Nesvadbovo (Nesvatbov)
„Anička dušička, zavri si očičká, nech Ťa ja...“
Ak sa idete do kina pozrieť na Nesvadbovo ako na seriózny dokument, od ktorého by ste chceli získať informácie o demografickej krivke obyvateľstva a málo-hovoriacu štatistiku, ste na zlom mieste. Kino nie je matrika, na to je verejnoprávna. Ak sa ale chcete solídne pobaviť na jednej malej veľkej dedinke Zemplínske hámre, ste na dobrom mieste, náruč kinosál je vám otvorená.
Ísť do kina na tento dokument a mať nejaké očakávanie je chyba. Toto dielo by si vás malo získať otvorenosťou respondentov, nie umeleckými scenériami a výhľadmi na krajinku. Režisérke Erike Hníkovej sa to ale podarilo, dokázala nájsť dedinku, ktorej ľudia nie sú poškvrnení svetom špinavých médií, nekladú si servítku pred hubu a nemožno poprieť, že socialistický prach sa takisto v tejto obci úplne nezamietol. No a zároveň si neodpustila ani panoramatický let nad dedinkou a obraz skúmaný z lesov nad obcou.
Na Nesvadbove sa dá pozorovať aj smelosť režisérky, ktorá obyvateľov dedinky neraz kládla impertinentné otázky, čo ich ale prekvapivo nezaskočilo a s rovnakou vážnosťou, bez ostychu odpovedali. Našli sa aj takí, ktorí sa pred kamerou schovali za dverami svojej izby, ale propagandu obce si väčšina tamojšej populácie značne užívala. Najviac však starosta. Áno, starosta Jozef Gajdoš bol iniciátorom celej myšlienky filmu a celkovo zmenil cieľ režisérky natočiť film o pestrosti svadobných obradov. Starosta je v obci osobnosť, generál vo výslužbe, ľudia si ho vážia, rešpektujú ho a on sa o obec stará. Taktiež je zdatný po mentorskej stránke, čo dokazuje vo svojich príhovoroch.
Ak by sme mali porovnať dokumenty slovenských režisérov Jara Vojteka, Marka Škopa, Petra Kerekeša a kopy ďalších, dovolím si povedať, že sa tvária príliš strojene, citlivo a prenádherne, často ako hraný film, zatiaľ čo Nesvadbovo rozhodne nie. Od začiatku až po koniec je to film plný úprimnosti. Aby som si urobil všeobecný prehľad vo vrstvách fanúšikov, prečítal som si komentáre na jednej sieti a myslím si, že českým divákom vadí slovenská prostorekosť a úprimnosť, to že sa niekto nebojí dať najavo svoje názory a pocity a to je v našej slovenskej povahe úplne bežné, čiže vyvracia fámy o konzervatívnom Slovensku – teda aspoň východnom.
Na záver sa ale vrátim na začiatok. Ak idete na Nesvadbovo, tak idete na komediálnu sondu do životov obyčajných ľudí, nie na sociálny dokument ako Hranica alebo Chránené územie. Možno je škoda, že tento film nedostal na Slovensku väčší priestor a silnejšiu propagandu, pretože vtipom zaujme jednoduchých ľudí a ak niekto hľadá hlbší význam snímky možno zistí, že aj v takomto veselom filme sa dá reálne zamyslieť nad existenciou a budúcnosťou našej planéty. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © ASFK
