Sanctum
Jaskynní potápači majú zaujímavú prácu – preskúmavajú jaskynné systémy, ktoré pred nimi nikto nikdy nevidel. Je to jedna z tých prác, pre ktoré sa človek musí narodiť a robí ju nehľadiac na akékoľvek nebezpečenstvo. Práve odvrátenú stranu tejto práce uvidí skupina jaskyniarov, ktorá mapuje neprebádaný systém v Papue Novej Guiney. Keď im však tropická búrka zatarasí vstup do jaskyne, ich jedinou šancou je nájdenie iného východu. Teoreticky by mal existovať, no denné svetlo už nemusí uzrieť ani jeden z nich.
Skupina okolo Franka (Richard Roxburgh – známy napríklad ako Dracula z Van Helsinga) študuje tieto pacifické jaskyne už niekoľko mesiacov a so svojím tímom je blízko vytvorenia celkového obrazu systému. Zostáva už iba niekoľko úzkych priechodov a nájdenie predpokladaného druhého východu. Keď im spomínaná búrka zabráni v návrate, Frank sa so svojimi kolegami, šéfom (Ioan Gruffudd – hral hlavného člena vo Fantastickej štvorke), jeho priateľkou a svojím synom Joshom (Rhys Wakefield) predierajú jaskyňami, no po niekoľkých úmrtiach sa každému vynára v mysli jediná otázka – podarí sa im vôbec uniknúť a zachrániť sa alebo zostanú navždy zaplavení hlboko pod povrchom zeme?
Dobrodružný thriller Sanctum sa odohráva na miestach, ktoré vo filmoch často využité nebývajú. V rámci bezmála dvojhodinovej stopáže sa okrem krátkeho úvodu nedostane mimo klaustrofobických priestorov jaskyne. Ak ich naviac zalieva voda, začína sa pod zemou stupňovať napätie. Nikto nevie, kadiaľ presne majú ísť, či vôbec nájdu cestu von, no riešenie ich situácie je rovnako neznáme ako dĺžka ďalšieho podvodného tunela. Samotnej atmosfére pomáha i vhodne zvolená hudba. Napriek umiestneniu príbehu do relatívne jednotvárneho prostredia sa takmer neustále niečo deje a najväčším nepriateľom jaskyniarov začína byť vzrastajúca panika. 3D vo filme je v stiesnených priestoroch jaskyní veľmi dobrý a pokiaľ trpíte klaustrofóbiou, návštevu kina by som prehodnotil. Ono je vlastne zaujímavé, ako dobre môže film vyzerať i keď sa odohráva kdesi medzi skalami a vodou. Tretí rozmer a jaskynní potápači boli zrejme hlavné dôvody, prečo sa pod film podpísal ako výkonný producent James Cameron.
Pokiaľ doteraz vyzeralo všetko dobre, tu je hlavný dôvod nižšieho hodnotenia – postavy. Na plátne sa ich objaví síce iba zopár, no keď ani jedna jediná z nich nie je ani trochu zaujímavá, tak je niekde problém. Či už to je hlavný jaskyniar Frank, ktorý sa celú dobu tvári ako veľký „drsňák“ a každého iba komanduje svojím chrapľavým hlasom, jeho šéf Carl, ktorý považuje expedíciu za veľké dobrodružstvo alebo jeho priateľka Victoria (Alice Parkinson). Na pomyselný vrchol nepopularity sa u mňa dostal Frankov syn Josh. Je to totálne nesympatický mladík, ktorý jaskyniarstvo nenávidí skoro tak ako svojho otca. Najhoršie na tom postavy sú vtedy, ak otvoria ústa – dostávajú sa im z nich úplne hlúpe a často patetické dialógy plné fiktívneho odhodlania alebo akýchsi múdrostí sveta.
Sanctum nemá žiadne ambície na titul film roka či nejaké filmové ceny. Ku cti mu slúžia neopozerané lokácie či atmosféra. Možno by pomohlo, ak by sa postavy medzi sebou rozprávali iba minimálne. Vlastne by sa nemuseli rozprávať vôbec. Aspoň by sa na Sanctum dobre pozeralo a človeku by neskrúcalo uši od vážne nevydarených dialógov. Napriek tomu nebolo tých 110 minút stratených. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Bontonfilms
