M. Night Shyamalan
„Prečo nepovieš čo sa odohráva v tvojej
hlave?“
„A prečo ty nemôžeš prestať rozprávať o
tom, čo sa deje v tej tvojej...?“
úryvok z rozhovoru medzi Ivy a Luciosom z Osady
Som rád, že pán Shyamalan si svoje myšlienky nenencháva pre seba, ale prenáša ich na nás všetkých prostredníctvom svojich strašidelných, hlbokých a nepochybne inteligentných príbehov.
Narodil sa 6. augusta 1970 Indii a práve keď sa mu orient začal vpíjať pod kožu, rodičia (obaja lekári) ho uvrhli do sveta úplne odlišného. 8-ročný Manoj Nelliyattu Shyamalan bol zrazu konfrontovaný s americkou kultúrou Philadelphských ulíc a kresťanstvom v súkromnej katolíckej škole. Stále častejšie cítil potrebu vyjadrovať svoje vnútorné pochody a osud chcel, aby tak robil cez otcovu kameru. V 16-tich mal teda na konte úctihodných 45 krátkych, amatérskych filmov a tak keď prišiel čas pokračovať v rodinnej tradícii – chopiť sa skalpela, zapísal sa na réžiu na univerzite v New Yorku. V poslednom ročníku (1992) napísal, zrežíroval a hral vo svojom celovečernom debute Praying with anger (1992) – sebeobjavná, autobiografická sonda o návrate do Indie. Pomaly a rozvážne si razil cestu hollywoodskymi štúdiami a nebolo to skôr než v 1998, keď natočil Wide awake (1998). Trpká komédia o chlapcovi, ktorý sa po smrti svojho starého otca vydáva hľadať Boha. Znie to veľmi sentimentálne, keď prihliadneme, že jeho ďalšia tvorba sa bude uberať trochu temnejšou cestou za poznaním, ale nie skôr ako napíše scenár k Myšiakovi Stuartovi (Stuart Little, 1999).
M. Night Shyamalan
Duchárska dráma so šiestimi nomináciami na Oskara 6. zmysel (The Sixth Sense, 1999) urobila zo Shyamalana najrozoznávanejšiu indickú tvár Hollywoodu a taktiež predznamala ďalší vývoj jeho všestranej kariéry. Čo z trailerov vyzeralo ako priemerný thriler o nadviazaní kontaktu so záhrobím sa cez noc stalo senzáciou, ktorá spĺňala nároky divákov i kritikov. Shyamalan sa prejavil nielen ako skvelý režisér citlivo pracujúci s hereckým potenciálom, ale predovšetkým šikovný scenárista – rozprávač, schopný šokovať nepripravené obecenstvo. Vtedy 10–ročného Haleiho Joela Osmenta predstavil svetu ako zázračný talent, ktorému síce slušne, no i tak iba sekundoval Bruce Willis.
Ten dostal viac priestoru vo Vyvolenom (Unbreakable, 2000), kde sa Shyamalan pohráva s myšlienkou osudovej rovnováhy, ktorá ak sa vymkne z pod kontroly, vyústi do dvoch rozdielnych extrémov. Vyvolený predčil všetky očakávania a teraz už nikto nepochyboval, že sa zrodil nový žáner takzvaných twistových koncov. Shyamalan určite nebol prvý, kto použil neočakávaný záver, ale bol jediný, kto zvraty využíval so zdrvujúcou efektívnosťou, ktorá predčila aj tie najodvážnejšie odhady.
Preto je jeho ďalší film Znamenia (Signs, 2002) prekvapením. Ostáva verný všade prítomnému napätiu prameniacemu z invázie mimozemskej civilizácie na Zemi, na čo pozeráme veľmi komorným a o to desivejším pohľadom netradičnej rodiny žijúcej na zapadnutej farme, ale finálny twist (ak sa vôbec dá o nejakom hovoriť) už nie je tak fatálny. Po boku Mela Gibsona si tu zahral Joaquin Phoenix a tomu podobne ako u Vyvoleného Willisovi napísal Shyamalan postavu Luciusa vo svojom ďaľšom filme Osada (The Village, 2004) priamo na telo. Phoenix však nie je jedinou hviezdou v tejto hororovej romanci. Spomeniem aspoň mená – Adrien Brody, Sigourney Weaver, William Hurt...Títo všetci ochotne hrajú druhé husle Shyamalanom inštinktívne „vyvolenej“, nenápadnej Bryce Dallas Howard. O rolu slepej Ivy mala záujem i Drew Barrymoore, ale Shyamalan dobre vedel, čo robí, keď ju zveril neopozeranej Bryce. Tá ho nesklamala a scénarom plným hry na nevinnosť vynútenej strašidelnými historkami prešla bez jediného zakopnutia. Takže pri ďalšom už tradičnom prenose herca do svojho nového filmu, bola to práve Bryce, ktorej dal doslova rozprávkovú podobu v Dáme vo vode (Lady in the Water, 2006). Áno,veru tak, je to rozprávka, ktorú napísal pre svoju dcéru Selithu. Tento film k nám dorazí až v septembri, ťažko teda hodnotiť, ale jedno je jasné už teraz. Nech už námet o vodnej víle (morskej panne?) zblúdilej z ríše rozprávok do nášho sveta znie akokoľvek rozžblnkane, Shyamalan ho určite neponechá v oddychovej rovine. Na druhej strane jeho najnovším počinom je spolupráca na scenári k svetoznámej novele Yanna Martela Piov život. Príbeh malého indického chlapca, ktorý uviazne na otvorenom mori spolu so zebrou, hyenou, orangutanom a bengálskym tigrom. Režíruje Jean – Pierre Jeunet zodpovedný za posledné vskriesenie votrelca. Hm, zaujímavé...
M. Night Shyamalan počas nakrúcania filmu Znamenia (Signs, 2002)
Skalným fanúšikom určite neuniklo, že Shyamalan si podobne
ako kedysi Hitchcock rád privlastní drobné a nenápadné úlohy a tak ste ho mohli
vidieť ako doktora Hilla v 6. zmysle, drogového dílera vo Vyvolenom, či správcu
parku v Osade.
Jeho herecké počiny však zatieňujú režisérské:
„Prízvuk,ktorým hovorím ako režisér je napätie. Keď v mojom filme herci vedú
dialóg, je ťažké urobiť to napínavým. Tu nastupuje prekvapujúca hudba,
nezvyčajný pohyb kamery..., jednoducho čokoľvek odporujúce očakávaniam, čo
zamrazí. To je kľúč k dobrej réžii.“
Shyamalan vytrvalo odmieta ponuky hotových scenárov, ako
sám vraví, nie však preto, že by neboli dostatočne zaujímavé, ale kôli novým
nápadom, ktoré nosí v hlave, potom ich cca osem mesiacov transformuje na papier
a kým sú dojmy čerstvé chce sa čo možno najskôr vrhnúť na réžiu, čo mu nedáva
čas na cudzie projekty.
A snáď je to tak dobre, lebo jeho rukopis citiť na plátne v
divácky atraktívnej kombinácii, kde ponúka rovnaký priestor modelovaniu
psychológie postáv a premyslene zákernému strašeniu: „Keď som bol ešte dieťa,
vracali sme sa s mamou z nákupov. Zaparkovala na príjazdovej ceste a ja som
videl dvere nášho domu pootvorené. Rázom sa vec tak známa a bezpečná, akou len
vlastný dom može byť, zmenila na miesto nepredvídateľlné a nepoznané. A o to ide
– o strach z nepoznaného. Je efektnejší ako steny postriekané krvou.“
Je dobré vedieť,
že Shyamalan sa po hlave nevrhá do žiadnych svetoborných projektov, ale ostáva
sa hrať na svojom pieskovisku. I keď hrady, ktoré postavil sa budú ťažko, čo do
kvality a jedinečnosti prekonávať, zdá sa, že má ešte dosť piesku a hlavne chuť
pustiť sa do toho. A my sa budeme tešit...
