Iluzionista (Illusionist, The)
Postava pána Hulota spolu s jej predstaviteľom Jacquesom Tatim patria medzi poklady francúzskej kinematografie. Tatimu sa tak podarilo vytvorením postavy pána Hulota to, čo pár desaťročí pred ním Chaplinovi so svojim tulákom, alebo Busterovi Keatonovi pri postave Friga. Tati vytvoril vo filmoch vlastnú poetiku a atmosféru. Patril medzi autorských tvorcov, čo znamená, že si písal sám scenáre, filmy si sám režíroval a rovnako aj stvárnil hlavnú úlohu. V roku 1956 prichádza so scenárom v ktorom sa opäť objavuje postava pána Hulota. Tati mal stvárniť zostarnutého iluzionistu putujúceho od mesta k mestu. Nikde sa mu však akosi nedarí a stáva sa tak nedobrovoľným tulákom. Počas jedného z mnohých pobytov v rôznych mestách sa zoznámi s mladým dievčaťom, ktorá si o ňom myslí, že dokáže zázraky. Podujme sa teda putovať s ním a veci sa začnú vyvíjať zaujímavým smerom.
Scenár sa Tatimu bohužiaľ nepodarilo realizovať. Chopil sa ho až o 50 rokov neskôr opäť Francúz, animátor a režisér Sylvain Chomet. Ten mal za sebou jeden krátkometrážný animák s názvom Stará dáma a holuby a celovečerný animovaný film , oceňované Trio z Belleville. Príbeh nás zavedie do Francúzska 50.rokov, kde starý iluzionista hľadá nejakú prácu, čo sa mu však nedarí. Odchádza preto do Veľkej Británie, kde sa opäť pokúša nájsť si prácu v nejakom z kabaretov, či divadiel. Postava starého iluzionistu je akýmsi odkazom na staré, možno predvojnové časy. Na časy kedy mal možno úspech, no do dnešnej doby akoby ani nepatril. Stáva sa vyhnancom odsúdeným na putovanie. Postava iluzionistu je postavou do istej miery určite postavou smutnou, nachádzajúcou útechu v kontakte s mladým dievčaťom, ktoré mu robí na jeho cestách spoločnosť.
Chomet opäť využíva svoju charakteristickú kresbu postáv, pripomínajúcich do istej miery až karikatúry. No ešte stále však pripomínajú skutočných ľudí viac než karikatúry. Ďalším dôležitým znakom v tvorbe Sylvaina Chometa je absencia dialógov. Objavia sa síce nejaké vyrieknuté vety aj v tomto filme, no ide skôr len o vety kdesi v pozadí, ktoré dotvárajú kulisu vystúpenia. Chomet opäť postavil svoje dielo najmä na výpovedi obrazom než na slovnej výpovedi. Čo je v každom prípade úloha náročnejšia.
A aj napriek tomu, že sú Chometove postavy skôr postavami smutnými než veselými, je to film, aký dokáže zahriať človeka na duši. Kto sa odhodlá pozrieť si Iluzionistu , strávi príjemných 80 minút filmového času na konci ktorého mu azda ostane aj nejaká tá myšlienka na premýšľanie a z kina odíde z príjemným pocitom príjemne stráveného času. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Continental Film
