V zajatí démonov 2
James Wan je majster hororového žánru. Minimálne v rámci komerčnej tvorby určite. Mimo spomínaného mainstreamu stále nájdeme dostatočne zaujímavých a progresívnych tvorcov, ale kvalita väčšiny amerických hororov idúcich do kín je silne diskutabilná a neposkytuje veľa dôvodov pre radosť. Aj keď ako komu - mnohým divákom to zdá sa stačí a keďže ich výroba nestojí veľké peniaze , štúdia na nás chrlia jeden zbytočný sequel za druhým. Postihlo to aj Wanov Saw: Hru o prežitie a všetci vieme ako to dopadlo.
Austrálskemu režisérovi s malajskými koreňmi však chvíľu trvalo, kým sa v tomto žánri naozaj našiel. Zlovestné ticho nebol nijak zvlášť výnimočným príspevkom do žánru, ale minimálne ukázalo to, že talentovaný tvorcova vie obstojne pracovať s atmosférou. Insidous, ktorého kvality potvrdil aj druhým dielom bol už o niečom inom a to najlepšie ešte len malo prísť. V zajatí démonov sa stalo nečakaným hitom roku 2013 a zbieralo veľmi spokojné ohlasy na všetkých frontoch. Niet divu, že chamtiví producenti sa pokúsili čo najskôr zopakovať úspech narýchlo zbúchaným spin-offom o démonickej bábike Anabelle. No hoci Anabelle uspela po finačnej stránke, súčasne potvrdila, že John R.Leonetti nedisponuje ani štvrtinou majstrovstva svojho predchodcu. Plnohodnotná dvojka V zajatí démónov 2 iba potvrdzuje, že na mene na režisérskej stoličke naozaj záleží.
Démonológisti Lorraine a Ed Warrenovci nazreli počas svojej dlhej kariéry pod pokrievku viacerých mediálne známych prípadov. Mimo iné aj neslávne známym udalostiam v Amityville, kde Ronald DeFeo Jr. zavraždil svojich rodičov a všetkých súrodencov. Práve v Amityville sa začínajú odvíjať udalosti druhého dielu, kde sú Warrencovci povolaní, aby vyšetrili možnú démonickú aktivitu. Pri seanse však Lorraine dostane novú víziu o smrti jej manžela a tá postupne vedie k rozhodnutiu, že sa obaja budú po istú dobu venovať iba prednáškam.
Diabol však nikdy nespí. Tentokrát sa rozhodne vystrčiť rožky v Londýne, konkrétne v Enfielde, kde žije matka so svojimi štyrmi deťmi. Začína to prejavovať relatívne nevinne - námesačnosťou mladšej z dvojice dcér Janet a komunikáciou s akousi neviditeľnou entitou.. A to je iba začiatok, pretože neznámy duch sa začne cez Janet prejavovať čoraz agresívnejšie. K nemu sa pridáva aj tajomná postavička Crooked Man, strašiaca pre zmenu najmladšieho brata. Niet divu, že sa o celú udalosť začnú čoskoro zaujímať aj novinári. Cirkev sa k nej aj vzhľadom k udalostiam v Amityville stavia pragmaticky, ale i tak požiada Warrenovcov, aby to prešetrili. Lorraine sa toho veľmi nehrnie, ale nakoniec sa nechá presvedčiť. Celý prípad je však nakoniec omnoho komplikovanejší ako sa zdá.
Hoci scenár nie je najsilnejšou stránkou, viac z deja by som i tak neprezrádzal. Nemá síce vyložené esá v rukáve, ale to neznamená, že je úplne priamočiary a nemá nachystané žiadne prekvapenia. I tak je ďaleko podstatnejšie to, ako je natočený. Bolo by asi naivné tvrdiť, že Wan nejakým zásadným spôsobom búra klišé. Predovšetkým to ani je pravda, pretože s ním pracuje viac než dosť. Lenže na rozdiel od mnohých konkurentov ho dokáže dávkovať naozaj efektívne a raz za čas ozvláštniť aj šikovným režijným nápadom. Ľakačiek je dosť, ale film nikdy neskĺzne k tomu, aby zvýšeným zvukom navodil falošný pocit nebezpečia. Práve naopak, vždy keď na to dôjde, viete, že ide do tuhého. Po stránke napätia ide skrátka o plne funkčnú záležitosť . Niekto by mohol povedať, že okázalejšiu a o niečo explicitnejšiu, ale stále atmosféricky dokonale funkčnú.
Ako diskutabilnú vnímam hlavne zvolenú minutáž. Druhý diel je ešte o dvadsať minút dlhší ako jednotka a len dobrú hodinu trvá, kým sa Warrenovci dostanú do Londýna. Tá je pritom všetko, len nie nudná. Problém je v tom, že udržiavať vysoké tempo dva a štvrť hodiny je takmer nemožné a to sa ani nepodarilo. Nielenže je zvoľnenie v niektorých úsekoch až príliš citeľné, ale aj strašenia je skrátka príliš. V konečnom dôsledku mi nevadilo ani tak to, že samotné finále je o poznanie agresívnejšie, ale to že neprišlo o takých dvadsať minút skôr. Prvý diel bol rozhodne vyváženejší a s postavám sa pritom stíhal venovať úplne rovnako aj na kratšej ploche.
Lenže i navzdory tomu prevládajú výrazné pozitíva a reči o zbytočnom pokračovaní nie sú na mieste. Nepochybujem o tom, že sa aj na konci roku zaradí medzi to najvýraznejšie v danom žánri a to u sequelov nebýva zvykom. U hororov už vôbec nie. Trochu sa ale obávam, že už nie je kam stúpať a nabudúce - s najväčšou pravdepodobnosťou bez Wana - pôjde latka nadol. Takže si túto vydarenú sériu užívajme, kým to ide. Skôr ako sa nazdáme sa k nám naviac prirúti ďalšia Anabelle a druhý spin-off nazvaný The Nun. Už teraz sa bojím, ale trochu iným spôsobom...
