Rozhovor s Petrom Pišťankom
Slovenský spisovateľ, hudobník, copywriter, scenárista, herec, moderátor, bývalý podnikateľ, ale i veľký gurmán, teda človek, ktorý má čo povedať do každého odvetvia kultúry, rodák z Devínskej Novej Vsi - Peter Pišťanek.
V apríli bol odpremiérovaný film podľa Vašej poviedky Muzika z knihy Mladý Dônč. Keby ste to mali porovnať ako autor samotnej prelohy, je film dosť podobný, ba až presahuje Vaše očkávania, alebo sa v niektorých častiach výrazne odlišuje ?
V niektorých častiach sa film výrazne odlišuje, ale je to len na dobro veci. Podľa mňa kniha je kniha a film je film a nikdy sa nedá jednoducho a bezozvyšku preklopiť knihu do filmu. Scenárista Ondrej Šulaj musel pre veľa vecí, ktoré v knihe vysvetlím opisom, vymyslieť filmovú reč - scénu, situáciu. Navyše film si vždy vyžaduje isté zjednodušenie, vypustenie prebytočných alebo opakujúcich sa scén. Ešte čo sa týka „mojich očakávaní“ – priznám sa, že nikdy žiadne nemám, ani v živote, ani profesne. Takže ten film posudzujem jeho vlastnými kritériami, nie do akej miery je verným prepisom knihy. S výsledkom som nadmieru spokojný.
...a ako sa Vám pozdávali herecké výkony, jednotlivých hercov, dobre vyjadrili charakter a vlastnosti postáv z knihy vo filme?
Necítim potrebu posudzovať herecké výkony vo filme kritériami knihy, preto by som radšej povedal, že všetci herci dobre, ba priam vynikajúco vyjadrili charakter a vlastnosti postáv filmu. Ich civilné hranie sa mi veľmi páčilo, najmä ma očarili príslušníci Geišbergovského klanu (Žofré a jeho vydarení rodičia), Petra Polnišová v úlohe Milady Bučičovej, Jan Budař ako nezabudnuteľný had Hruškovič, ale skvelí boli vlastne všetci, vrátane veľkých hercov v malinkých úlohách. Páčilo sa mi najmä, ako všetci svoje repliky nedeklamovali bučivými hlasmi, ako bolo zvykom v slovenskom filme ešte prednedávnom, ale hovorili, ako im huba narástla. To je sčasti aj režisérova zásluha.
Muzika sa plánovala veľmi dlhú dobu, ako ste zasahovali do príprav na filme? Zúčastňovali ste sa pravidlne nakrúcania?
Sledoval som vývoj scenára, takže zakaždým keď vznikla nová verzia, mal som ju v mailboxe aj ja. Nezasahoval som, ak neberieme do úvahy sporadické konzultácie vo veci dialógov, keď som občas zasiahol do finálnych podôb scenára, keď som mal pocit, že „toto by predsa dedinský človek takto nepovedal“. Na nakrúcaní som sa tiež nezúčastňoval, ja som si svoju robotu odviedol a zasa až toľko voľného času nemám. Absolvoval som len jedno nakrúcanie, a to keď sa nakrúcali scény, v ktorých som mal tu česť hrať (muzikantské prehrávky).
Ste autorom knižných bestsellerov. Dva z nich sa aj sfilmovali (Rivers of Babylon, Muzika), želali by ste si, aby sa na plátna kín dostali aj iné ako tieto? Ak áno aké?
Ja tých kníh zasa až toľko nemám, takže si momentálne neviem vybaviť, čo by sa asi tak dalo ešte použiť. Iste, že by som to prijal, sú to predsa zaujímavé peniaze, ale keď bude vhodná motivácia, asi pôjdem skôr cestou pôvodných, resp. cudzích námetov. Mojím veľkým snom je napríklad nová filmová verzia Červeného vína.
Vraj sa pripravuje pokračovanie úspešného filmu Rivers of Babylon. Film obsiahne dej druhej knihy Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina, alebo dejová línia zahrnie aj tretiu časť knihy s podnázvom Fredyho koniec?
Pripravuje ako pripravuje. Producent je tomu naklonený, lenže je to na mne, takže sa morím s námetom. No, momentálne ani nie, odložil som to na nejaký čas. Čo sa deja týka, ide o pokračovanie filmu, ktoré s knihou Rivers of Babylon 2 bude súvisieť len veľmi voľne. Ale tá duchárčina tam bude.
Pred časom, sa herec ktorý hral hlavného hrdinu Rácza – pán Andrej Hryc – vyjadril, že z istých dôvodov nebude mať záujem ho hrať aj v ďalšom pokračovaní. Koho si viete v tej úlohe predstaviť zo súčasných mladých hercov?
No, Andy už povedal všeličo, netreba to brať tak tragicky. Aj napriek umelo vygenerovanému osobnému sporu, ktorý má s producentom filmu, som osobne pevne presvedčený, že Rácza bude hrať on, lebo pravdu povediac, nikoho iného si v tej úlohe predstaviť neviem. Bez Andreja Hryca by to pre mňa nemalo zmysel.
V roku ˇ98 zrežíroval film režisér Vlado Balco, hoci je do nakrúcania dosť dlho, vie sa, či sa vráti na režisérsku stoličku alebo ho nahradí niekto iný?
Tak to netuší ani srnka. Celkom súkromne sa však domnievam, že Balco má momentálne iné tvorivé priority, že sa našiel v nakrúcaní dokumentov.
V prípravnej fáze je vraj aj titul Pomsta Sidónie Riznerovej, ku ktorému píšete námet. Predlohou sa mu stal román od Alphonsa Duadeta. Ako ste sa k tomuto projektu dostali?
Ide o Daudetov román Fromont jeune et Risler aîné, ktorý po slovensky vyšiel ako Pomsta Sidónie Rislerovej. Je to jedna z mojich najmilších kníh, čítal som ju asi stokrát, a vo chvíli, keď Vám odpovedám, som dostal chuť prečítať si ju znova. Je tam fascinujúca zápletka, úplne moderná a šitá na dnešné časy. Napadlo mi aktualizovať to. Z Rislerovej som urobil Riznerovú a dej som preniesol z Paríža 19. storočia do súčasnej Bratislavy. Bude to taká melodráma o nevere a zrade, odohrávajúca sa v prostredí novozbohatlíkov - príbeh dvoch dávnych kamarátov, spolumajiteľov reklamnej agentúry, a jednej krajne ambicióznej devy. Ale je tam veľa zapeklitostí, s ktorými si momentálne neviem poradiť, tak tiež som to dal na čas bokom, odstáť. Možno časom, so súhlasom producenta, oslovím nejakého scenáristického „sparring partnera“.
Vo filme Muzika ste si zahrali postavu politruka vo výberovej „porote“. Bola to Vaša prvá herecká skúsenosť?
Áno.
Ako dlho ste túto scénu natáčali?
Celé popoludnie, celý večer a veľkú časť noci. Väčšinu toho času som však - v kostýme, s parochňou a nalíčený - čakal.
Keďže film Muzika obsahuje veľmi veľa pekných pesničiek, bola by škoda keby nevyšiel i soundtrack. V novembri sa objaví na predajných pultoch, vraj ste na soundtracku tiež spolupracovali.
Áno, zvukovo som to celé vyčistil a zbavil všelijakých pazvukov a podobne. Mám s tým nejakú skúsenosť, robil som podobné veci pre zvukový archív Divadelného ústavu, a som na to doma aj technicky vybavený. No a napísal som k tomu cédečku sleevenote, presne v štýle tých údesných táranín, ktoré sme zvykli čítať na obaloch platní našich obľúbených skupín Collegium musicum a Fermáta v 70. rokoch.
Povráva sa, že na Slovensku sa opäť začali točiť filmy. Potešilo Vás to ako scenáristu?
Potešilo, pretože to dá chlieb veľa ľuďom s profesií súvisiacich s filmom. A naši herci budú mať viac možností pracovať doma a nielen v českom filme. Apropo, za scenáristu v pravom slova zmysle sa nepovažujem. Ak by som ja bol scenárista, čo by potom boli taký Šulaj alebo Paštéka?
Boli ste sa na nejaký súčasný slovenský film aj pozrieť? Čo hovoríte na Bathory Juraja Jakubiska?
Nebol, nevidel. Od Jakubiska mám rád len jeho prvé dva filmy, zvyšok ma nebaví.
Ste pravidelný návštevník kina?
Nie. Neznášam smrad pukancov. Ale som prakticky každodenný návštevník svojho domáceho kina.
Peter Pišťanek
Má 48 rokov, žije v Devínskej Novej Vsi.
Napísal niekoľko veľmi úspešných bestsellerov
medzi ktoré patria Rivers of Babylon 1,2,3 či
Mladý Dônč.
Napísal ale i scenár k filmu podľa
jeho rovnomennej knihy Rivers of Babylon.
