Zlý poliš (Bad Lieutenant: Port of Call New Orleans, The)
Kdeže sú časy, keď mal Nicolas Cage pod vplyvom splnu divokosť v srdci a zažíval zmätky v Arizone? Alebo keď zanechal Las Vegas, vyliezol na skalu a tvárou v tvár mestu anjelov hľadel hadími očami šesťdesiat sekúnd na adaptáciu ôsmich milimetrov? Potom čo ako podvodník viackrát lovil poklady, ho rituál vo WTC zmenil na akéhosi Ghost Ridera a nebezpečný cieľ a bežný divák by povedal, že tie časy sú dávno minulé. I keď občas pán Rosnička prekvapí a podľa proroctva obchoduje so smrťou, v zásade sa v posledných rokoch z uznávaného herca stal iba jeho nemastný-neslaný tieň, ktorý natáča viacero (zvyčajne) bezmyšlienkovitých filmov ročne. Preto aj akákoľvek lepšie stvárnená úloha je milým prekvapením a dá spomenúť na druhú polovicu 90. rokov, keď bol Nicolas Cage zárukou kvality a do kín ťahal masy. Terence McDonagh (Nicolas Cage) by raz mohol byť dobrým policajtom. Avšak vicodin, ktorý užíva na neutíchajúce bolesti chrbta z neho po šiestich mesiacoch spravia trosku závislú od tvrdých drog (Dr. House tiež vie o vicodine svoje...). Detektív McDonagh je však s policajným odznakom a pištoľou za opaskom oveľa nebezpečnejší ako iní fetáci a svoje postavenie permanentne zneužíva na získanie drog od náhodných návštevníkov nočných barov či podozrivých zjavov v drogových štvrtiach. O takto „v mene zákona“ zhabaný kokaín sa veľmi rád rozdelí s prostitútkou Frankie (Eva Mendes). Život je však aj o práci a vyšetrovanie vraždy piatich ilegálnych prisťahovalcov zo Senegalu dostane na starosti práve McDonagh. Dostáva sa do víru obchodu s drogami, bez morálnych zábran hrá na dve strany, len aby mal prospech z čohokoľvek, neštíti sa využiť všetky možné i nemožní prostriedky na získanie informácií, no vďaka Frankie sa dostáva do ďalších problémov, kde nejde iba o 50 000 dolárov, ale aj o život. A k tomu všetkému aj neúspešne stávkuje a musí sa starať o otcovho psa. Jednoducho labyrint problémov, z ktorého neexistuje cesta von.
Režisérsky veterán Werner Hercog (filmy natáča už takmer 50 (!!!) rokov) veľmi voľne vychádzal zo snímky Bad Lieutenant (1992) s Harvey Keitelom v hlavnej úlohe. Herzog iba približne poznal dejovú líniu, upravil si ju však po svojom a film zasadil do prostredia New Orleans, ktoré mu dodáva svojskú atmosféru, keďže aj niekoľko rokov po hurikáne Katrina stále vyzerá zničene a depresívne a nie ako zviechajúce sa mesto po ťažkej katastrofe. Viac ako obnove sa tu darí drogám, ktoré dávajú ľuďom (detektíva McDonagha nevynímajúc) šancu aspoň na krátko uniknúť pred tvrdou realitou. Je to drsný film s drsným (anti)hrdinom. Nicolas Cage podáva jeden zo svojich najlepších výkonov v posledných rokoch a je výborné, že namrzený a necitlivý charakter jeho postavy mu nedáva priestor na smutné psie oči, ktoré vystrúhal vo veľkej časti svojej filmografie. Cage takmer nezíde z plátna, čo je pri jeho výkone určite bod k dobru. Zdatne mu sekunduje Eva Mendes, aj keď herecky manévruje na oveľa menšej ploche. V menších úlohách sa objavia i Val Kilmer, Fairuza Banks, Michael Shannon, rapper Xzibit a niekoľko ďalších hercov, ktorých si budete skôr pamätať podľa tváre, „ktorú ste už niekde videli“, než podľa mena (napr. Shawn Hatosy). Nie všetko však vo filme funguje. Vôbec nechápem, k čomu boli použité zábery digitálnej kamery s aligátorom alebo leguánom v popredí a hercami v pozadí. Možno mali navodzovať dojem, že nezainteresovane sledujeme policajnú prácu, no v skutočnosti nenavodili nič – teda ak nepočítam pocit ich nezmyselnosti. Tempo filmu sa v priebehu 2 hodín mení a hoci je pomalšie (čo nemusí byť na škodu), niekedy sa doslova vlečie a takmer nudí. Najhoršou časťou však bol záver, keď sa tvorcom určite podarilo spraviť svetový rekord v počte happyendov za minútu filmu. Najskôr som myslel, že to je len ďalší z McDonaghových drogových preludov, no tentokrát si niečo museli dať scenáristi, lebo neverím, že by dokázali takýto úlet a úplne otočenie filmu opačným smerom v priebehu pár minút v stave normálnosti.
Zlý poliš nie je zlý film. Má výborného Nicolasa Cagea, zamotaný príbeh, temnejšiu atmosféru neopozeraného južanského New Orleans, no do lepšieho priemeru ho zráža nekonštantné tempo a predovšetkým akoby z úplne iného filmu vystrihnutý záver.
