Vratné lahve
Meno Svěrák je už po dlhé desaťročia zárukou dobrého filmu. Po Koljovi a Tmavomodrom svete sa z produkcie Jana Svěráka a Erica Abrahama vydaril v poradí tretí film. Veselo-smutný film o bežnom živote jedného starnúceho Čecha.
Je naozaj umenie vymyslieť komédiu, pri ktorej sa miestami tisnú slzy do očí. A práve to sa stane, keď sa mladý Jan dá dokopy so svojim otcom Zdeňkom Svěrákom a vytvoria spolu scenár k filmu už celkom tradične o bežnom českom živote. Tento film je o jednom úseku života 65 ročného učiteľa Tkalouna (Zdeněk Svěrák) ktorý si je istý že vôbec nie je na sklonku života ale prežíva jeho krásnu farebnú jeseň. A tak ho pochytí akási túžba ešte niečo zažiť, dokázať že je ešte mladý, nielen duchom, ale aj telom. Dáva výpoveď v škole a nájde si prácu cyklo-kuriéra. Nevzdáva sa, keď si zlomí nohu a zamestnáva sa v potravinách pri odbere prázdnych fliaš, v čom nachádza naplnenie a zákazníci (a najmä zákazníčky) sú preňho akousi čerešničkou ku dobre vykonanej práci. Pri svojom love na znovunájdené šťastie riskuje aj svoje 40-ročné manželstvo s Eliškou (Daniela Kolářová), keď po nociach sníva o sporo oblečených ženách vo vlakovom kupé. Tkalounova dcéra Helena (Tatiana Vilhelmová) je láskou sklamaná a zo všetkého najviac nenávidí učiteľov. Tkaloun ju dá nenápadne do kopy so svojím bývalým kolegom učiteľom Landom (Jiří Macháček). Je jasné, že nič nie je ľahké pre Josefa Tkalouna a jeho rodinu, ale svojim vycibreným humorom úspešne zdoláva prekážku za prekážkou.
Na to, že české filmy bývajú často bolestne smutné, sme si už ako tak zvykli. Aj pri filme Vratné lahve trochu zviera srdce pri spolucítení s hlavným hrdinom, ale zároveň hladká dušu jeho optimistické zvládanie neľahkých životných situácií, ale aj bežných otravných maličkostí. Niečo ako Život je krásny, len o niečo menej vážne a v českom vydaní. Film má veľké ambície na medzinárodný úspech. V Karlových Varoch síce nevyhral žiadnu z prestížnych cien, ale vyhral cenu diváka a v priebehu ďalších mesiacov sa odvysiela v ďalších desiatich krajinách. Filmová kompozícia je bravúrna, citlivo, umelecky zostavená s mierne lyrickým nádychom. Divák sa ocitne v malebných uliciach Prahy a v jej starých budovách, vidiac súkromný život protagonistov celkom zblízka, čo je tak typické pre Svěrákove filmy. Jeho ústrednou témou je človek s jeho kladmi, zápormi, zvykmi, či omylmi, a tento obraz človeka nie je vôbec jednoduchý. To, že na filme pracovali dve generácie - otec a syn je veľkým prínosom, týmto je film prijateľný z pohľadu starších aj mladších divákov. Náklonnosť k mladému publiku je dotvorená obsadením špecificky humorného herca Jiřího Macháčka a sympatickou Tatianou Vilhelmovou. Melancholickú až romantickú atmosféru filmu dotvára 45 minút hudby zostavenej Ondřejom Soukupom.
Film Zdeňka Svěráka Vratné lahve nemôže nič iné len milo prekvapiť a to nielen milovníkov českej klasiky. Už dlho som sa pri pozeraní českého filmu necítila tak dobre a táto komédia okrem zdravého optimizmu ponúkla aj skvelé zábery, a to nielen zo zeme a dokázala vyvolať celú škálu nových, príjemných pocitov.
Scenár: Zdeněk Svěrák
Réžia: Jan Svěrák
Žáner: Komédia
Hrajú: Zdeněk Svěrák, Daniela Kolářová, Tatiana Vilhelmová, Jiří Macháček, Pavel Landovský, Jan Budař, Nela Boudová, Miroslav Táborský, Věra Tichánková, Jana Plodková, Robin Soudek, Martin Pechlát, Božidara Turzonovová, Jan Vlasák
