Láska na diaľku (Going the Distance)
Garrett (Justin Long) práve dostal kopačky a aby na ne rýchlo zabudol, opíja sa v miestnom bare so svojimi priateľmi, kde spoznáva Erin (Drew Barrymore). Tá po niekoľkých pohárikoch strávi u neho noc. Nezáväzný sex sa načakane vyvinie v záväzný vzťah a obaja by žili spolu šťastne a naveky. Erin sa ale po šiestich týždňoch známosti sťahuje z letnej stáže v New Yorku naspäť domov do San Francisca a najbližšie mesiace potvrdia alebo vyvrátia domnienku, že láska aj hory (a viac než 4500 kilometrov cez tri časové pásma) prenáša.
Zápletka filmu je veľmi jednoduchá – on pracuje v New Yorku v hudobnom vydavateľstve, ona v San Franciscu študuje, brigáduje a hľadá prácu v žurnalistike. Obaja udržujú svoje letné vzplanutie pri živote prostredníctvom internetu, telefonátov a SMSiek. Samozrejme, že vzťah na diaľku nie je to pravé orechové, no pokiaľ nenájdu inú možnosť, musí im vyhovovať aj toto. Film má v prvej tretine pomerne slušné tempo, hlavná dvojica je už po 10 minútach spolu, vtipy sú väčšinou vtipné a ani ich frekvencia nie je najhoršia. S pribúdajúcou stopážou však scenáru pomaly dochádza dych a nebyť vedľajších postáv, tak by dej dosť nudil. Príjemné oživenie prichádza spolu s Garrettovou návštevou San Francisca, no aj tak sa v celom filme nájde málo prekvapivých situácií. Najmä ak ste videli trailer, ktorý obsahuje veľkú časť vtipných scén, ktoré sú na rozdiel od samotného filmu kratšie (lepšie zostrihané) a tým pádom aj vtipnejšie ako to je v samotnom filme. V traileri prichádza vtipná pointa po troch-štyroch prestrihoch, vo filme je celá scéna doplnená ďalšími riadkami dialógov a na konci, žiaľ, nepôsobí až tak vtipne ako sa pôvodne podľa traileru zdalo. Opäť tak platí, že tvorcovia trailerov dokážu aj z priemerného filmu vytvoriť nad mieru zaujímavých 150 sekúnd, čím dokážu na film navnadiť veľké počty divákov (ale na to trailer predsa je, nie?).
Justin Long so svojím výrazom mi asi stále bude pripadať ako „ťuťko“ bez ohľadu na úlohu akú hrá. V Láske na diaľku to nie je iné. Niekedy vtipný, inokedy prekvapený alebo bezradný, no svoju postavu aj tak drží v reálnom svete a aj smútok v jeho očiach je úprimný. Drew Barrymore je spontánna, divoká, nespútaná a pribúdajúci vek jej iba pridáva na kráse. Jej presvedčivý výkon a predvedený cit pre komediálny timing sú určite jedným z prekvapení Lásky na diaľku. Z vedľajších postáv stoja určite za povšimnutie Christina Applegate ako Erinina staršia sestra Corinne a dvojica Gerrettových najlepších priateľov Dan (Charlie Day) a Box (Jason Sudeikis). Najmä poslední dvaja sú typickými postavičkami, ktoré ťahajú komediálnu časť filmu a na hlavnú dvojicu nechávajú hlavne tú romantickú polovicu. Tým netvrdím, že by Drew a Justin neboli vtipní alebo že na plátne sú iba pre svoje zaľúbené pohľady, no ich úloha vo filme je predsa len trochu iná ako čisto komediálna (ako je pri vedľajších postavách). Láska na diaľku je jednou z klasických oddychových romantických komédií, na ktoré sa radi pozriete, no o pár dní si budete pamätať (v lepšom prípade) iba ústrednú dvojicu a niekoľko vydarených vtipov. Trailer vás navnadí na poriadnu dávku humoru, no ten je počas filmu veľmi nerovnomerne dávkovaný a celkom dosť zamrzí aj fakt, keď nakoniec zistíte, že nie všetky vtipné scény sú až také vtipné ako by mohli byť. Podobných filmov sa natočili desiatky a ďalšie kvantá natočené budú. Aj vďaka nudnejšej druhej polovici nefunguje Láska na diaľku na 100%, no priemer jej určite pristane. A za trik so sochou možno ešte niekedy budem vďačný :)
