Osudová Španielka Carmen Maura

7.9.2006|Jozef Rigo|
Osudová Španielka Carmen Maura

/15.09.1945, Madrid, Španielsko/

Je vnučkou významného španielskeho politika Antonia Mauru a sesternicou významného spisovateľa, politika a scenáristu Jorgeho Sempruna. Behom svojich štúdií na filozofickej fakulte hrala v študentskom divadelnom súbore. Ako dvadsaťročná založila galériu moderného umenia DaVinci a zároveň pôsobila ako kabaretná herečka, tanečnica a speváčka na malých avantgardných scénach.

Začiatkom 70.rokov bola angažovaná do veľkých divadiel, kde účinkovala mimo iné v hrách Jean-Paula Sartra Špinavé ruky, Buera Valleja Rub karty, Jeana Anouilhe Divoška a v Molièrovom Tartuffovi. Ako členka Divadla Marie Guerrovej sa predstavila v hrách Rafaela Albertiho Vojnová noc v múzeu Prado, Josého Zorrillu Otvorte oči a v dramatizáci Kafkovho románu Proces. Do širokého diváckeho povedomia vstúpila vďaka moderovaniu zábavného televízneho programu Tejto noci /Esta noche/ a naviac sa objavovala aj v televíznych inscenáciach.

Carmen Maura  pred filmovou kamerou zbierala skúsenosti síce už od konca 60.rokov, prvé väčšie role však začala dostávať až o desať rokov neskôr a to vo filmoch Papieroví tygri /Tigres de papel, 1977/, Gary Cooper, len si na nebesiach /Gary Cooper, que estás en los cielos, 1981/ a Teta Róza /Tata mía,1986/ s M.Paredesovou.
Medzníkom v jej kariére bolo stretnutie s mladým režisérom Pedrom Almodóvarom, kde v jeho eroticky provokatívnych horúcich komédiach zo súčasnosti vytvárala od počiatku 80.rokov postavy slobodomyseľných a sexuálne neviazaných mladých žien: policajtom znásilnená madridská hippie Pepi, ktorá sa pomstí svojmu trýzniteľovi prostredníctvom lesbickej priateľky, v temnom príbehu z madridského prostredia Pepi, Luci, Bom a ďalšie dievčatá z partie /Pepi, Luci, Bom y otras chicas del montón, 1980/. Film sa stal kultom pre vtedajšiu španielsku mládež a celé 4 roky ho premietali v nočnom premietaní madridského divadla Alphavill.
Carmen Maura sa hneď stala „kmeňovou“ herečkou tohoto veľkého režiséra všetkých čias – Pedra Almodóvara.
Ďalšiou úlohou pre Carmen Mauru bola mníška, opatrujúca v útulku kláštora  narkomanky a iné postihnuté ženy, v komédii V temnotách /Entré tinieblas, 1983/ - hrdinkou tejto absurdnej komédie je Yolanda (Marisa Paredesová), speváčka v nočnom klube. Po tom, čo jej priateľ zomiera na predávkovanie, uteká pred políciou a útočisko nachádza vo zvláštnom kláštore, ktorý pomáha ženám z ulice. Obyvateľky kláštora sú nezvyčajnou zmesou bizardností a extravagancie: na heroíne závislá Abatyša (Cecilia Rothová), ktorá sa do Yolandy zamiluje, autorka brakových romancí, ktorá píše pod pseudonymom, ďalšia chová na kláštornom dvore tigra, iná je módnou návrhárkou zamilovanou do miestneho kňaza (Pedro Almodóvar).
Zúfalá a dezorientovaná matka Gloria, ktorej  manžel sa v Nemecku zaplietol do aféry s falzifikátom Hitlerových pamätí, v dráme Čo som komu urobila? /Que he hecho para merecer esto?, 1984/.
Transsexuálna Tina (Carmen Maura), pôvodne chlapec, ktorý zmenil z lásky k vlastnému otcovi pohlavie, v hyperrealistickej dráme Zákon túžby /La ley del deseo, 1987/ po boku začínajúceho Antonia Banderasa.
Určitý čas Carmen Maura spolupracovala v talianskej koprodukčnej komédii Kto nájde priateľa, nájde poklad /Chi trova un amico, trova un tesoro, 1981/ po boku populárnej dvojice Buda Spencera a Terencea Hilla.


Carmen Maura a Rossy de Palma vo filme Ženy na pokraji nervového zrútenia (Mujeres al borde de un ataque de nervios, 1988)

Medzinárodnú hviezdu a laureátku Európskej filmovej ceny Félixa roku 1988 a národnú filmovú cenu Goya roku 1988 z Carmen Maura utvorila úloha herečky dabingu Pepy Markosovej, ktorá sa po odchode svojho dlhoročného ženatého milenca (Fernando Guillen) zoznamuje s niekoľkými podobne zhrdzavenými ženami, v situačnej, čiernej komédii Ženy na pokraji nervového zrútenia /Mujeres al borde de un ataque de nervios, 1987/ - je to klasická situačná komédia v štýle Billyho Wildera a začína rozchodom dabingových hercov Pepy a Ivána a je plná mužmi opustených žien na pokraji nervového zrútenia. Jej dej sa odohráva v Madride počas dvoch dní a dvoch nocí. „Almodóvar sa dokázal pozrieť  na citové problémy súčasného človeka s patričnou dávkou irónie, nadhľadu, ale najmä s úsmevným porozumením pre ženu, ktorá potrebuje k životu lásku a je pripravená brániť ju všetkými spôsobmi“.

Na prelome 90 rokov minulého storočia dosiahla Carmen Maura ďalšie vynikajúce stvárnenie vo filmoch Lásky v Lisabone /Elles, 1997/ - hrdinkami filmu sú hypochondrická organizátorka spoločenských akcií (Carmen Maura), úspešná televízna reportérka, uznávaná profesorka literatúry, lesbická kozmetička a nymfomanská herečka, z ktorej každá prežíva svoje trápenie. Dámy po štyridsiatke síce riešia problémy, ale film je viac o osobitom géniu noci portugalského mesta Lisabon s plejádou európskych hvied Marisou Berensonovou, Miou-Miou a Marthe Kellerovou. Prišiel ďalší film – pôsobivý thriller s podobným názvom ako v predchádzajúcom, ale pod súhrnným názvom Lisabon /Lisboa, 1999/ - hrala v ňom úlohu elegantnej dámy z lepších kruhov Bertu. Príbeh portugalského obchodného cestujúceho Joa, ktorý sa náhodou stretne s Bertou. Tá je ale k smrti vydesená a prosí ho, aby ju vzal so sebou do Lisabonu, kde má údajne dôležitú schôdzku. Znudeného a so svojím životom nespokojného Joaa táto žena zaujme natoľko, že jej neobvyklému prianiu vyhovie. Netuší však, že Berta je bohatá dedička a žena neľútostného obchodníka, ktorý je schopný všetkého, aby si udržal svoju moc a majetok. V panike utiekla z domu, ale jej manžel sa už vydal po pátraní nezvestnej manželky...


Carmen Maura v úlohe Julie vo filme Matador (1986), réžia Pedro Almodóvar

Félixom roku 1990 bol ocenený jej výkon v tragikomédii Ach, Carmela! /Ay, Carmela!, 1990/ režírovaný veľkým “flamengáčom” Carlosom Saurom, kde stelesnila varietnú umelkyňu Carmelu, ktorá so svojím partnerom (Andres Pajares) predvádza rovnaký program vojakom oboch znepriateľených strán počas 2.svetovej vojny v Španielsku.
Striebornou mušľou na MFF v San Sebastiane roku 2000 bol ocenený jej výkon v úlohe obchodníčky s bytmi. Júlia, ktorej nález veľkého množstva peňazí po zosnulom nájomníkovi vyvolá značnú nevraživosť susedov, v čiernej komédii Komunita /La Comunidad, 2000/ režiséra Álexa de la Iglesia. V roku 1988 bola vyznamenaná španielskym ministrom kultúry Národnou filmovou cenou.

V najnovšom filme Naspäť /Volver, 2006/ reprezentuje všetko, čo ovplyvnilo detstvo a ranú mladosť Pedra Almodóvara, keď ešte žil v rodnej dedine La Mancha, v prísnom a patriarchálnom prostredí. Úlohu, ktorá pripomína jeho veselú a tvorivú matku Almodóvar ponúkol práve Carmen Maure. Už dlho spolu nerobili. Jednu zo svojich sestier ponúkol Pedro svojej milovanej “dcére” Penélope Cruzovej.
Na filmovom festivale v Cannes sa porota rozhodla udeliť filmu Naspäť cenu za najlepší herecký výkon celému ženskému obsadeniu Pedra Almodóvara, ktorému kraľovala španielska herečka Penélope Cruzová a Carmen Maura. Film o ženách a materstve získal i cenu za najlepší scenár.
Carmen Maura bývalá Almodóvarova múza, pre film ukončila osobnú studenú vojnu medzi ňou a Almodóvarom. "Bolo nádherné opäť pracovať s Pedrom. Nebola som si istá, či medzi nami ešte bude taká chémia ako kedysi. Nič sa nezmenilo," povedala Maura.
V rokoch 1964 - 1970 bola vydatá za Francisca Forteza, s ktorým má dve deti.

Jej ďalšie filmy: horor Leonor /1975/ s L.Ullmanovou, O.Mutiovou a M.Piccolim, Petícia /La Petición, 1976/ s krajankou Anou Belénovou, Zaviazané oči /Los ojos vendados, 1978/ s G.Chaplinovou, Cervantes /1980/ s M.Paredesovou, Buď neverná a nepozeraj sa s kým /Sé infiel y no mires con quién, 1985/ s A.Belénovou, Červená palica /Bâton rouge, 1988/ s A.Banderasom a V.Abrilovou, “Dobrý deň, Madrid” /”Buenos días, Madrid”, 1993/, Kráľ riek /El Rey del río, 1995/, Kométa /El Cometa, 1998/, Alica a Martin /Alice et Martin, 1998/ s J.Binocheovou, Klára a Elena /Clara y Elena, 2001/, 800 guľiek /800 balas, 2002/, Valentín /Valentin, 2002/, Bratstvo ticha /Le Pacte du silence, 2003/, Voľná zóna /Free Zone, 2005/.

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články