Rumový denník (Rum Diary, The)
Rumový denník bol pre mňa iba donedávna dlho očakávaným projektom nie veľmi známeho scenáristu Brucea Robinsona, ktorý sa pred viac ako sedemnástimi rokmi preslávil predlohou k dráme Vražedné polia. Tešil som sa naň hlavne preto, lebo vzhľadom na prvotné upútavky lákal divákov psychedelickým vzhľadom, ktorý sa vzdialene snažil podobať Gilliamovmu Strach a hnus v Las Vegas. Robinson, ktorý sa tento krát ujal aj režisérskej stoličky, prekvapil aj oznámenou hereckou zostavou, v ktorej nechýba napríklad ani Johnny Depp, čo spojitosť s horeuvedeným Strach a Hnus v Las Vegas ešte zvýšilo. Možno práve preto som sa na Rumový denník tak tešil, bohužiaľ, po návšteve kina som zostal sklamaný a musím priznať, že veľmi nadšený by som nebol ani v prípade, že by som o ňom dopredu nič nevedel. Samozrejme, bolo mi jasné, že pôjde o fiktívny príbeh novinára Paula Kempa odcestovaného na Portoriko založený (viac-menej) na biografii amerického spisovateľa Huntera S. Thompsona. Vzhľadom na to, že Vražedné polia boli kvalitnou snímkou s podobným námetom (vtedy ale šlo o fotografa), pripravoval som sa na skvost plný alkoholu, divných a divokých scén, nečakaných zvratov a podobne. Na to bol ale Thomsonov román asi príliš "obyčajný" a Robinson s tým ako scenárista bohužiaľ nič narobiť nemohol.
Takže, ak to mám napísať otvorene - zdanie klame a to hlavne v prípade traileru. Človek by na jeho základe očakával niečo minimálne tak bláznivé, ako spomínaný Strach a hnus v Las Vegas, dočká sa ale iba trochu viac excentrického príbehu, v ktorom sa niekoľko krát hlavní protagonisti opijú, objaví sa aj jedna scéna s halucináciami a to je asi všetko - zvyšok je tak trochu atypický thriller (alebo dráma?), ktorý neponúka nič, čo by sme na filmovom plátne v minulosti nevideli. Veľkým nedostatkom bolo pre mňa jednoduché zmiznutie niektorých postáv, ktoré sa Robinson vôbec nesnažil vysvetliť. Najväčším plusom Rumového denníka sú výkony hercov. Možno niekoho poriadne prekvapím, ale priznám sa, že tento krát neexceloval Johnny Depp v hlavnej úlohe, ale celú show si pre seba takpovediac "ukradol" Giovanni Ribisi so svojím večne ožratým Moburgom. Práve jeho postava mi najviac pripomínala Raoula Dukea zo Strach a hnus v Las Vegas, jednoducho svojou priamočiarosťou a bľabotaním dokázal publikum pobaviť. Nedá sa napísať, že by Depp hral zle alebo horšie ako v minulosti, jednoducho si udržal svoj štandard, ktorým už dnes ale nikoho neprekvapí. Výborne sa do svojej roly vžil Michael Rispoli, ktorého Sala bol patrične flegmatický a zároveň aj apatický, Richard Jenkins v úlohe šéfa novín Lottermana taktiež nezaostával. Naopak, vôbec mi nesedel Sanderson v podaní Aarona Eckharta a to isté platí aj o krásnej Amber Heard v role Chenault.
Technické aspekty filmu boli na veľmi vysokej úrovni, výprava na Portoriku nezaháľala a aj napriek niekoľkým komorným momentom jej nebolo čo vytknúť. Strih a Kamera boli poňaté v klasickom štýle, žiadne hlúpe experimenty, hoci v akčných scénach by to chcelo viac prehľadu. Absolútne vôbec ma neupútala hudba Christophera Younga, bola podľa môjho názoru nevýrazná a príliš neutrálna, okrem toho bola počas snímky často potlačená do pozadia dobovými skladbami zo 60-tych rokov minulého storočia. Rumový denník ani zďaleka nesplnil moje očakávania a predpoklady. Na druhej strane sa znovu potvrdilo pravidlo, že upútavky k filmom sú značne skresľujúce, čo platilo špeciálne v tomto prípade. Priznám sa, že o samotnej knižnej predlohe som toho veľa nevedel (a úprimne, ani som vedieť nechcel, nerád prichádzam o prekvapenia), dúfal som v bláznivé novinárske dobrodružstvo pod vplyvom alkoholu a drog, ale zdá sa, že Terry Gilliam svojím Strach a hnus v Las Vegas nasadil latku pred trinástimi rokmi tak vysoko, že ju Robinson nemal šancu prekonať. Snažil sa síce (vzhľadom na spomínaný trailer), to sa mu uprieť nedá, ale príbehu a mnohým scénam chýbal náboj, ktorého absenciu nedokázala nahradiť ani občas melancholická atmosféra 60-tych rokov a nadpriemerné herecké výkony. Škoda, čakal som ďalší do zbierky kultových filmov, dočkal som sa mierne nadpriemernej snímky, ktorá síce určite nie je nekvalitná, ale niečo jej jednoducho chýba. Návštevu kina napriek tomu odporúčam, hlavne v prípade, ak ste nevideli toľko krát spomenutý Strach a hnus v Las Vegas.
