Akty X: Chcem uveriť
Fenomenálna cesta seriálu Akty X sa začala v roku 1993, v jeho pozadí stál producentský génius svojej doby Chris Carter. Mysteriózne motívy spojené s konšpiračným pozadím zo sveta Americkej FBI nalákali počas deviatich sérii seriálu obrovské množstvo fanúšikov po celom svete, hoci posledné série boli už popravde iba slabým odvarom tých úvodných. No a v roku 1998 sa v kinách objavil aj prvý celovečerný film, ktorý voľne nadväzoval na televíznu sériu a zožal celkom slušný úspech. Nato nastala 10 ročná pauza, Akty X upadli do zabudnutia a toto leto sme sa dočkali ďalšieho celovečerného snímku, ktorý mal možno otvoriť možnosti ďalšej televíznej sérii, čo je však po jeho výsledkoch v kinách veľmi nepravdepodobné. Prečo si to myslím? Pretože nové dobrodružstvo Muldera a Scullyovej je totálnym prepadákom. Náklady na film činili 30 miliónov Amerických Dolárov, avšak za 7 dní dokázal zarobiť v Americkej Box Office iba necelých 14 miliónov, čo je žalostný výkon. A dôvodom je jednoznačne nuda.
Nechcem vás zbytočne zdržiavať detailami o deji, pretože je to absolútne zbytočné – stačí, ak si zoženiete jedinú staršiu sériu a verte mi , že jedna z častí bude mať rysy príbehu navlas podobné novému filmu. Opakuje sa totiž zasa jediný jednoduchý vzorec – stane sa niečo strašné, Mulder a Scullyová sú do prípadu zatiahnutí, objaví sa mysteriózny prvok, Mulder mu uverí, zapletie do toho svoju dlho nezvestnú sestru, Scullyová zostane voči nemu skeptická, prípad vyvrcholí nejakou akciou, kde sa dozvieme, že ani jeden z agentov nemal úplnú pravdu a nakoniec si ide zasa každý po svojom. To všetko sme už mali možnosť vidieť nespočetné množstvo krát v predchádzajúcich príbehoch spomínaných dvoch agentov a dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa to dialo s oveľa zaujímavejšou zápletkou ako vo filme Akty X: Chcem uveriť. Voľné pokračovanie Aktov X neprinieslo nič nové, nič čerstvé a divákov, ktorí pôvodný seriál v minulosti aspoň zbežne sledovali, ničím neprekvapí. Akcie si bohvieako veľa neužijete, napätia tiež nie, hlavne ak Akty X čo len trocha poznáte a vtip je ojedinelý, výlučne iba zo strany Muldera, ktorý raz za pár minút vypustí nejakú hlášku. To je všetko, zábava je v tomto prípade biedna.
Práca s kamerou, strih, efekty – žiadne výnimky, všetko je skopírované z pôvodného seriálu a je to poriadne cítiť. Prvý film Akty X totiž režíroval Rob Bowman, takže rozdiely tam predsa len boli, v Akty X: Chcem uveriť sa ale do režisérskej stoličky posadil samotný Carter a je vidno, že jeho skúsenosti pochádzajú iba zo sveta Aktov X. Zasa nuda.
No a konečne sa dostávam k aspektu filmu, ktorý môžem pochváliť – je ním hudba. Ako obyčajne, aj v prípade tohto filmu sa o ňu postaral Mark Snow, ktorý zložil aj dnes už legendárnu zvučku k samotnému seriálu. Podľa môjho osobného názoru je Score kvalitatívne o dve triedy vyššie ako film a to sa nestáva veľmi často. Odporúčam vypočuť si ho nezávisle od filmu, obraz by vám určite hudobný zážitok pokazil.
Recenziu uzavriem slovami, že film Akty X: Chcem uveriť považujem za úplnú zbytočnosť. Všetkého veľa škodí a toto pravidlo žiaľ platí aj v prípade Aktov X. Verím, že filmový svet by sa bez tohto snímku zaobišiel (a taktiež bez záverečných troch sérií televízneho seriálu) a fanúšikovia tohto kedysi skvelého seriálu asi taktiež. Nemám k tomu čo dodať, ohodnotím na 2 hviezdičky z piatich, viac si žiaľ Akty X: Chcem uveriť nezaslúži ani s privretými oboma očami. Neodporúčam ani návštevu kina, čo ja robím fakt málokedy, radšej si peniažky ušetrite na pokračovanie Hellboya alebo Múmie.
