Boli sme na ART filme 2010
Tento článok som písal minulý týždeň v sobotu - 19. júna 2010 na festivale Artfilm a tiež o deň neskôr. Na web sa dostal neskoršie, po konci festivalu kvôli malým technickým problémom až o týždeň neskôr, ale to dúfam nevadí, keďže kvôli omeškaniu nestráca na "kvalite" :-)
SOBOTA - 19.6.2010
Práve, keď píšem tento článok sedím vo festivalovom parku. Okolo mňa chodia rôzni ľudia. Niektorí na Art Film natrafili úplne náhodou. Napríklad takí dôchodcovia, tí si sem prišli omočiť nohy do kúpeľov a zrazu zbadali na pódiu Jozefa Abrháma. „Veď to je ten, ten z toho seriálu“, hovoria staršie dámy zo Záhoria a ja si v okamihu spomeniem na seriál Nemocnica na okraji mesta, ktorý som kedysi pravidelne sledoval a musíte uznať, dnes je už takým malým československým kultom. Okrem Abrháma som tu videl množstvo známych tvárí. V jednej reštaurácií sedel Stano Dančiak so svojou manželkou. Po festivalovom parku sa potuloval Marián Labuda starší v spoločnosti Václava Vorlíčka, spomenutého Josefa Abrháma a doprovod im robil mladý slovenský režisér a šéf Guest Servisu Juraj Krásnohorský. Ten je mimochodom zať prezidenta festivalu Milana Lasicu, ktorého bol problém si nevšimnúť, keďže prišiel povedať pár slov pred filmom The Apartment s Jackom Lemonnom a na ten som s už niekoľko týždňov veľmi tešil. Pred Kúpeľnou dvoranou som stretol pani herečku Máriu Kráľovičovú, ktorá sa mi veľmi ochotne podpísala do programu. Keď som sa ponáhľal do kina okolo jednej terasy na pešej zóne ma zrazu obvial cigaretový dym a dosť ma prekvapilo, že ho vyfúkla Judita Hansman. V tomto prípade mi dym nevadil, ba som bol dokonca veľmi rád, pretože pani Hansman pozorne sledujem v televíznych seriáloch a tiež v dabingu. Akurát teraz, tuná oproti som si všimol pána režiséra Trančíka na kávičke. Ešte pred pár hodinami tam sa tam pohyboval aj slovenský herec známy najmä vďaka postavám ako sú Princ Bajaja, Adam Šangala alebo Adam Jednodručka – Ivan Palúch. Pri prechádzke vo dvojici som videl aj režiséra Vlada Balca a scenáristu Ondreja Šulaja. Ešte predtým som stretol pána Grečnera, od ktorého som vypýtal aj autogram do mojej malej zbierky. Aby sa nepovedalo, musím spomenúť aj festivalový štáb. Hneď pri akreditačnom stánku nás milým spôsobom privítala dvojica mladých ľudí, ktorí ešte pred rokom sršali drzou ignoraciu, čiže z ich strany jednoznačne zmena k lepšiemu. V akreditačnej skupine na prvom poschodí v Kúpeľnej dvorane bolo cítiť silné pracovné „dusno“ asi na piatich študentoch, ktorý usilovne rezervovali miesta, akreditovali festivalových pasažierov a predávali vstupenky. V celom kúpeľnom mestečku je cítiť príjemnú festivalovú pohodu. Kinom unavení ľudia ležia pod vysokými stromami vo fest. parku a čakajú na ďalšiu projekciu. Výber filmov je naozaj bohatý. Programový tím, z ktorého som dnes videl napríklad šéfa Petra Nágela pripravila naozaj pestrú ponuku. Diváci si môžu pozrieť komediálne filmy, muzikály, ale aj rôzne zaujímavé novinky z festivalových miest celého sveta. Tvorcovia sú aktuálni a prispôsobili program tiež druhej najdiskutovanejšej téme po Art Filme a to futbalu. Vybrali novšie i staršie tituly. Medzi nimi napríklad český film Ciao Italia! z roku 1991 v réžii Tomáša Tintěru o českej futbalovej výprave na majstrovstvách v Taliansku. Nezabúdajme ani na ďalšie festivalové udalosti. Ako býva každoročným zvykom tak aj teraz udeľuje Art Film ceny Hercova misia a Zlatá kamera. Už dnes na novom Moste slávy vo fest. parku si svoje ocenenie umiestnil umelec Josef Abrhám. Samotnému aktu upevnenia tabuľky predchádzala krátka „ceremónia“, kde český herec hovoril o svojich predkoch. Možno ste nevedeli, ale Abrhámov starý otec bol Jozef Hollý, evanjelický farár, ale aj scenárista ktorý napísal napr. hry Geľo Sebechlebský alebo Kubo a jeho synom bol aj režisér Martin Hollý. Ako som už spomínal bol som si pozrieť americký film The Apartment v réžii Billyho Wildera. Je to komédia o jednou pracantovi z newyorskej poisťovacej agentúry, ktorý vlastní byt neďaleko Central Parku u svojich šéfov si získava obľubu vďaka tomu, že im občas ten jeho byt požičiava na stretnutia mimomanželského charakteru. Avšak po čase sa mu jedna z šéfovských frajeriek zapáči a tak dochádza k zaujímavej romantickej zápletke, z ktorej doteraz čerpajú námet nízkorozpočtové nemecké „romanťáky. Česť Wilderovi, že sa rozhodol nakrútiť film so zaujímavou myšlienkou, ktorou nám určite odkryl realitu mnoho amerických (ale bez pochýb aj slovenských) pracovísk. Dúfam, že aj ďalšie filmy, ktoré si dnes pozriem budú aspoň také dobré, aký bol Byt z roku 1960. Vzhľadom na to, že okolo mňa behajú divé veveričky a všade naokolo hádžu rôzne stromové produkty, balím si stroj a idem do kina. Ciao Italia!
NEDEĽA – 20.6.2010
Keďže sa mi vo včerajšej časti nepodarilo zachytiť všetko čo som za ten deň zažil, tak som to preniesol do to je dnešnej časti môjho dvojdenného denníka z Art Filmu. Ako som včera písal, moje kroky po tvorivej práci smerovali do kina. Tam ma čakali hneď dva príjemné prekvapenia. Prvým bol dokumentárny film Ciao Italia!, o ktorom som už vedel a druhým, menej očakávaným bola účasť dvoch hlavných aktérov dokumentu priamo na projekcii. Medzi divákmi sedeli futbalisti Ľubo Moravčík a Ján Kocián, ktorý sa v roku 1990 zúčastnili samotných Majstrovstiev sveta vo futbale v Taliansku. Tento film Tomáša Tintěru ukazuje cestu československého družstva po tejto športovej udalosti, ich presuny z rôznych miest majstrovstiev, ich súkromie, ale i výpovede známych osobností, ktoré sa vyjadrujú ku družstvu ČSR. Po dlhšej prechádzke fest. Parkom, kde som opäť videl množstvo známych ľudí z filmového sveta, napríklad režiséra a producenta Petra Kerekesa alebo Romana Liptáka zo Slovenskej televízie som sa pomaly pobral na „onair“ projekciu prehliadky Bažant Kinematograf, kde hrali film 2Bobule. Keďže som prvú časť nevidel, nemôžem filmy porovnávať, ale mne sa druhá časť páčila a myslím si, že ľudí pobaví ako letná svieža komédia v štýle Slunce, seno, aj keď také kvality nedosahuje. Film ale budem musieť dopozerať pri televíznej repríze, pretože približne v polovici filmu som sa vydal na púť do kinostanu, kde sa premieta minuloročná novinka Moon / Mesiac, ktorá šokovala množstvo divákov aj kritikov. Hlavnú úlohu tu stvárňuje herec Sam Rockwell a známy herec Kevin Spacey tu prepožičiava hlas „inteligentnému stroju“. Dúfam, že som vďaka ospalosti neprišiel o ideu filmu a ak nejde o hľadanie alternatívnych zdrojov energií na Mesiaci, tak ma prosím čo najskôr opravte. Film nemusí zaujať každého, keďže nejde o bežný „mainstream“ titul ako sú Star Wars, ale ponúka divákovi alternatívu.
To by bolo zo soboty asi tak všetko. Ráno, keď som mal absolvovať poslednú moju projekciu na Art Filme ma prekvapilo nepríjemné daždivé počasie, ktoré tam bude asi kraľovať celý týždeň. Preto som sa rýchlo ponáhľal do filmového „šapitó“ podlhovastého tvaru a zasadol som do prvej rady. Musím vyjadriť organizátorom a partnerom veľkú vďaku, lebo deky na zakrytie v tej zime som naozaj nečakal. Ešte viac ako deka, ma prekvapila účasť hlavného predstaviteľa filmu na projekcii. Pred premietaním filmu If i want Whiste, I Whiste / Ak chcem pískať, pískam totiž do kinosály zavítal mladý rumunský herec MENO a PRIEZVISKO, pre ktorého bola táto trilerová dráma filmovým debutom. Stvárňoval v ňom mladého delikventa v nápravnom zariadení, ktorému do konca „pobytu“ ostáva iba pár dní, no nakoniec príde k dôležitým dejovým zvratom. O tom Vám ale hovoriť nebudem. Tento film sa určite oplatí vidieť, podobne ako ostatné filmy, ktoré Art Film ponúka. Totiž zaujal aj mnoho filmových tvorcov a hlavne oddaných filmových fanúšikov, ktorý ho na konci odmenili silným potleskom. Troška ma mrzí, že som na Art Film nemohol zostať dlhšie, ale čo sa dá robiť. Môžem len po tichu závidieť šťastlivcom, ktorý sa stretnú napríklad s Milanom Kňažkom či Gérardom Depardieu, ktorí na festival dorazia v priebehu týždňa, takže: dovidenia o rok!
