"Čistič" Jean Reno

narodený: 30. 7. 1948 – Casablanca ( Maroko )

S trúchlivými očami, ktoré prezrádzajú hlboké uvažovanie,
skryté pod impozantným zovňajškom, si francúzsky herec Jean Reno vybudoval vo
svete filmu zvláštne postavenie, tým že zobrazuje mužov, ktorí uprednostňujú
povedať o sebe niečo ostatným skôr prostredníctvom akcie než slov, ktorej
znaky môžu často obsahovať násilie bez pauzy, vtedy keď je to nutné. No tieto
jeho akcie, aj keď niekedy drsné ( napr. jeho postava Viktor „Čistič“ ) v sebe
obsahujú vždy nejaký druh cti, alebo dôstojnosti ( napr. vo filme Ronin ), ktorá
poslúžila, že publikum ho definuje ako akčnú hviezdu, ktorá najviac utkvie v
pamäti.

Narodil sa 30. júla 1948 v Casablanke v Maroku
v rodine andalúzskych Španielov, vlastným menom ako: Born Juan Moreno Errere y
Rimenes. Život v Maroku v 50. rokoch nebol práve ľahký z hľadiska obživy.
V menej problémové dni sa mladý Reno potuloval po marockých plážach s priateľmi
s útekom v pálivé letné teplo a občas chodil do kina kde mu učarili také herecké
legendy ako John Wayne, Marlon Brando a Jean Gabin a možno práve z nich bral
inšpiráciu pre svoje neskoršie filmové postavy.

Zhoršujúca sa politická situácia v Maroku, donútila Renovu
rodinu začiatkom 70. rokov emigrovať do Francúzska. Jean Reno, aby získal
francúzske občianstvo, nechal sa rekrutovať do armády a vojenskú službu
absolvoval v Marseille a na území Západného Nemecka.

Potom sa usadil v Paríži, kde začal študovať herectvo
u Réneho Simona na Štátnom konzervatóriu dramatických umení. Zároveň so
spolužiakmi prevádzkoval obchod so spotrebným tovarom a potom cestovnú
kanceláriu.

Od roku 1974 bol Reno členom divadla Ateliér Andréasa
Voutsinasa. Divadelné hry v ktorých účinkoval mali priaznivé ohlasy u divákov aj
kritiky a tak Jean Reno debutoval vo svete filmu v r. 1979, keď režisér Costa –
Gavras sfilmoval jeho hru Clair de femme ( Žiara ženy , 1979 ).

Veľký zlom v živote, aj vo filmovej kariére Jeana Rena
nastal v r. 1981, keď sa zoznámil s mladým začínajúcim režisérom Lucom Bessonom
ktorého filmy sa vyznačujú provokatívnou estetikou, čerpajúcou z originálnych
obmien amerických komerčných klíše, a zahral si malú úlohu v jeho filme Le
dernier combat ( Posledný boj, 1983 ). V nasledujúcich rokoch sa Reno
a Besson stali blízkymi priateľmi a vytvorili spolu osvedčené duo, keď Jean Reno
sa objavoval skoro v každom filme režiséra Luca Bessona. Po vedľajšej úlohe
v Bessonovom filme Subway ( Metro, 1985 ) nakoniec Renov čas nastal v r.
1988, keď sa stal známou tvárou doslova cez noc a psychologicko – dobrodružný
film Luca Bessona v ktorom Reno hral jednu z hlavných úloh: Le grand bleu /
The Big Blue ( Magická hlbočina, 1988 ) získal nomináciu na Césara
1988.

Reno v ňom hrá úlohu temperamentného sicílskeho potápača
Enza Molinariho, ktorý neúnavne súperi so svojim priateľom z detstva ( Jean –
Marc Barr ) o titul majstra sveta vo voľnom potápaní, ktoré pre neho končí
smrťou.

V kriminálnej dráme La femme Nikita ( Brutálna Nikita,
1990 ) – réžia Luc Besson, hral Reno pre zmenu agenta tajnej polície
Viktora, fanatického zabijaka prezývaného „Čistič“, za ktorého „krvavej“
asistencie plní náročnú úlohu hrdinka filmu ( Anne Parillaudova ).

Vedľa bessonovskych postáv, si mohol Jean Reno pod
vedením režiséra Jeana – Marie Poiré celkom úspešne vyskúšať aj komediálne úlohy
: ako drsný špión Philippe Boulier s krycím menom Žralok v špionážnej komédii
L´ opération Corned Beef ( Operácia Corned Beef, 1990 ) a v ďalšej bláznivej
komédii Les visiteurs ( Návštevníci, 1992 ) , kde stelesnil supermanského
rytiera Godefroya de Montmiraila, ktorý sa prenesie so svojim sluhom ( Christian
Clavier ) po požití čarodejného nápoja zo stredoveku do súčasnosti. Úspech tejto
komédie si vyžiadal doteraz dve pokračovania.

O Jeana Rena začali prejavovať vážny záujem Hollywoodske
filmové štúdia, potom čo v ďalšom filme Luca Bessona stvárnil Reno osamelú,
čudácku a mlčanlivú postavu nájomného zabijaka Leona, ktorý sa živí rozsievaním
smrti v kriminálnej melodráme Leon ( 1994 ). Film rozpráva
dojímavý príbeh sympatického zabijaka, ktorý sa ujme osirelého dievčatka menom
Mathilde ( Natalie Portmanova ) , ktorá hľadá oporu v pomste za svoju
rodinu ktorá bola vyvraždená psychopatickým DEA agentom ( Gary Oldman ).

V ďalšom roku si Jean Reno ešte stačil zahrať vo
francúzskej akčnej komédii Le jaguar ( Jaguár, 1995 ) , ktorú režíroval
Francis Veber a potom mu už dal šancu Hollywood vo filme Mission: Impossible
( 1995 ) , kde si Reno zahral vedľajšiu úlohu po boku Toma Cruisa.
Výraznejšie medzinárodne úspechy majú aj jeho ďalšie filmy hlavne od roku 1998.

V nasledujúcich rokoch Reno nakrúca filmy či už v Amerike,
alebo vo francúzsku, tak aby oslovili aj amerického diváka. Ide napr. o filmy:
French Kiss ( Francúzsky bozk, 1995 ) , Roseanna´s Grave (
Roseannin hrob, 1997 ) , Godzilla ( 1998 ), Ronin ( 1998 ), Wasabi ( 2001
), Tas – toi ( Drž hubu, 2003 ).

Priaznivý divácky ohlas mal film Les Rivéres pourpres
( Purpurové rieky, 2000 ) , kde Reno hrá postavu komisára Niemansa
vyšetrujúceho rituálne vraždy v izolovanom univerzitnom mestečku vo francúzskej
časti Álp. Niemans pri vyšetrovaní neváha používať aj drsné metódy a pritom musí
znova a znova čeliť nebezpečenstvu. Úspech filmu si logicky vyžiadal
pokračovanie vo filme Les Riviéres pourpres II – Les anges de l´apocalypse
( Purpurové rieky II – Anjeli apokalypsy, 2004 ).

Jean Reno už nepatrí medzi najmladších hercov – tento rok
( 2005 ) oslávi dňa 30. júla svoje už 57. narodeniny. No musíme mať na pamäti,
že Reno sa stal medzinárodne známym hercom až v 90. rokoch, preto dúfajme že sa
ešte od neho dočkáme mnohých zaujímavých filmových úloh či už v spolupráci
s Lucom Bessonom, alebo inými režisérmi.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook