Legendárny cynik strieborného plátna Humphrey Bogart
„Bogart mal už tridsať rokov, keď prišiel do Hollywoodu... Mal štyridsaťštyri, keď sa prvý raz ocitol na listine desiatich najúspešnejších hercov – ani jedna hviezda nezačala svoju kariéru tak neskoro“, napísal raz o ňom Enno Patalas v knihe Filmové hviezdy. Tento slávny americký herec nakrútil 77 filmov. Za úlohu vo filme The African Queen ( Africká kráľovná, 1952 ) režiséra Johna Hustona dostal Oscara.
Humphrey Bogart – jedna z legiend strieborného plátna, o ktorého záujem opäť oživila éra popovej kultúry a hippies koncom 60. rokov sa začal tešiť prvým filmovým úspechom v 30. rokoch – v čase, keď väčšina dnešných divákov ani nebola na svete. Bogart bol v tom čase tiež hercom u ktorého bolo extrémne nepravdepodobné, že sa stane celebritou: malá postava, správanie hulváta, zjazvená spodná pera, a večne nespokojné vrčanie. Našťastie pre toho nadaného ostrého chlapíka, sa ocitol na správnom mieste ( filmové štúdia Warner Bros ) a v správnom čase ( začiatok 2. svetovej vojny ) aby sa stal obľúbeným u obecenstva v drsných detektívkach a akčných filmoch na ktoré sa jeho filmové štúdia špecializovali.
Legendárny cynik strieborného plátna Humphrey Bogart
Bogartova zlatá éra prišla hlavne v 40. rokoch a začala hlavne po filme Casablanca (1942), čo je bezpochyby jediný film na ktorý si v súvislosti s Bogartom spomenie aj taký divák pre ktorého filmová história nie je jeho silnou stránkou. Hoci počas svojho života patril Bogart medzi uznávaných a rešpektovaných hercov, nikdy nepatril medzi ikony. Kultový status dosiahol až po svojej smrti, keď jeho filmy znovu objavila generácia divákov 60. rokov: jeho rozumovo triezve realistické uvažovanie, cynický a svetácky životný štýl jeho filmových postáv sa preniesol do existencionalizmu popovej kultúry, ktorá oslovila vtedajšiu mládež, ktorá cítila odcudzenie v spoločnosti. Hoci hviezda Humphreyho Bogarta upadá do zabudnutia, vždy bude patriť medzi najpopulárnejšie mužské hviezdy Hollywoodskeho zlatého obdobia.
Humphrey Bogart ktorého Američania familiárne prezývali „Bogie“ nemal v živote na ružiach ustlaté. Narodil sa 23. januára 1899 ( podľa niektorých prameňov 25. decembra 1899 ) ako Humphrey Deforest Bogart v New Yorku - v rodine Manhattanskeho chirurga a ilustrátora časopisu Ako chlapca ho finančnými manicháciami pripravili o dedičstvo. Neskôr začal študovať medecínu, ale štúdium nedokončil. Za I. svetovej vojny bol námorným dôstojníkom. Po vojne striedal zamestnania, až zakotvil ako manažér v divadle. Od 1920-22 riadil produkčnú firmu vlastnenú rodinným priateľom Williamom A. Brady (otec herečky Alice Bradyovej), vykonával paletu úloh ako asistent réžie, neskôr riaditeľ produkcie v Bradyovom filmovom štúdiu. Po čase začal Bogart s pravidelnými hereckými výkonmi na divadelnom javisku, a neskôr sa natrvalo upísal filmu – debutoval v r. 1930 malou 10 minútovou rolou.
Prvý úspech mal Bogart ako gangster vo filme The Petrified Forest ( Skamenený les, 1936 ), ktorý mu zabezpečil dlhodobú zmluvu s filmovým štúdiom Warner Bros. Hoci touto rolou upútal na seba pozornosť režisérov i publika, nedostával hneď také ponuky, v ktorých by mohol prejaviť svoje herecké umenie - v r. 1936 - 40 hral Bogart v 28 filmoch, kde väčšinou stvárňoval gangstra a dvakrát sa dokonca objavil vo westernoch. Z filmov tohto obdobia sú známe: Kid Galahad (1937), Dead End ( V newyorskom prístave, 1937 ), Angels with Dirty Faces ( Anjeli so špinavou tvárou, 1938 ), Oklahoma Kid (1939). Hral v nich tvrdých, ostrieľaných mužov, ktorí neraz majú i horúce srdce. Režiséri i diváci si obľúbili jeho výraznú tvár, detailne rozohranie duševných stavov i presnú psychologickú kresbu jeho charakterov.
Hoci spočiatku hrával Bogart samých gangstrov, časom mu jeho bohaté herecké majstrovstvo umožnilo vytvoriť postavu záporného a neochotného antihrdinu – dnes už kultový typ postáv z obdobia film- noir: strhaná tvár, spod privretých viečok bystro hľadiace oči, v kútiku úst sa klátiaca cigareta, povahovo muž s minulosťou zločinca a cynický individualista, ktorý je vo svojom srdci ešte stále mravným a sentimentálnym človekom. Tento typ postáv v kombinácii s postavami vojnových hrdinov, alebo detektívov nakoniec paradoxne z Bogarta vytvorili romantickú ikonu ktorá pretrvala ešte desiatky rokov potom, čo iné hviezdy hollywoodskeho zlatého obdobia už dávno vyhasli.
Filmoví historici sa zhodujú v tom, že vrcholom Bogartovho herectva sú postavy z filmov neskôr nemenej slávneho režiséra Johna Hustona, s ktorým Bogart začal spolupracovať roku 1941. Hral hlavnú rolu v Hustonovom debute The Maltese Falcon ( Maltézsky sokol, 1941 ), kde zobrazil súkromného detektíva Sama Spada, ktorý s vervou a obetavo slúži pravde. Napriek intrigám a podvodom si chce zachovať vlastnú tvár. Až neskôr pochopí nezmyselnosť svojho počínania, pretože „maltézsky sokol“ – soška, pre ktorú i on nastavoval život a mnoho ľudí zahynulo – je nepravý a bez akejkoľvek hodnoty. Na dôvažok nedostane ani sľúbenú odmenu.
Bogart v tomto filme brilantne kľučkuje pred podozrievavou políciou, chladnokrvne kombinuje so záujmami gangsterského klanu a cynický prekonáva milostný vzťah, ktorému by mohol podľahnúť.
Táto úloha akoby naznačila jednu líniu Bogartovej hereckej tvorby – zobrazenie človeka, ktorý aj napriek maximálnej angažovanosti a odvahe stroskotáva.
Ďalším filmom Humphreyho Bogarta bola Casablanca (1942), kde vystupoval s nemenej slávnou Ingrid Bergmanovou. Vo filme hrá Bogart Američana Rickyho Blaina , ktorý rozbieha v dobe 2. svetovej vojny v Casablance nočný klub. Chodí sem každý, kto potrebuje falošný pas, alebo má chuť si len tak zahazardovať. Raz do Rickyho podniku zavíta bojovník proti fašizmu Victor Laszlo ( Victor Lanoux ) ( hoci postava má maďarské meno, podľa scenára je postava vraj českého pôvodu ) spoločne so svojou ženou Ilsou ( Ingrid Bergman ). Chcú zohnať vízum a čo najskôr utiecť pred gestapom do USA. Rick ale v Laszlovej žene spozná svoju bývalú priateľku. Onedlho sa pár dá znovu dohromady a plánujú spoločne útek...
Film Casablanca bol roku 1942 Americkou filmovou akadémiou vyhlásený za najlepší film roku, navyše získal ďalšieho Oscara za scenár a réžiu a ďalších 5 nominácií.
Humphrey Bogart a Ingrid Bergman vo filme Casablanca (1942), ktorý poznajú
milióny ľudí.
Roku 1944 hral Bogart vo filme amerického režiséra Howarda Hawksa To Have and Have Not ( Mať, či nemať, 1944 ). V tomto filme podľa románu Ernesta Hemingwaya, kde filmový scenár vytvoril spisovateľ Wiliam Faulkner spolu poprve hrali vtedy 45- ročný Humphrey Bogart a 19- ročná debutantka Lauren Bacallová, ktorá sa o rok nato stala jeho manželkou. Životom unavený Harry Morgan ( Humphrey Bogart ) v žiadnom prípade nemá záujem pomáhať francúzskym odbojárom, ale zmení názor, keď sa ho zvodná kráska Marie ( Lauren Bacall ) opýta „Nemá niekto zápalku?“ Rozvíja sa príbeh plný vášne s množstvom zápletok a duchaplného humoru. Scenár filmu značne pripomína Casablancu.
Úspech mu priniesol aj The Big Sleep ( Veľký spánok, 1946 ) podľa detektívky Raymonda Chandlera, kde opäť zobrazil súkromného detektíva zapleteného do neprehľadnej siete intríg. The Treasure of Sierra Madre ( Poklad na Sierra Madre, 1948 ) je ďalší zo série perfektne rozohraných príbehov o človeku, ktorý prehral svoj život. Na dvoch tuláckych smoliarov ( Humphrey Bogart a Tim Holt ) a mrzutého zlatokopa ( Walter Huston ) sa usmeje šťastie a objavia zlato. Ovládne ich chamtivosť, ktorá celkom poblázni ich myseľ. Film získal dvoch Oscarov za réžiu a scenár. Bogart síce nedosal žiadnu cenu, ale jeho výkon je oceňovaný dodnes a film bol o pol storočia neskôr Americkým filmovým inštitútom zaradený medzi 100 najlepších amerických snímkov všetkých čias.
Vo filme Key Largo (1948) má zasa Bogartov hrdina na záver príbehu veľa peňazí, ale netuší, že sú falošné.
Bogartove filmy boli neraz barometrom spoločenského cítenia. Hlavne vo filmoch zo 40. rokov, keď sa stal Bogart hviezdou a v povojnových psychologických drámach zobrazoval človeka, čo nemôže nič zachrániť, ani získať, neriadi sa ani záujmami, ani vášňami, iba koná. To je postoj, s akým milióny amerických vojakov prešli druhou svetovou vojnou, je to však i postoj muža, ktorý si nerobí ilúzie o svojich vyhliadkach. Bogartovi filmoví hrdinovia podobne ako mnohí Američania bojujúci v II. svetovej vojne robia to, čo sa urobiť má, bez veľkého vnútorného zdôvodňovania. Kráčajú za svojim cieľom, no neraz je pre nich dôležitejšia cesta ako cieľ, ku ktorému smerujú. Väčšina filmov s Bogartom bola umeleckým odzrkadlením bezprostredných následkov krutej vojny, rozčarovania ktoré priniesla.
Po čase sa americká spoločnosť spamätala z tragického pocitu a publikum si žiadalo nových hrdinov, nové vzory, nové tváre. Bogart žiaľ nebol hercom, ktorý by vedel zmeniť svoj typ a prispôsobiť sa novým spoločenským požiadavkám. A tak od roku 1949 Bogart zrazu prestal byť hviezdou, no režiséri naňho nezabudli a aj ďalej ho obsadzovali do filmov: Deadline USA ( Mŕtvy bod USA, 1952 ), Battle Circus ( Vojnový cirkus, 1953 ), Beat the Devil ( Premáhaj diabla, 1954 ), Sabrina (1954), The Caine Mutiny ( Vzbura na lodi Caine, 1954 ) – (film točil Bogart už ako vážne chorý), The Left Hand of God ( Ľavá božia ruka, 1955 ).
Jedným z posledných veľkých hereckých výkonov Humphreyho Bogarta za ktorý dostal v r. 1952 svojho jediného Oscara bolo účinkovanie po boku Katherine Hepburnovej v dobrodružnej komédii The African Queen ( Africká kráľovná, 1952 ). Ide o úsmevný príbeh o tom ako sa v pralese ocitnú dva vrcholné protiklady – alkoholik a stará panna. V r. 1914 vedú dvaja starší súrodenci Samuel Sayer ( Robert Morley ) a Rose Sayer ( Katherine Hepburn ) v africkej džungli misionársku osadu plnú černošských ovečiek. Nedeľnú idylku vyruší parná bárka Afican Queen kormidlovaná večne opitým kanadským vagabundom – inžinierom Charliem Allnuttom ( Humphrey Bogart ). Ten im okrem pošty priváža i zlovestnú novinku: v Európe vypukla vojna medzi Anglickom a Nemeckom. Rozzúrení Nemci sa tiež zanedlho dostavia a vypália osadu. Samuel Sayer umiera a Alnutt prehovorí Rose, aby sa spoločne s ním vydala do bezpečia... Bogart a Hepburnová tu stelesňujú dva skutočne protikladné povahy a opäť potvrdzujú staré známe porekadlo, že protiklady sa priťahujú. Ich „bezchybné“ súžitie na palube malej lode je umocnené likvidáciou zásob whisky, ktorú slečna Sayerová vyleje do vody, čo kapitán dlho nemôže vydýchať...
Natáčanie tejto hollywoodskej klasiky podľa románu C. S. Forestera bolo v konžskej džungli doprevádzané mnohými problémami – Katherine ochorela a loďka African Queen sa potopila prv, než bolo plánované, a trvalo tri dni než bola vyzdvihnutá a mohlo sa pokračovať v natáčaní.
Poslednou úlohou Humphreyho Bogarta je postava nezamestnaného novinára vo filme The Harder They Fall ( Tým horšie ak padnú, 1956 ), kde dostane lákavú ponuku – najme si ho boháč, za úlohou aby usporiadal veľkú mediánu kampaň s cieľom presláviť istého španielskeho hromotlka a spraviť z neho boxerskú hviezdu. Ten boxer je síce outsider a sotva sa udrží na nohách, no to nevadí, veď mediálna kampaň dokáže svoje... Skvele natočený príbeh, ktorý je aktuálny hlavne dnes: pomocou peňazí a mediálnej kampane sa môže stať „celebritou“ každý hlupák.
Humphrey Bogart bol štyrikrát ženatý, medzi jeho manželky patrili Helen Menken (1926-27), Mary Philips (1928-38), Mayo Methot (1938-45), no najšťastnejšie bolo jeho manželstvo s významnou herečkou Lauren Bacall (1945-57) - zoznámili sa počas nakrúcania filmu Mať a nemať (1944), s ktorou žil Bogart až do svojej smrti. Mali spolu jednu dcéru a syna Stephena H. Bogarta (nar.1949).
Humphrey Bogart so svojou manželkou Lauren Bacall. (Foto: www.guardian.co.uk)
V 50. rokoch – v časoch začínajúcej studenej vojny a prehnanom strachu Američanov z komunizmu sa Humphrey Bogart spolu s režisérmi Johnom Hustonom a Wiliamom Wylerom, i so svojou ženou významnou herečkou Lauren Bacallovou, a ďalšími významnými umelcami, stali členmi výboru, ktorý sa postavil proti prenasledovaniu pokrokovo zmýšľajúcich filmových umelcov Protiamerickým akčným výborom na čele so smutne presláveným senátorom Mc Carthym.
Ako celoživotný fajčiar zomrel Humphrey Bogart 14. januára 1957 v spánku vo svojom Hollywoodskom dome po operácii rakoviny hrdla.
Mýtus Humphreyho Bogarta sa pomaly vytráca, ako mizne prostredie, z ktorého vyrastal. Humphrey Bogart ako skvelý herec žije v postavách, ktoré vytvoril.
Zaujímavosti zo života Humphreyho
Bogarta
„Problém s Bogartom je v tom, že si myslí, že je „Bogart“. – (John Huston) „Vždy keď som prišiel s nejakým nápadom mi každý hovoril, že vyzerám ako vagabund. O dvadsať rokov neskôr príde s niečím podobným Marlon Brando, no celé mesto mu padá k nohám. To ukazuje, ako veľmi sa za tú dobu Hollywood zmenil.“ – (Humphrey Bogart) Hotdog zo stánku v parku môže byť chutnejší než biftek v hoteli Ritz.“ – (Humphrey Bogart) |
