Amazing Spider-Man 2
Dva roky ubehli ako voda a Spider man sa vrátil z ďalším epickým dobrodružstvom. To, že sa jedná o film o triedu lepší ako bola prvá časť série bolo jasné už z traileru. Ale aj napriek tomu, sa Spider-man nedokáže zaradiť do marveláckeho univerza ako dospelý a zábavný film. Dôvod je jednoduchý. Keďže sa jedná o reštart je to snaha o priblíženie jednej postavy mladšej generácií. To by ešte ako tak mohlo fungovať, keby sa tvorcovia neustále nehrali s vtipom a groteskou na úkor emočných a dramatických scén. Marc Webb spravil pokračovanie teen romanci a viac ako s Iron-manom má film veľa spoločných čŕt s 500 dní so Summer. Ústredná rovina je totiž romantický vzťah. Ten aj napriek snahe o vážnosť a krásne momenty padá na snahe byť podobný tomu aký vykreslil Sam Raimi.
"Chcem byť s tebou, ale nemôžem, lebo budem mať nepriateľov a tí ti môžu ublížiť", je šablóna čo sme už videli nejeden krát. V tomto prevedení, ale pôsobí smiešne. Hlavne preto, lebo sa s Petera stáva neisté dievča, ktoré nevie čo chce a tak len vtipne hláškuje aby zakryl svoju neistotu. Paradoxne je práve Garfieldov výkon tým najdecentnejším z celého zoskupenia. Gwen má síce milé momenty – začo rozhodne patrí zásluha Emme Stone – ale vážne scény jej jednoducho nejdú.
Každý jeden záporák, ktorý sa vo filme objaví má tendenciu zabúdať na to, že hral aj charakterovo výživné postavy a prehráva tu ako akýkoľvek druhotriedny herec, ktorý sa práve dostal z divadla do filmu. Hlavne pri Giamattim a Foxxovi to zamrzí. Nuž a potom prichádza hlavný kameň úrazu a to sú emócie. Tvorcovia ako keby zabudli, že filmy takéhoto rázu stoja a padajú na uveriteľných emóciach. Tie sa ale tvorcom nedarí zachytiť. Aj minuloročné fiasko filmu Muž z ocele (Man of Steel) malo uveriteľnejšie emócie ako tento film. Nebyť tej hravosti do ktorej je to celé zabalené jednalo by sa o neuveriteľne nudný film.
A už aj takto závisí dosť na tom v akej nálade sa k tomuto filmu dostanete, pretože o nejakom tepme a režisérskom úmysle tu nemôže byť ani reč. Scénky sú nakopené na seba, ale len občas príde scéna, kde ako keby si tvorcovia uvedomili – koniec blbnutia, treba posunúť príbeh ďalej. A keď sa to takto opakuje trištvrte filmu, je to na zabitie.
Jediné čo musím pochváliť je finále. To jediné ma nesklamalo, až teda na ten Rhinov útok. Tu emócie fungujú a aj tu bol náznak transformácie u hlavného hrdinu, vďaka ktorému sa jeho postava vyvinula tým smerom ako nám ho prezentoval Sam Raimi vo svojich prvých dvoch častiach.
Na filme si rozhodne užijete akciu. Tá je istejšia, priehľadnejšia, nápaditejšia a nadupanejšia, než vo všetkých Spider-manoch dokopy. Kameraman by si zaslúžil pohladiť po hlave a rovnako tiež Zimmer s jeho ústrednými motívmi. Vo vizuálnej stránke je film veľmi silný. Scenár, réžia a herecké výkony ho bohužiaľ sťahujú do vôd priemeru. Je to ale istejší a čistejší priemer ako tomu bolo v prípade prvej časti. Tiež celkom poteší naznačenie nových zloduchoch, na ktorých sa Spider-man môže tešiť.
Celkovo je to ale sklamanie. Nie možno také veľké, aby ma to odradilo vrátiť sa k tomu znova, alebo sa tešiť na ďalšiu časť, ale niektoré motívy sú už strašne odohraté a keď sa z nich bude ťažiť aj naďalej, tak nás čaká jedna z najnevyužitejších sérií vôbec. Toto zachraňuje skutočne, len výraznejšie prepojenie z komiksami a snaha posunúť celý vesmír jedného hrdinu na úplne novú úroveň. Niekomu to možno stačí. Niekto by možno ocenil aj trocha inteligencie. Zasmiať sa na tom ale dá a rovnako sa na to dá aj dobre pozerať. Ale stotožniť sa s nejakou postavou alebo jej konaním, je v tomto prípade pre diváka takmer nemožná úloha.
