Skazený herecký génius Richard Burton

23.6.2006|Stano Hudák|
Skazený herecký génius Richard Burton

10.11.1925, Pontrydyfen (Wales, Veľká Británia) -05.08.1984, Céligny (Ženeva, Švajčiarsko)

"Mám veľmi rád svoju povesť, teda tú skazeného génia z waleskej žumpy, opilca a sukničkára... Je to veľmi príťažlivá podoba." ( Richard Burton )

Väčšina divákov si ho pamätá skôr pre jeho búrlivý osobný život a rozmanité manželstvá - hlavne pre jeho manželstvo s hollywoodskou divou Elisabeth Taylor, s ktorou sa zoznámil behom nakrúcania historického veľkofilmu Kleopatra (1963). Napriek tomu je Richard Burton právom považovaný za jedného z najvýznamnejších britských hercov povojnovej generácie. Obdivovali ho ako staršia generácia Britov pre jeho vysokú inteligenciu a pre jeho neuveriteľnú sčítanosť ( ako vášnivý čitateľ, keď mal čas, čítal jednu knihu denne ), tak aj mladšia generácia, keď Burton v 70. rokoch externe prednášal na Oxfordskej univerzite anglickú literatúru. Napriek sláve, ktorej sa dočkal už vo svojich hereckých začiatkoch bol Burton prenasledovaný nálepkou "sľubného herca". Patril do rovnakej skupiny špičkových divadelných hercov ako Laurence Olivier, Orson Welles a neskôr Kenneth Branagh , ktorým sa stali osudovou vášňou diela dramatika Wiliama Shakespeara. A niekoľko skvelých divadelných výkonov v Shakespearovych hrách len potvrdzovalo tento sľub. Ale behom väčšiny zo zvyšku Burtonovho života sa kritici sťažovali, že sľub ostal nenaplnený. Jediná vec s ktorou každý súhlasil, boli Burtonove mimoriadne hlasové schopnosti ktorými prepožičal svoj hlas mnohým rozhlasovým postavám, ako aj nahovoril kreslené postavičky v rozprávkach pre deti.

Richard Burton sa narodil 10. novembra 1925 dvanásty z trinástich detí ako Richard Walter Jenkins. Vyrastal v baníckej osade Pontrhydyfen vo Walese neďaleko Port Talbotu v údolí rieky Afan. Dva roky po jeho narodení matka zomrela a otec baník sa nedokázal o rodinu sám postarať. A tak sa ho ujala a vychovávala jeho o dvadsať rokov staršia sestra Cecília s manželom a dvoma deťmi v Port Talbotu.


Skazený herecký génius Richard Burton

Ako 15- ročný musel opustiť školu a začal pracovať ako pomocník v galantérii, čo neznášal. Poprve hral v miestnom centre Meredith Jonesovej pre mládež v Maesteg Town Hall, objavil sa i v dokumente pre rádio o Air Training Corps (ATC), ktorých bol členom. Vďaka Meredith Jonesovej sa Burton vrátil do školy, kde stretol učiteľa a producenta BBC Philipa Burtona. Ten rozpoznal jeho talent a otvoril mu široké literárne obzory, vtedy čítal Richard jednu knihu denne a chcel sa stať spisovateľom. Philip Burton ho naučil správne artikulovať a pomohol mu zbaviť sa silného waleskeho prízvuku. Richardovym rodným jazykom totiž bola waleština = cymraeg.

Keď Veľká Británia vstúpila v r. 1940 do vojny s fašistickým Nemeckom a bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, mal Richard Burton nastúpiť u britského letectva RAF ( Royal Air Force ). Nakoniec ale do vojny ísť nemusel, pretože o pol roka predtým sa dostal na Exeter College v Oxforde, a tak ostal ako kadet v zálohe. Nakoniec 16- ročného Richarda jeho učiteľ Philip Burton legálne adoptoval a dal mu priezvisko Burton. Preto od tých čias mohol legálne používať svoje meno ako Richard Burton. V Oxforde na seba Burton upútal pozornosť rolami v niekoľkých Shakespearovych hrách, bol členom Oxford University Dramatic Society a roku 1946 dostal úlohu v divadelnej hre Morgana Evansa The Corn is Green ( Zrno je zelené ) upravenej pre televíziu.

Roku 1948 debutoval na filmovom plátne v dráme The Last Days of Dolwyn ( Posledné dni Dolwynu, 1948 ) úlohou Garetha. Kritiky ho prirovnávali k Laurencovi Olivierovi. Na nakrúcaní sa zoznámil so svojou prvou ženou Sybil Williams, s ktorou sa o niekoľko mesiacov neskôr oženil. Nasledovali ďalšie filmy a úspešné úlohy, ktoré z neho postupne urobili známeho a uznávaného herca.

Richard Burton mal vždy rád kultivovaný prejav a pravda je, že dokázal nielen hovoriť a mal cit pre reč a moduláciu, ale i hlasovo bol nenapodobniteľný. Od prvých okamihov spolupracoval s audiosekciou britskej rozhlasovej stanice BBC na mnohých hrách, prednesoch básní alebo školských programoch. Táto rozhlasová spolupráca s Burtonom trvala až do r. 1974. Od roku 1974 je však uvrhnutý BBC do kliatby a už nikdy s ním nespolupracujú, kvôli Burtonovej neuveriteľnej úprimnosti - škandálu, ktorý si v tých časoch máloktorá celebrita dovolila: v jednom z interiew obvinil bývalého premiéra Winstona Churchilla a ostatných vládnych prominentov z 2. svetovej vojny z nedostatku duševného zdravia, kvôli ich vtedajšiemu sľubu zničiť všetkých Japoncov na Zemi.

Pokiaľ ide o Burtonovu filmovú kariéru - jej prvá polovica od debutu v r. 1948 až približne do r. 1960 nebola nijako významná. Richard Burton bol skôr výborný divadelný herec a v tomto období nakrútil 20 väčšinou priemerných - komerčne zameraných filmov. Keď ho na prelome 50. rokov videl Anthony Quayle v hlavnej úlohe divadelnej hry The Boy With a Cart  ( Chlapec s dvojkolesovým kočiarom ), ponúkol mu hneď niekoľko hlavných rolí v Shakespearovych hrách ( Henrich IV., Henrich V. ). na Festival of Britain 1951. Kritika ním bola tak nadšená, že správy o jeho talente sa doniesli až do Hollywoodu. Nasledujúci rok hral Richard Burton partnera Olivie de Havilland vo filme My Cousin Rachel ( Moja sesternica Rachel, 1952 ) a koncom roku po ďalšom filme mu producent Daryl Zanuck ponúkol milión dolárov a kontrakt na sedem ďalších filmov. Lenže Richard žil len pre umenie - mal "oveľa lepšiu" ponuku, peniaze odmietol a hral Hamleta na scéne londýnskeho divadla The Old Vic za 45 libier týždenne. Ďalší rok nielen kritika, ale predovšetkým diváci vynášali do nebies jeho výkony ako Kalibana v Shakespearovej Búrke, Tobyho Belcha v hre Dvanásta noc, alebo Koriolana v rovnomennej hre. Toho istého roku 1953 zomrel Burtonov dlhoročný priateľ, walesky spisovateľ Dylan Thomas na otravu alkoholom vo svojich 39 rokoch a zanechal po sebe divadelnú úlohu vo svojej hre Pod mliečnym lesom, ktorú pôvodne písal pre seba. Túto rolu si nakoniec zahral Richard Burton. Hra sa dočkala i spracovania pre rádio a všetky zárobky dostala Dylanova vdova ( všetci herci odmietli honorár ). Oveľa neskôr v  r. 1972 si Burton rolu zopakoval i v kreslenej rovnomennej verzii pre film Under Milk Wood ( Pod mliečnym lesom, 1972 ).

V spomenutom období Richard Burton hral v ďalších Hollywoodskych snímkoch. Išlo najmä o historické filmy pre ktoré sa hodil svojimi charizmatickými črtami tváre ( podobne ako ďalší populárny herec tohto obdobia Charlton Heston ) a vojnové filmy, ktoré ťažili z jeho zdatnej atletickej postavy, ale  občas sa objavoval aj v romantických filmoch. Z filmov tohto obdobia: Rúcho (1953), Demetrius a gladiátori (1954), Princ a hráči (1955), Alexander Veľký (1956), Ťažké víťazstvo (1957) a ďalšie. Ako jeden z celej plejády hercov účinkoval Burton aj v gigantickom trojhodinovom vojnovom veľkofilme The Longest Day ( Najdlhší deň, 1962 ), ktorý verne opisuje vylodenie v Normandii 1944 z pohľadu spojencov aj nacistického Nemecka.  Zaujímavosťou je že Richard Burton sa v tomto období svojim hlasom podieľal na anglickom dabingu pre sfilmovanú českú bábkovú hru podľa Wiliama Shakespeara:  Sen noci svatojánské (1959) z dielne svetoznámeho českého bábkára Jiřího Trnku. Táto rozprávka nadabovaná do angličtiny Burtonom mohla byť následne uvedená v kinách Veľkej Británie. Popri filmovaniu v Hollywoode sa pravidelne sa vracal do Anglicka ku svojej naozajstnej láske, divadlu. V roku 1956 získal ocenenie Evening Standard Drama Award za titulnú úlohu Shakespearovej hry Henrich V.

V roku 1957 sa Richard Burton i so svojou ženou Sybil Williams presťahoval do Céligny vo Švajčiarsku kvôli príliš vysokým daniam a nákladom na bývanie v Británii. Tu sa im toho istého roku narodila dcéra Kate Burton, neskôr herečka. Neskôr sa z tohto manželstva narodila druhá dcéra Jessica  (nar. 1960) diagnostikovaná ako silne autistická. V marci 1961 bol Burton za svedka na svadbe svojmu priateľovi a hereckému kolegovi  Laurencovi Olivierovi, ktorý sa vtedy ženil s herečkou Joan Plowright.

Osudovou udalosťou v živote Richarda Burtona ako pre jeho súkromie, tak aj pre jeho celú budúcu kariéru sa stalo nakrúcanie do tej doby najdrahšieho filmového projektu štúdia 20th Century Fox Cleopatra ( Kleopatra, 1963 ) - stretol svoju osudovú partnerku Elisabeth Taylor. Škandál, ktorý sa vtedy okolo ich romániku rozpútal, šírila nielen svetová tlač, ale otvorene sa o ňom debatovalo i vo Vatikáne a dokonca americký Kongres sa obom hercom snažil zamedziť v ďalšom vstupe do USA. Ich vzťah však pretrval všetky búrky a Kleopatra (1963) následne zarobila obrovské peniaze. Dej tohto historického veľkofilmu je mnohým divákom notoricky známy a stal sa najznámejším projektom Burtona a Taylorovej s ktorým si ich spája snáď každý. Burton si tu zahral rolu rímskeho veliteľa Marca Antonia, Taylorová rolu jeho osudovej milenky Kleopatry a v úlohe Julia Caesara exceloval Rex Harrison.  Ešte toho istého roku sa Burton rozviedol so svojou manželkou Sybil a o rok neskôr 1964 sa Elisabeth Taylor rozviedla so svojim vtedajším štvrtým manželom ( celkovo bola vydatá 8-krát ) Eddie Fisherom. Krátko nato sa Elisabeth Taylor a Richard Burton vzali.


Kontroverzné manželstvo Richarda Burtona a Elizabeth Taylor

Život sa oboma náhle zmenil, paparazzi ich prenasledovali na každom kroku, stali sa stráženými osobami často sa objavujúcimi na titulných stránkach bulvárnej tlače. Tiež ich rodina sa rozrástla o všemožné sekretárky, kaderníkov, bodyguardov a podobne. Pretože Elisabeth nemohla mať deti, adoptovali si malé nemecké dievčatko a pomenovali ju Maria Burton (nar. 1964). V mnohých filmoch ( 11 ) hrali spoločne. Ich najväčším spoločným úspechom je bezpochyby dráma podľa rovnomennej divadelnej hry Who's Afraid of Virginia Woolf? ( Kto sa bojí Virgínie Woolfovej? 1966 ), za ktorého Taylorová získala Oscara a Burton bol na Oscara nominovaný, obaja za najlepších hercov v hlavnej úlohe. V tomto filme obaja podali jeden zo svojich vrcholných hereckých výkonom. Ide o príbeh starnúceho profesora ( Richard Burton ) a jeho ženy ( Elisabeth Taylor ), ktorí sa navzájom milujú ale aj nenávidia a svoj život si navzájom spestrujú vymyslenými príbehmi a množstvom osočovania, ponižovania a krutých hier, ktorých prostredníctvom si vzájomne rozdierajú duše ( pravdepodobne preto aby si dokázali že ešte žijú ). Jedného večera k nim príde mladá profesorská dvojica ( George Segal a Sandy Dennis ), ktorá stojí na počiatku kariéry a na rozdiel od starších ešte má zábrany... Burtonom a Taylorovou stvárnene hádky a kruté hry pred kamerou dosahovali takej realistickosti, že sa špekulovalo o tom, či vôbec hrali.

Celkom úspešne dopadol aj ďalší spoločný projekt o rok neskôr La Bisbetica domata / The Taming of the Shrew ( Skrotenie zlej ženy, 1967 ) - historická komédia, ktorú nakrútil ďalší uznávaný expert na Shakespearove diela, taliansky režisér Franco Zeffirelli. A tak sa obaja manželia mohli vybúriť i v tomto filme, a opäť ani veľmi hrať nepotrebovali, pretože mali tréning zo svojho súkromia. Ich úlohy im padli ako uliate - Elisabeth Taylor ako Katharina -zlá divoká saň v ženskej podobe, a Richard Burton ako Petruchio -búrlivácky donchuan a jediný z množstva nápadníkov, ktorý ju nakoniec dokáže skrotiť a priviesť pred svadobný oltár.

Medzi ďalšie filmy tohto obdobia zaujímavé aspoň po komerčnej stránke patrí The Night of the Iguana ( Noc s Leguánom, 1964 ) o kazateľovi ( Burton ) ktorý bol pre nemravnosti vylúčený z cirkvi a zarába si ako turistický sprievodca v Mexiku pričom sa ho pokúša zviesť mladá žena ( Sue Lyon - známa z Kubrickovho filmu Lolita ), Hamlet (1964) - Burton bol vo svojej role skvelý, ale kvôli slabej réžii Johna Gielguda film príliš nezaujal a hodnotí sa skôr ako nevydarený. The Sandpiper ( Piesočný vtáčik, 1967 ) - evanjelický kňaz ( Burton ) a jeho žena ( Taylorová ) musia spoločne čeliť pokušeniam ktoré im prináša známosť s manželským párom búrlivákov ( Charles Bronson a Eva Marie Saint ). Where Eagles Dare ( Kam orly nelietajú, 1968 ) - kultový vojnový film s Clintom Eastwoodom

V 70. rokoch začala sláva Richarda Burtona upadať pretože fanúšikovia si našli nové idoly a kvalitnejšie filmové úlohy filmári rozdávali mladým hercom. Burton nakrúca čisto komerčné filmy a stáva sa obľúbeným predstaviteľom vojnových a akčných filmov. Za všetky uveďme napr. vojnový film Útok na Rommela (1971),  politickú drámu Zavraždenie Trockého (1972) - ako ruský revolucionár v mexickom exile Lev Trockij ( Burton ), ktorého odstránením je poverený agent KGB ( Alain Delon ). Z finančných dôvodov bol dokonca Burton nútený prijať účinkovanie vo filmoch veľmi pochybnej kvality ako Člen Klanu (1974) - o americkom Ku-klux-klane, Vyháňač Diabla II: Kacír (1977)Dotyk medúzy (1978) - o šialencovi s psychokinetickými schopnosťami schopnom privolávať katastrofy ( Burton ), ktorého prípadom je poverený policajný komisár ( Lino Ventura ). Napriek tejto nepriaznivej situácii stihol Burton nakrútiť dva významné filmy - z komerčne zameraných je to dnes kultový vojnový film The Wild Geese ( Divé husi, 1978 ) - o žoldnieroch v Južnej Afrike ( Richard Burton, Richard Harris, Roger Moore ). Úspech tohto filmu si vyžiadal nakrútenie voľného pokračovania v r. 1985, ktorého sa už Burton nedožil. Z umelecky zameraných filmov je to historická dráma Anne of the Thousand Days ( Tisíc dní s Annou, 1969 ) - čerpajúca z anglických dejín, keď sa musí kráľ Henrich VIII. ( Richard Burton ), ktorý je formálne ženatý s kráľovnou Katarínou Aragónskou ( Irene Papas ), rozhodovať o tom či nechá kráľovnú popraviť za zradu a cudzoložstvo. Pritom si uvedomuje že sám ma množstvo mileniek z ktorých najviac miluje Annu Boleynovu ( Geneviéve Bujold ), ktorá ho ale odmieta. Za tento výkon obdržal Burton nomináciu na Oscara.


Richard Burton vo filme 1984 (Nineteen Eighty-Four, 1984) v úlohe agenta tajnej polície O'Briena

V spomenutom období - v 70. rokoch natáča Richard Burton priemerne 3 filmy ročne a jeho honoráre dosahujú milión a viac dolárov za film. S úspechom však tiež prišiel tieň. Na Richarda, silného fajčiara ( i 100 cigariet denne ) a konzumenta alkoholu už od veku 8 rokov, doľahol alkoholizmus a ďalšie zdravotné problémy ( v r. 1981 podstúpil nebezpečnú operáciu chrbtice na ktorú sa začali usadzovať stvrdnuté kryštáliky alkoholu ). Alkoholizmu sa Burton už do smrti nezbavil. Ich blízkym priateľom bol vtedy juhoslovanský komunistický prezident Josip Broz Tito, v ktorého vile na pobreží trávili Taylorová a Burton mnohé prázdniny a často tiež boli hosťami v jeho dome v Belehrade. Roku 1972 si dokonca Burton zahral v juhoslovanskom vojnovom filme The Fifth Offensive ( Piata ofenzíva, 1972 ).

Roku 1970 mu britská kráľovna v Buckinghamskom paláci udelila titul CBE ( Commander of the Order of the British Empire ). Keď r. 1972 zomrel Burtonov starší brat Ifor, na ktorom od detstva visel, Richard prepadol alkoholu ešte viac, nedbajúc na svoje zdravie ani na rady lekárov, či dokonca ani na vzťah so svojou manželkou Elisabeth Taylor. Od roku 1973 žijú Burton a Taylorova oddelene a 1974 sa rozviedli, aby sa 1975 opäť vzali a o rok neskôr 1976 tentoraz defitívne rozviedli, keď Burton našiel oporu v herečke ktorú stretol pri hraní v divadle Susan Hunt. Ale ani ich manželstvo príliš dlho nevydržalo, napriek tomu, že sa Susan rozviedla so svojim manželom - známym pretekárom Formuly 1 Jamesom Huntom, a tiež sa Susan darilo držať Burtona z dosahu fliaš alkoholu. Nakoniec sa ale v r. 1982 rozviedli.

Ešte toho istého roku na nakrúcaní filmu Wagner ( Richard Wagner, 1983 ) stretol Burton mladú asistentku produkcie Sally Hay a bol ňou očarený. V polovici roku 1983 sa vzali a zostali spolu až do Burtonovej smrti.

Ako vyzeral posledný rok života Richarda Burtona ?

V poslednom roku života najprv strávil Burton so ženou Sally dlhú dovolenku na Haiti, po návrate dokončil adaptáciu románu Georga Orwella 1984: Nineteen Eighty-Four ( Tisíčdeväťstoosemdesiatštyri, 1984 ) - skvelo zahraná románová postava zlovestného straníckeho funkcionára a člena tajnej polície O´Briena, tak ostane jednou z jeho posledných úloh ak nepočítame malú rolu v TV miniseriáli Ellis Island (1984). Nato sa Burton chystal na hlavnú úlohu v pokračovaní vojnového filmu Divé husi (1978). 5. augusta 1984 však Richard Burton náhle umiera na krvácanie do mozgu vo švajčiarskej Ženeve. O štyri dni neskôr je pochovaný doma vo švajčiarskej Céligny v červenom odeve ( waleská národná farba ) so súhrnym vydaním básní Dylana Thomasa. Bolo mu necelých 59 rokov a za celý svoj život Burton nikdy nepracoval dňa 1. marca - na deň sv. Dávida, národného waleského hrdinu. To bola dokonca jedna z podmienok jeho filmových zmlúv.

Napriek presvedčivému hereckému prejavu v mnohých významných rolách nielen vo filme je spoločne Richard Burton a ďalší výborný anglický herec Peter O´ Toole držiteľom nelichotivého rekordu 7 nominácii na Oscara a nakoniec žiadneho Oscara nezískal. Napriek tomu k rádu CBE získal Burton niektoré významné ocenenia - niekoľko nominácií na cenu Tony za muzikály a divadelné hry, z ktorých jednu získal za úlohu kráľa Artuša. Za nahovorenie roly Malého princa podľa knihy Antoina de Saint-Exupéryho na magnetofónovú pásku dostal Burton cenu Grammy za najlepšiu nahrávku pre deti a za hlavnú úlohu v neskôr dvakrát sfilmovanej hre ( s Richardom Chamberlainom a potom s Kennethom Branaghom ) The Lady´s Not For Burning získal ocenenie Theatre World Award.

Zaujímavosti:

  • Burton často trpel akútnou nespavosťou
  • Jeho najčastejšími partnermi v pití boli herci Peter O´ Toole a Richard Harris. Tento spolok sa ale nakoniec rozpadol v r. 1976, keď bol OˇToole nútený prestať po operácii žalúdka.
  • Ako vášnivý čitateľ Burton kúpil všetky knihy v malej londýnskej knižnici Everyman a venoval ich Elisabeth Taylor ako dar
  • Herci Richard Burton, Anthony Hopkins a Catherine Zeta-Jones sú susedia - všetci sa zhodou okolností narodili v rovnakej časti juhozápadného Walesu - v okruhu iba 10 miľ.
  • Pri jednom lete verejnými aerolinkami z Mexika do Kalifornie, stretol Burton jedného mladíka veľmi zaujatého hraním. Behom ich rozhovoru ho Burton povzbudil. Nakoniec tento muž ihneď opustil svoje doterajšie zamestnanie a začal sa seriózne venovať herectvu. Meno tohto mladíka bolo Kevin Costner.
  • Na jednom večierku uzavrel priateľskú stávku s Robertom F. Kennedym, kto z nich dokáže lepšie recitovať Shakespeara. Dlhý čas bol súboj nerozhodný, až ho nakoniec bol Burton donútený vyhrať tak, že dokázal recitovať verše pospiatky.
  • Jeho dcéra z prvého manželstva Kate Burton sa venuje herectvu.
  • Jeho nevlastný otec Philip Burton zomrel až v r. 1995 ako 90- ročný.
  • Počas svojho rozvodu s Elisabeth Taylor bol Richard Burton v r. 1975-76 krátko zasnúbený s juhoslovanskou princeznou Elizabeth ( potomok bývalého srbského monarchu ), ktorá mala z predchádzajúceho manželstva dcéru herečku Catherine Oxenberg - Burton jej ešte ako 13- ročnej dával súkromné herecké hodiny.

Citáty Richarda Burtona

  • "Všetko veľké umenie pochádza od ľudí, ktorí sú škaredí nebo majú obrovský komplex menejcennosti. Nepoznám nikoho, kto je krásny a zároveň robí umenie."
  • "Domov je tam, kde sú knihy."
  • "Jediná vec v živote, ktorá za niečo stojí, je jazyk. Ani láska ani nič iného."
  • "Muž, ktorý hromadí bohatstvo, a pritom ho neužíva, je ako osol nosiaci zlato a pritom žerúci bodliaky."
  • "Keď hrám opilca, musím zostať triezvy, pretože keď som opitý, tak neviem ako ho hrať."
  • "Hral som mnoho: homosexuála, sadistického gangstera, kráľa, princa, svätého, žobráka. Všetko čo mi ostáva je vydržať filmovať. Môj posledný sen."
  • "Musel by som naozaj dlho premýšľať, než by ma napadlo meno zaujímavého muža, ktorý nepije."
Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články