Zbohom, Bejby (Gone Baby Gone)
V zabudnutých uliciach Bostonu sa ladne promenáduje odvrátená strana amerického sna. Zločin tu má zelenú, preto len málokoho prekvapí, že sa v Dorchestri stratilo štvorročné dievčatko. Okolo domu McCreadyovcov vypuká masová hystéria. Na miesto činu dorazili aj senzácie chtiví novinári v trenírkach. Malá Amanda zmizla úplne bez stopy, preč je už tretí deň. Na žiadosť postihnutej rodiny sa do pátrania púšťa i dvojica mladých detektívov Patrick Kenzie (Casey Affleck) a Angie Gennaro (Michelle Monaghan). Ich zásluhou naberá vyšetrovanie jasnejšie kontúry. Postupné odhaľovanie šokujúcich zistení ústi do záverečnej morálnej dilemy, na ktorú si bude musieť odpovedať divák predovšetkým sám. Vyzývavý thriller Zbohom bejby je režisérskym debutom Bena Afflecka.
A že to ide Benovi lepšie za kamerou ako pred ňou, je od začiatku zrejmé. Ponuré exteriéry Dorchestra vzbudzujú dojem ľudskej špinavosti už od začiatku, a len čas ukáže, či je pravda bolestnejšia, než vyzerá. Ako vybrúsený diamant v tej šedi a podlosti pôsobí dvojica sympatických a poctivých detektívov. Spočiatku sa zdá, že sú ideálnymi žánrovými modelmi. Priebeh filmu však speje k tomu, že aj Patrick a Angie sa v rozhodujúcich chvíľach budú musieť rozhodnúť po svojom.
Z dvojice spomínaných detektívov je podstatne vyťaženejším článkom postava Patricka Kenzieho. Talentovaná Michelle Monaghan dostala v scenári pomenej priestoru, tým pádom vychádza jej potenciálny talent navnivoč. Je to škoda, pretože sa dvojica (zrejme rovnoprávnych) detektívov umelo tlačí do pozície, kde je všetko podstatné tak či tak v rukách chlapa. Monaghan dostala popri funkcii Patrickovej „spoločníčky na cestách“ šancu na významný herecký prejav vyplývajúci zo scenára len dvakrát. Najprv si spontánne skúša gravitáciu a v závere si, tak trochu neuvážene a nelogicky, rieši svoju osobnostnú dilemu.
Z hercov hodno spomenúť účasť stálic Eda Harrisa a Morgana Freemana. Osvedčený herecký aparát stmeľuje vynikajúcim výkonom aj pomerne neznáma Amy Ryan (Vojna svetov, Capote). Za rolu nezodpovednej matky hľadaného dievčatka si vyslúžila i čerstvú nomináciu na Oscara.
Zbohom bejby v sebe skrýva dve základné dejové línie. Prvá, zameraná na stratenú Amandu, graduje prvýkrát zhruba v polovičke filmu, aby ju vzápätí na 20 minút prerušila druhá, obsahovo povrchnejšia, no naturalistickejšie podaná línia, ktorá zobrazuje drogové podsvetie prepojené s temnými stránkami ľudskej psychiky. Spomínané linky so sebou súvisia len vzdialene, preto sa ich prechody nevyhli hluchým úsekom, počas ktorých sa budoval epilóg k zdanlivému záveru predchádzajúcej dejovej línie (napr. pohreb). Do istej miery sa tým film rozbil na dve či tri (záleží od uhla pohľadu) relatívne osamostatnené časti.
Affleck pri rozprávaní príbehu využíva osvedčené režisérske postupy. Atmosféru stupňuje síce pomaly, ale isto. Zábery, ktoré majú byť šokujúce, sú ponúkané trpezlivo, a s dávkou filmárskej elegancie. Affleck svojím debutom potvrdil cit pre napätie, ktoré zintenzívňuje spomalenými zábermi, tlkotom srdca, citlivým využívaním dĺžky záberu, či početnými flashbackmi. Tých mohlo byť menej najmä v druhej polovici filmu, keďže sa po istom čase stávajú mierne otravnými, a paradoxne neprispievajú ku konzistentnosti celku.
Zbohom bejby je film plný dôležitých postáv. Preto sa vyplatí dávať dobrý pozor už od začiatku a skladačku si spájať spolu so zúčastnenými. Jedinou slabinou scenára je popri spomínaných hluchých miestach mierne samoúčelný záver, najmä čo sa týka vzťahu Angie a Patricka. Možno ho pripísať najmä provokačným snahám tvorcov. Naopak, pozitívom scenára sú jeho prevažne kvalitné dialógy. Verne kopírujú prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva (nadávky jedna za druhou), a zároveň si zachovávajú i mierny situačný humor (napr. na adresu chlapčenského vzhľadu 31 ročného Patricka).
Každopádne, Ben Affleck dopadol na úvod svojej režisérskej kariéry veľmi dobre. Zostáva len veriť, že za kamerou zostane natrvalo, a časom dosiahne na výbornú. Natočil šokujúci film, ktorý donúti divákov premýšľať ešte dlho po záverečných titulkoch.
