Druhý svet (Autre monde, L’)
Popri rozbehnutom Projekte 100 sa v tomto období do našich kín dostáva viacero neamerických filmov zameraných na náročnejšieho diváka, napríklad pred dvomi týždňami mala premiéru švédska snímka Easy Money. Francúzsko ako filmová krajina v posledných rokoch ani zďaleka nedosahuje takej prestíže ako v 60. a 70. rokoch, o zlepšenie jej imidžu sa pokúša Druhý svet Gillesa Marchanda.
Gaspard (Grégoire Leprince-Ringuet) sa na slnkom zaliatom juhu Francúzska zbližuje s Marion (Pauline Etienne), no ich rozvíjajúci vzťah naruší nájdený mobilný telefón. Ten ich dovedie k tajomnej Sam (Moon Dailly), ktorá sa spolu so spoluhráčom z virtuálnej hry Black Hole pokúša spáchať samovraždu. Pre Marion sa celá záležitosť končí v momente jej záchrany, no Gaspard je Sam úplne fascinovaný. Pátranie po nej sa stane jeho posadnutosťou, pre ktorú čoraz viac času venuje spomínanej hre na úkor času, ktorý mohol stráviť s Marion. Jeho správanie sa výrazne mení a keďže šťastiu treba ísť naproti, netrvá dlho a Sam nájde. Netuší však, že sa tým dostáva na veľmi vratkú cestu, kde stačí jeden zlý krok a môže skončiť v čiernej diere.
Podľa tohto popisu to vyzerá, že by Druhý svet mohol byť veľmi zaujímavou psychologickou exkurziou do hlavy postáv a hľadanie ich motivácií, za ktorými však nestojí nič iné ako prehnaná posadnutosť – či už ženou (v prípade Gasparda), alebo fiktívnym miestom (v prípade Sam). Namiesto toho Gilles Marchand servíruje natoľko slabý príbeh, že akákoľvek motivácia vás len ťažko bude zaujímať. Gaspard je prelietavý bastard, ktorý na myslenie používa hlavu až v druhom slede a Sam je „pošahaná“ dievčina, ktorá verí, že čiernu pláž z virtuálnej hry nájde aj v skutočnom svete. Toľko k ich motivácii...
Marchand stavia do protikladu realitu a hru – obraz reality je slnečný, jasný a plný žltej farby, zatiaľ čo prostredie hry Black Hole je temné, tmavé a studené. Fiktívne herné postavy sú často bez tváre a ukazujú tak, že nikdy neviete, kto je na druhej strane. Trochu prevarená téma, ktorá by vyznela slabo aj v americkom filme, nie to ešte v európskom. Aj toto poukazuje na fakt akoby Marchand nevedel, čím vyplniť príbeh. Namiesto tohto mravoučného oblúka mohol oveľa viac využiť priestor samotnej hry. Slabinou je aj tempo filmu – 105 minút sa miestami dosť výrazne doslova vlečie, predovšetkým, keď Marchand necháva často hovoriť iba obraz. Tento fakt je veľmi výrazný najmä v scénach, kde sa Gaspard presúva z miesta na miesto na svojom mopede. Dlhšie časti bez dialógov, prípadne len s ich minimom, zrejme tiež mali slúžiť nejakému umeleckému zámeru. Ten pre mňa však zostal rovnako fiktívny ako čierna pláž...
Herecky Druhý svet síce nijako neexceluje, no neznáme tváre mu pridávajú aspoň čiastočne na vierohodnosti. Predovšetkým Moon Dailly je ako Gaspardova famme fatale vypočítavá beštia s bočnými úmyslami, ktorá jedno hovorí a druhé si myslí. Pre vyššie spomenuté záležitosti toho film oveľa viac neponúka. Vlastne, ešte plagát je celkom pekný. No na dobrý film to ani zďaleka nestačí. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Film Europe
