Grandhotel Budapešť

24.3.2014|Pavel Chodúr|
Grandhotel Budapešť

Kedysi som si kúpil knihu Wes Anderson and Why his movies matter? Bola to 200 stránková štúdia, rozoberajúca spôsob tvorby tohto režiséra. A priznám sa čítala sa jedna radosť.

Wes Anderson je totiž asi jediný režisér idúci proti zaužívaním pravidlám mainstreamu, tým, že ich obohacuje o svojbytné prvky, pritom ale zostáva verný svojej filozofií a umeleckému cíteniu. Jeho film tak na jednu stranu zarábajú peniaze a zároveň zbierajú ceny na festivaloch. Vytvoriť niečo takéto si vyžaduje vždy veľa práce a vytrvalosti, ale najdôležitejšie zo všetkého je kreatívnosť.

Keď si pozrieme celú jeho tvorbu máme možnosť sledovať light motív rodiny a jej disfunkčnosti v rôznych prevedeniach. Tu je to nepríjemná rodina snažiaca sa zničiť hlavného hrdinu. Wesové filmy sú plné prapodivných miest, vymyslených ostrovov a štátov, alebo dokonca zvierat, ktoré prezentuje ako realitu. Mystifikuje skutočnosť a vytvára paralelný vesmír vedľa toho nášho. Fungujúceho na rovnakých pravidlách ako ten náš, ale jeho hrdinovia ten svet obohacujú o element aký je špecifický len pre neho. A to je divnosť. A v tom najlepšom slova zmysle. Jeho postavy sú nápadité, iné a neustále balansujúce na rovine absurdity a originálnosti.
 Grand Budapesť Hotel je rovnako ako jeho predchádzajúca tvorba skvelou ukážkou Wesovho rukopisu.


Na druhú stranu je žánrovo iného ladenia ako jeho predchádzajúce kúsky. 
Prvýkrát tu máme možnosť vidieť odseknuté prsty, krv a násilie. Síce je to stále odľahčené, ale v žiadnom jeho inom filme by ste toto nenašli. Aspoň nie tak otvorene prezentované. Príbeh je síce rozprávaný lineárne, ale my ho vidíme rozpovedaný niekoľko krát a vždy niekým iným. Raz je to spisovateľ, potom už starý Zero a nakoniec sa k nám dostane príbeh aj formou knihy. Je to zaujímavý spôsob ako poukázať na dôležitosť rozprávania. Zároveň to ale spôsobuje zmätok v utriedení si času a miesta. Je pravda, že tento prvok tu neprezentuje prvýkrát. Je to vec akú nám v expozícií Wes predstavoval neustále ale tu mi to prvýkrát prišlo veľa. Ale je to len môj osobný postreh. Od expozície už film funguje presne na tej rovine ako to mám rád.


Recenzia k filmu Grandhotel Budapešt

Stáva sa z toho kriminálny film s akčnými prvkami. Zároveň je to milo romantické, poetické a temné. Ťažko by ste v kinách našli podobne ladený film. Herecké výkony sú zase raz bezchybné. Wes si vždy vie vybrať. Ralph Finnies ako pán Gustav je ďalšou znamenitou postavičkou presahujúcou Andersonov svet. Tony Revolori aj napriek faktu že má 17, dokáže udržať krok s obrovskou masou hercov. A každý jeden z nich – hoci sa tam objaví len na chvíľu je znamenitý. Tým, že Wes rád využíva svojich dvorných hercov, máme ich možnosť sledovať v iných polohách a v iných súvislostiach. A to vedomie, že bez Billa Murraya, alebo Owena Wilsona by to nebolo úplne ono, je natoľko silné, že keď sa tam objavia, poteší nás to. A preto vždy, keď sa tam mihla cameo rolička niekoho známeho musel som sa usmiať.


Inak ako obvykle tu máme výborne situovaný humor a prostredie. Desplatova hudba je rovnako ako v prípade Wesovho prechádzajúceho filmu Moonrise Kingdom hravá a melodická a neuveriteľne sa do atmosféry filmu hodí. Zároveň je tu kopec scudzovacích efektov, ktoré mne osobne lahodia najviac. A potom neodmysliteľná stredová kompozícia, príbeh rozdelený do kapitol a využívanie animácií. 
A ako obvykle to funguje.


Recenzia k filmu Grandhotel Budapešt

Film rozhodne odporúčam, lebo je zábavný, nápaditý a hravý. Nemyslím si, že by sa vám podarilo tento rok vidieť podobne ladený film. A pre toho, kto Wesovu tvorbu nepozná, je toto skvelá vstupná brána do sveta jedného z najzaujímavejších súčasných režisérov. 
Síce to nie je na plný počet, ale podobne ako pri ostatných Wesových filmoch to tam po ďalších zhliadnutiach dospeje.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © archív

Odporúčané články

Sirota (Orphan)

Sirota (Orphan)

Strata dieťaťa je jednou z najhorších vecí, ktorú môžu rodičia zažiť. Táto nepríjemná udalosť postihla aj architekta Johna a jeho...