Fighter (Fighter)
Box je na Slovensku populárny asi ako inteligentné vystupovanie vo verejných médiách a dá sa povedať, že sa jedná skôr o nie práve intelektuálnu a prevažne mužskú záležitosť. Tento šport sa v západných zemiach teší veľkej popularite a film je rovnako populárne médium. Tak prečo si raz za čas nenatočiť niečo zaujímavé, žiadané, a k tomu biografické, aby sme mohli navyše pokukovať po nejakom tom zlatom plešivcovi. A tak tu máme opäť jednu poctivú boxerskú drámu The Fighter. Netrúfam si odhadnúť nakoľko bežný divák vie, kto bol Micky Ward, pošramotená cesta za slávou jeho nevlastného brata Dickyho, či Mickyho povstanie z tieňa egoistickej rodiny. Každopádne čím viac je vám meno Micky Ward (neprehľadnuteľný Mark Wahlberg) neznáme, tým lepšie. Tvorcovské ambície za nejakým ocenením sú viac než zrejmé, už len kvôli eastwoodovsko boxerskej téme. Nič to ale nemení na tom, že musím dať za pravdu kvalite, aj keď sa nám obratom dostáva opäť tá istá prehraná platňa. Nie vždy je to však len o „dejavu“ a skôr vnímam tento aspekt ako výhodu a prísnejší meter na podobné filmy, ako dôvod pre nízke hodnotenie.
Davod O. Russell, má vo filmografii len zopár zárezov, z ktorých je najznámejšia akurát tak šialenosť menom Traja králi o troch svojských vojakoch (Clooney, Wahlberg, Ice Cube), hľadajúcich v priebehu vojny v Perzskom zálive zlatý poklad v Iraku. Tentokrát prekvapuje trošku vážnejšou atmosférou, zaujímavým a zo začiatku veľmi pútavým spôsobom a spája sily s overeným Markom Wahlbergom. Divákovi sa dostávajú len akési štípance charakterov, či dvoch uhlov pohľadu a jednoducho to funguje dokonale. Preto stále premýšľam, kde tejto skvelej boxerskej dráme vlastne uniká piata hviezdička. Postupne mi ale dochádza, že má s tým čo do činenia druhá polovica filmu. Ako som už naznačil, od začiatku sa režisér príjemne zahráva s divákom, a zároveň aj s vlastnými postavami pričom ukazuje ako jednoducho sa dá dezinterpretovať, prípadne deformovať istý uhol pohľadu na život hviezdy, na rodinu a slávu. Dlho netušíte čo znamená natáčanie dokumentu o zašlej sláve Mickyho nevlastného brata a trénera v jednej osobe Dickyho (toto majú byť svaly budúcoročného Temného rytiera?:-) a veľa veci si jednoducho musíte doslova „vyčmúchať“. O to viac s radosťou, že vás k tomu režisér nenúti, ale len pekne popostrkuje. Akosi chcete vedieť, prečo je toto tak a tamto zasa inak. Pre neznalého našinca je to vykúpenie, ale aj pre znalca Wardovho osudu svieži prístup, ktorý neunudí k smrti. Wardovie rodina a najmä jeho matka a manažérka v jednej osobe je pekelne nepríjemná a miestami by ste aj samotného Mickyho najradšej nakopli, aby s tým už konečne dačo spravil. Z tohto faktu plynie zopár príjemných (pre diváka), ale najmä tých nepríjemných (pre postavy) situácií, ktoré pekne posúvajú príbeh dopredu a odôvodňujú to nasledujúce, čo sa bude diať. Práve vďaka tomuto prístupu si ani nestihnete uvedomiť, ako rýchlo vám vydarená prvá polovica filmu ubehne.
Smutné a tak trošku na škodu je, že toto funguje „iba“ dovtedy až sa tvorcovia rozhodnú strhnúť oponu a vyrukujú s pravdou. Je mi jasné, že naveky to fungovať nemohlo, a tak najväčšia slabina je na svete. Dopredu už síce tušíte čo musí prísť, ale v zapätí smutne zisťujete, že to oficiálne nasmerovanie do pravého uhlu pohľadu mohlo predsa len zostať v tom príjemne rozohranom "tušení".
Práve vtedy sa Fighter presúva z dokonalej drámy, v ktorej sa riešia silné momenty akoby nezainteresovaným postojom do drámy klasickej, kde dochádza prevažne na bežné „boxerské“ radosti, starosti a trápenie vlepené divákovi priamo do očí. Jednoducho jedná sa o biografiu a toho sa film (ne)pochopiteľne drží. Ďalej už sme len svedkami povedomej reťaze udalostí typu odlúčenie > zmierenie > drina v ringu > niekoľkonásobná výhra > sláva, ktorú spájajú prevažne pevné charaktery a veľmi slušné herecké výkony na čele s "chameleónom" Christianom Baleom (sem s tým plešivcom) a presne napasovaným Markom Wahlbergom. Tu máte miestami pocit, že Bale si film požičal len pre seba a svoj charakter a podarene uvoľneným vystupovaním splýva so svojou postavou. O tom, že pre filmovú rolu dokáže spraviť takmer všetko, už nebude pochybovať zaručene nikto. Na druhej strane Wahlbergova nevýraznosť sa do úlohy utlačeného boxerského šampióna dokonale hodí, rovnako ako jeho pre tento raz mimoriadne prirodzený herecký výkon. V tejto chvíli vám už je asi jasné, že tú druhú, nie príliš vydarenú polovicu, držia pohromade práve herecké výkony a slušne napísané dialógy. Trochu mi je ľúto po hriechu nevyužitej Amy Adams. V úvode výborná Mickyho partnerka Charlene so svojimi zásadami a prístupom k životu, sa odrazu mení na scenáru pritakávajúcu bábiku, až sa pristihnete, prečo vlastne táto rázna žena so všetkým tým, čo sa okolo nej deje, zrazu tak pokojne súhlasí. Nechápem... Rovnako nečakajte ani bravúrne boxerské scény, prípadne „rozakčnené hudobné podmazy“. Je to možno trošku škoda, ale Fighter sa proste drží svojho dramatického statusu zubami- nechtami, a chce byť viac vzťahovou ako bojovou záležitosťou. Budiš, no toto tu už párkrát bolo.
Na Oscara za najlepší film roka to teda určite nebude, no ako rodinná vzťahová pitva, resp. cesta za šťastím a vytúženou výhrou dodá aspoň nejaký materiálu k zamysleniu. Ktovie. Možno aj preto, že sa film pyšní titulom: „Podľa skutočných udalostí...“ VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Palace Pictures
