Philomena
Pre niektorých príbeh o sile materinskej lásky, pre iných antikatolícka agitka: Philomena dojíma aj vyzýva k zamysleniu
Philomena je film založený na skutočných udalostiach v živote Írky Philomeny Lee, ktoré verejnosti v knihe „The Lost Child of Philomena Lee“ prvýkrát predstavil britský novinár Martin Sixsmith. Ten je zároveň druhou hlavnou postavou ich filmového spracovania.
Päťdesiate roky minulého storočia, Írsko. Tínedžerka Philomena (Sophie Kennedy Clark) otehotnie a rodina ju (ako mnoho vtedajších mladých žien v rovnakej situácii) posiela do kláštora. Tam Philomena porodí a nasledujúce roky strávi otrockou prácou v kláštornej práčovni, čo je podľa mníšok spôsob pokánia i odplaty za ich starostlivosť. So synom má dovolené stráviť hodinu denne a vie, že sa ho zakrátko bude musieť vzdať – mníšky ju prinútia podpísať papiere, ktorými sa syna dobrovoľne vzdáva na adopciu.
Keď sa tak napokon stane, nie je jej dovolené sa s ním ani len rozlúčiť. Po ďalšie desaťročia zostáva jeho existencia len boľavým tajomstvom vlastnej minulosti, až kým dôchodkyňa Philomena (Judi Dench) v slabej chvíli nevyjaví bratovu existenciu a svoju túžbu nájsť ho dcére. Tá sa náhodou zoznámi s Martinom Sixsmithom (Steve Coogan), bývalým zahraničným korešpondentom BBC a politickým manipulátorom, ktorého práve vyhodili z práce a ktorý je teraz nútený pretĺkať sa ako novinár na voľnej nohe. Sixsmith najskôr dcérinej žiadosti o pomoc pri pátraní po stratenom bratovi odoláva, napokon však na spoluprácu pristúpi. Osud tak zvedie dohromady nanajvýš nesúrodú dvojicu partnerov – cynického, mierne arogantného a povýšeneckého ateistu (či skôr agnostika) Sixsmitha a jednoduchú, žoviálnu, priamu a občas prostorekú Philomenu, ktorá je stelesnením viery – skutočnej viery, nie jej pokrivenej verzie (ako ju v tomto filme predstavujú zástupcovia katolíckej cirkvi).
Hlavnou prednosťou tohto diela je, že disponuje základom, ktorý mnohým v súčasnosti vznikajúcim filmom chýba – silným a hlbokým ľudským príbehom. Je to predovšetkým zásluha skúseného režiséra Stephena Frearsa (Kráľovná, Nebezpečné známosti), že emóciami pretekajúce scény nikdy neskĺznu do gýčovosti. Osviežením je, že príbeh je rozprávaný z uhla pohľadu človeka, ktorého najskôr ani nezaujíma, lebo ho považuje za nehodný svojej profesionálnej pozornosti. Aj keď sa časom toto stanovisko mení – a taktiež prechádza vývojom jeho vzťah k Philomene, neprichádza k žiadnemu zázračnému prerodu novinárovho charakteru. Práve tieto protiváhy udržiavajú v rozprávaní balans, ktorý sa nikdy nepreklopí do lacného sentimentu. Láska, vina, zatratenie a odpustenie – to sú nosné témy filmu, ktorý obsahuje niekoľko rovín. Je to sociálna dráma, komediálna road movie a detektívka v jednom. Takisto sa v ňom objavuje politický podtext, zaoberajúci sa homofóbiou a nevôľou bývalej vlády USA riešiť krízu spájajúcu sa s AIDS v 80. rokoch. Zaujímavé a nesporne prínosné je výrazné herecké obsadenie – Judi Dench, ktorú si väčšinou spájame s príkrymi, citovo rezervovanými postavami, dáva Philomene húževnatosť, otvorenosť a nepredpojatosť, a tiež nechcenú, ale veľmi pôvabnú komickosť. Tú naopak vo svojom prejave tlmí Steve Coogan, ktorý je v Británii známy predovšetkým ako úspešný komik, a ktorý v tomto projekte funguje zároveň aj ako producent a spoluautor scenára. Film je výbušnou zmesou ingrediencií, s ktorými istá ruka tvorcov dokáže obratne manipulovať, má v sebe nežnosť i trpkosť a najmä prináša portrét ženy, ktorej nezlomná viera dokáže s nesmiernou ľudskosťou čeliť neskutočnej a ťažko pochopiteľnej krutosti, akej sa na nej dopustili tí, ktorí si verejne pokrytecky zakladajú na svojom milosrdenstve a odpúšťaní.
