Najslávnejšia hviezda erotického filmu všetkých čias Sylvia Kristelová
(28. 9. 1952, Utrecht, Holandsko – 18. 10. 2012, Amsterdam, Holandsko)
Je dcérou utrechtského hoteliéra. Detstvo prežila v cirkevných školách a internátoch, v roku 1968 začala študovať na vysokej pedagogickej škole angličtinu. Vzburu proti kalvínskym dogmám ukončila útekom z domova. Zarábala si ako čašníčka, sekretárka, predavačka, hosteska, krátky čas pracovala na benzínovom čerpadle v Amsterdame. Zásluhou fyzickej krásy sa neskôr stala jednou z najznámejších európskych fotomodeliek. Po získaní titulu televíznej Miss Európy debutovala v roku 1972 v holandskom filme.
Medzinárodnú popularitu získala ako hlavná predstaviteľka francúzskeho erotického filmu Emmanuelle (1974), ktorý mal obrovský úspech vo svete a v jednom parížskom kine sa hral takmer 12 rokov. Sylvia v ňom hrala hlavnú úlohu sexuálne náruživej a vášnivej manželky zaneprázdneného diplomata. Po úspechu Emmanuelly hrala ešte v ďalších šiestich pokračovaniach, ktoré už ale nemali taký úspech. Filmy Emmanuelle 2 (1975), Goodbye Emmanuelle natočený o dva roky neskôr a záverečný Emmanuelle 4 z roku 1984 získali celosvetový ohlas. Aj vďaka tomuto filmu sa v sedemdesiatych rokoch uvoľnila cenzúra.
Na nakrúcanie v 70. rokoch Sylvia spomína takto: "Sexuálne scény so ženami sú prirodzenejšie, pretože ženy sa navzájom chránia. Muži sa musia neustále kontrolovať, aby sa nevzrušili a pritom pôsobili zanietene." Sylvie priniesli filmy veľa fanúšikov, niektorí jej dokonca písali a ďakovali za záchranu manželstva. Poklonu za dobre odvedenú prácu jej dokonca vyznal aj jej vlastný syn. Aj keď je Emanuelle v porovnaní s filmami Hlboké hrdlo (1972) či Diabol v slečne Jonesovej (1973) umierneným dielom, dnes by neprešiel. Feministky by zošaleli nielen pri sledovaní znásilnení, ale aj zo scény, pri ktorej je hlavná hrdinka ponúknutá ako korisť víťazovi zápasu v thajskom boxe.
Hrala aj v niekoľkých pozoruhodných filmoch, z ktorých vynikla najmä dráma Clauda Chabrola Alice alebo posledný útek (Alice ou la Derniére Fogue, 1977). Je to melodramatický horor, kde Sylvia hrala v úlohe nešťastnej manželky Alice Carrollovej, ktorá prežije fantastické situácie na jednom tajomnom zámku, kde sa náhodou jednej noci uchýlila. Ďalší slávny film podľa románu D. H. Lawrence Milenec lady Chatterleyovej (Lady Chatterley´s Lover, 1981), v ktorom Sylvia Kristelová stvárnila neukojenú aristokratku Constance. Potvrdila v nich herecký talent, no v povedomí divákov zostane asi natrvalo hviezdou erotických filmov. Hrala tiež v americkej minisérii režiséra Simona Langtona Casanova (1987). O svojom živote vydala Kristelová knižnú spoveď. Rovnako ako plagát lákajúci na prvú Emanuelu, má aj kniha na obale sporo odetú krásku v ratanovom kresle. Nie je tam však nápis Prestaňte sa hanbiť za príjemné chvíle, ale čitateľov láka na titul Emanuela sa odhaľuje. Zvedavci sa z autobiografie Sylvie Kristelovej dozvedeli, že sa narodila puritánskej matke, ktorá manželovi odopierala sex a dcére vštepila zlaté pravidlo"keď sa čokoľvek stane , drž kolená spolu". Jej rodičia sa rozviedli krátko potom, čo sa Sylvia vrátila z katolíckeho internátu a našla v otcovej spálni milenku.
Žiar novej hviezdy privábila slávnych milencov ako boli Roger Vadim, Gérard Depardieu a Warren Beatty. S rastúcim honorárom za ďalšie filmy a slávou prišli problémy. Alkohol, kokaín, hádky, odložené dieťa, milenci-paraziti a rozhadzovanie. Žena, ktorú videlo pri predstieranom orgazme na plátne alebo videu 700 miliónov divákov, žila v posledných rokoch sama. Kto by veril, že tak skončí herečka, ktorej filmovým partnerom bol Alain Delon. Tam sa dokonca ambiciózna umelkyňa doslova vnútila do jeho hotelovej izby. Delon ju podľa ich spomienok prijal, nariadil napustiť vaňu a sám si do nej sadol.
"Ešte nikdy som nevidela toľko krásy a chladu namiešaných na jednom mužovi. Keď som sa začala vyzliekať, ukázal prstom na blúzu na podlahe a povedal: Môžete sa obliecť a ísť." To bolo v 80. rokoch, kedy už predstaviteľka slávnej Emanuely začala padať smerom ku dnu. Štyri roky žila s belgickým scenáristmu Hugom Clausom, bola vydatá za fotografa Alana Turnera a od roku 1986 je jej posledným manželom producent a režisér Philippe Blot. Sylvia, ktorá bola hviezdou francúzskeho erotického filmu Emmanuelle, sa roky trápila s rakovinou hrtana, pričom ju v júli prijali po infarkte do nemocnice. Zomrela v noci na štvrtok v spánku vo veku šesťdesiat rokov. Potvrdila to herečkina agentka Marieke Verharen.
Ďalšia filmografia Sylvie Kristelovej:
Na pokraji spoločnosti (La Marge, 1976), Letisko´79 – prípad Concorde (Concorde: The Airpot´79, 1979), Železná maska (The Fifth Musketeers, 1979), Nahá bomba (Nude bomb, 1980), Súkromné hodiny (Private Lessons, 1981), Súkromná škola (Private School, 1983), Mata Hari (1985), Drakulova vdova (Dracula´s Widow, 1989), Škola krásy (Beauty School, 1993), Neporaziteľní (TV, Die Unbesiegbaren, 2000), Sexi vtáci (Sexy Boys, 2001), Každému jeho kino (Chacun son Cinema, 2007), 2 slnečné dni (Dva sunčana dana, 2010), Kráľovné swingu (TV, Le Ragazze dello swing, 2010).
Foto © Georges Biard/CC BY-SA 3.0
