Pieseň mora

16.4.2015|Paľo Chodúr|
Pieseň mora

Tomm Moore patrí rozhodne k najosobitejším tvorcom súčasného animovaného filmu. Nevyužíva len jeden postup, ale hneď niekoľko. V jeho filmoch máme možnosť tak vidieť nielen ručnú, ale aj 3D animáciu. Obidva jeho filmy sa radia skôr do kolonky art alebo animák pre dospelých v rovnakej kategórií, ako napríklad Persepolis, alebo Chometov Iluzionista. Do poetiky sú to ale filmy rozdielne, príjemné a vizuálne podmanivé.

Brendan a tajomstvo Kellsu predstavovalo hravý príbeh o mníchovi, svätcoch a bytostiach žijúcich v lese. Moore zobral tradičnú folklórnu poetiku a aplikoval ju na náboženský aspekt, kde porovnával staré tradície s tými novými a robil to na pozadí historických udalostí. Fungovalo to.

Jeho nový film Pieseň mora pracuje s rovnakými motívmi. Máme tu malého chlapca žijúceho v majáku so svojim otcom a malou sestrou. Mama mu pred odchodom rozprávala množstvo príbehoch o dobách kedy kúzla boli na dennom poriadku a kedy zaklínadlá mali svoje vlastné tóny a harmóniu. A keďže sa jedná o chlapca s veľkou fantáziou nemá problém týmto veciam veriť. Lenže čas je neúprosný, on dorástol a vzťah s jeho sestrou je plný nepríjemností a vzájomného nerešpektovania. Do toho všetkého pripojme ešte starú mamu túžiacej odniesť si deti do mesta, kde na nich môže dávať pozor, a tajomnú legendu o selkie (morská víla), ktorá má so súrodencami spoločného viac, ako sa zdá. Moore tu načrtáva niekoľko vecí.

Recenzia filmu Pieseň mora

Porovnáva mesto a dedinu. Prírodu a spoločnosť. To tradičné je pre neho znakom krásy a skutočných hodnôt. Mesto zase ako niečo skazené. Zabraňujúce deťom snívať skutočné sny. Zároveň si tu pohráva s írskym folklórom a aplikuje ho podobne, ako vo svojej prvotine na súčasnosť. Znova odkazuje na dôležitosť tradícií, ale aj na dôležitosť rodiny a vzájomného pochopenia. V mnohom sú to témy s akými pracuje nejeden tvorca. Preto je asi namieste položiť si otázku, čo robí Mooreové diela taká zaujímavé a pútavé?

Je to spôsob akým príbeh rozpráva. Postupne odhaľuje všetky skutočnosti siahajúce do minulosti a nadprirodzena, ale pritom nezabúda prekvapovať ak sme náhodou divák, čo vie tieto naratívne postupy a žánrové pravidlá odhadnúť dopredu. A ak by to aj tak nestačilo, vynahrádza si to krásne namaľovanými obrázkami plnými krásnych detailov a krásnou hudbou od Bruna Coulaisa. Tá hrá v tomto príbehu veľmi dôležitú úlohu. Film pracuje s humorom aj temnými až dramatickými scénami, pritom ale obsahuje vizuálnu lyrickosť aká prináleží len malej skupine animákov, kedy dospelí vnímajú krásny svet detského vnímania a deti sú uchvátené obrázkami a postavičkami natoľko, že sa s nimi vedia hravo stotožniť a chopiť sa túžby po znovuobjavovaní a dobrodružstve.

Recenzia filmu Pieseň mora

Pieseň mora je tak v rámci žánru veľmi dôležitým filmom. Odkazuje na staré hodnoty a prináša rovnako pútavú príbehovú štruktúru akú zvláda na rovnakej úrovni Hajao Mijazaki. Koniec koncov jeho Cesta do FantáziePrincezná Mononoke vyskočia v našej mysli aj pri pozeraní tohto filmu. Minimálne sovia pani kradnúca emócie. Na poli animovaných filmov rozhodne udalosť. A ako protipól k tradičnej 3D tvorbe aj príjemné osvieženie. Možno sa na to bude treba trochu nastaviť, ale výsledok je viac ako uspokojivý.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © ASFK

Odporúčané články

Filmové novinky na máj 2017

Filmové novinky na máj 2017

Mesiac máj je lásky čas. My, milovníci filmu si našu lásku k filmom uctievame návštevou kina. Mesiac máj možno neponúkne veľa...
Diabol v tele (Devil Inside, The)

Diabol v tele (Devil Inside, The)

Pred viac než tromi dekádami stál taliansky horor Cannibal Holocaust na počiatku žánru zvaného “found footage”, v ktorom je podstatná...