Blade Runner (1982)
Tak toto by mohla byť možná budúcnosť. Takmer nepretržite prší a z večne šedivej oblohy, ktorú možno čas od času zazrieť húštinou veží a mrakodrapov, nikdy nezablyskne ani najnepatrnejší záblesk slnka. Doprava sa zdvihla z ulíc do výšky niekoľko desiatok metrov kde kľučkujú svetielkujúce vznášadlá policajtov a taxíky všetkých mysliteľných tvarov. Dole v nabitých uliciach sa v ustavičnej tlačenici miešajú rasy, národy a jazyky. Zvislé vývesné štíty s ázijskými nápismi, pouliční predavači brblajúci neznámou hatmatilkou. Obrovské elektronické reklamné panely, z ktorých nám krásna gejša s presnou artikuláciou oznámi, že iba výrobok koncernu Tyrell je to pravé... Áno, to je začiatok 21. storočia v predstavách režiséra Ridleyho Scotta a miesto, kde sa všetok ten zmätok odohráva nie sú japonské ostrovy, ale staré dobré New Los Angeles.
Vznik filmu a jeho scenár
Už toto je na filme Blade Runner natočeného podľa novely zaujímavého spisovateľa sci-fi Philipa K. Dicka ( okrem iného je autorom predlohy k Totall Recall ) fantastické – aký svet v ňom režisér Ridley Scott a jeho výtvarníci Sid Mead a Lawrence G. Paull dokázali vytvoriť. Atmosféra všadeprítomného smogu a ulíc, v ktorých sa typické americké domy konca 20. storočia miešajú s ázijskou architektúrou je ako torta šľahačkou doplnená nádhernými osvetlenými mrakodrapmi v štýle niekde medzi japonskými pagodami a aztéckymi chrámami. Rovnako ako architektúra sú neurčité i odevy, ktorých strihy sa pohybujú od supermoderných až po 30. roky 20. storočia, od ázijských po európske a späť. Svetové kultúry, tak dlho starostlivo oddeľované sa s konečnou platnosťou zmiešali, jazyky sa preplietli tak, že ich už nikto nerozmotá a zdá sa, že snaživá ázijská rasa má v tomto koktejli významnú pozíciu. Dohovoriť sa na ulici s predavačom pečených rýb môže byť vďaka tomu veľmi ťažké. Nové Los Angeles ? Skôr nový Babylon.
Predlohou k scenáru filmu Blade Runner bola kniha amerického spisovateľa Philipa K. Dicka "Do Androids Dream of Electric Sheep" ( Snívajú anroidi o elektronických ovečkách? ) ktorú napísal ešte v roku 1968. Scenár si z knihy požičal len niekoľko konceptov a postáv.
Scenár bol veľa krát zmenený a prepísaný. Najprv na ňom pracoval Hampton Fancher. Po niekoľkých verziách scenáru s ktorými nebol režisér Ridley Scott spokojný najali ďalšieho scenáristu. Bol ním David Peoples. Ten prepracoval Fancherovu verziu. Ale ani to nakoniec nebola konečná verzia. Tá vznikla zložením scenárov týchto dvoch autorov.
Ako prvý vznikol scenár Hamptona Fanchera z 24. júla 1980. Ten ešte obsahuje postavu šiestej replikantky Mary, ktorá bola zo scenára neskôr vypustená. Má úplne odlišný záver.
Ďalej existuje prepracovaná verzia scenára z 23. februára 1981 kde sú uvedení obaja autori. Podľa tohto scenára bola aj nakoniec nakrútená väčšina filmu.
Nakrúcanie filmu a špeciálne efekty
Viac než rok tvrdej práce trikových špecialistov z Entertainment Effects Group ( EEG ) bol potrebný na vytvorenie budúcnosti v štýlovom film noir Ridleyho Scotta: Blade Runner. Na tvorbu preľudnenej metropoly plnej smogu, ktorá bola vytvorená prevažne pomocou miniatúrnych modelov a maľovaných pozadí dozerali trikoví majstri Douglas Trumbull, Richard Yuricich a David Dryer. Režisér Ridley Scott a Syd Mead, konzultant pre otázky dizajnu, spolu preberali vývoj projektu a celkovú filozofiu, ktorá stála v pozadí charakteristického prostredia filmu.
Maliar Syd Mead mal najprv za úlohu navrhnúť pre film šesť druhov vozidiel, ale neskôr sa jeho rola rozšírila aj na tvorbu skíc s celkovým prostredím kde sa film odohrával. Najmä jeho futuristické vízie sa podpísali pod výsledný vizuálny dojem Blade Runnera. Mead predtým kreslil dizajnérske štúdie pre rôzne priemyselné odbory, pracoval napríklad pre General Motors a Lockheed. Jeho koncepty boli použité aj pri natáčaní filmu 2010 (pokračovanie 2001 : Vesmírna Odysea).
EEG, respektíve Douglas Trumbull a Richard Yuricich pred Blade Runnerom pracovali na trikoch k takým filmom ako sú 2001 : Vesmírna Odysea, Blízke stretnutia tretieho druhu, či Star Trek - The Motion Picture. Prácu na Blade Runnerovi vzali aj napriek tomu, že boli v tom čase zamestnaní prácou na vlastnom filme Brainstorm, zabezpečili prípravnú fázu a úvod projektu. V polovici práce na výsledných efektoch prebral vedenie trikov mladý absolvent filmovej akadémie David Dryer, ktorý síce nemal skúsenosti s takouto činnosťou ale svojej úlohy za zhostil na výbornú a zužitkoval svoj tvorivý talent a vedomosti získané pri natáčaní reklám.
Film sa musel vysporiadať s obmedzeným rozpočtom z ktorého len dva milióny pripadali na špeciálne efekty, čo bolo už aj na tú dobu veľmi málo. Preto musel byť prepracovaný celý scenár, pretože pôvodne zamýšľané množstvo efektov by stálo približne 5,5 milióna dolárov. Ako prvá bola vypustená úvodná scéna ktorá predstavuje hlavnú postavu Ricka Deckarda a celkové prostredie v ktorom sa bude dej odohrávať. Pôvodne mal film začínať záberom na vlak idúci púšťou v ktorom je len jeden pasažier - Deckard. Ten mal na stanici presadnúť do svojho vlastného auta a vydať sa na cestu po šesťprúdovej diaľnici, kde ho mala zastaviť dopravná zápcha. Podobný osud - vynechanie - postihol asi polovicu pôvodných trikových scén.
Všetky trikové scény, ktoré sa odohrávali vonku, boli natáčané v špeciálnej dymovej miestnosti, aby sa vytvoril dojem hustej, znečistenej atmosféry. Pretože pre väčšinu záberov boli potrebné extrémne dlhé expozičné časy, musela byť miestnosť vybavená infračervenými snímačmi, ktoré regulovali hustotu dymu v miestnosti. Včelársky dym, ktorý sa pri tom používal v skutočnosti ani nebol dymom, ale špeciálnym druhom nafty, ktorá sa pri ohrievaní vyparovala a táto olejovitá hmla bola potom vháňaná do miestnosti sústavou senzormi ovládaných ventilátorov. Plynulý pohyb kamery v jednotlivých záberoch dosiahli pomocou špeciálneho prototypu jednotky na ovládanie pohybu. Vďaka nej bol kameraman schopný zaznamenať jeden z ôsmych možných pohybov a natočení kamery, ktoré sa potom dali súčasne opakovane prehrávať s veľkou presnosťou. Takýmto spôsobom boli vytvorené majestátne prelety okolo pyramídy, ktoré vytvárali dojem jej mohutnosti. Ďalšou technikou špecifickou len pre EEG je spôsob, akým vytvárajú masky pre skladanie jednotlivých obrazov. Oproti bežnej technike snímania voči modrému pozadiu ich vlastný postup umožňuje doviesť špeciálne efekty takmer k úplnej dokonalosti. Pre každý záber sa totiž vytvára séria záberov so špeciálnym nasvietením scény, z ktorých sa potom vytvoria jednotlivé kompozičné masky.
Samotné zábery pyramíd však boli nepoužiteľné kým sa nevytvorilo ich priemyselné okolie do ktorého mali byť zasadené. Komplex podobný rafinérii, chrliaci do neba plamene a znečisťujúci všetko svojimi odpadmi sa stal známym pod menom Hades. Jeho tvorba bola dosť zložitá. Celý model bol 18 stôp široký a 13 stôp dlhý. V zadnej časti boli jednotlivé kusy zhotovené technikou leptania mosadzných plátov, ktoré vytvárali siluety budov. Predná tretina modelu bola zhotovená z modelárskej peny. Všetky budovy boli nalepené na podklad z plexiskla, aby sa podsvetlením vytvorila efektná žiara. Do modelu boli tiež zakomponované dve samostatné veže, okolo ktorých kamera tesne preletí. Väčšina objektov bola osvetlená pomocou optických vlákien, ktoré viedli k zdrojom svetla. V prednej časti modelu boli použité maličké svetelné diódy. Keď bol celý model hotový a prevezený do štúdia, kde bola dymová miestnosť, museli sa trikový majstri vysporiadať so značným teplom, ktoré vytvárali svetelné zdroje, čo spôsobovalo problémy v hustej atmosfére. Problém sa našťastie podarilo vyriešiť posilnením chladiacej a vetracej sústavy a tak sme sa nakoniec mohli pokochať zábermi na futuristickú industriálnu planinu v ktorej trónia dve obrovské pyramídy Tyrellovej korporácie.
Stavba modelu pyramídy Tyrellovej spoločnosti
Hotová pyramída pripravená na fotenie
Scéna preletu okolo pyramídy
Jediným prvkom, ktorý spájal hrané scény z trikovými zábermi bolo lietajúce vozidlo nazvané spinner, ktoré používali hlavné postavy na svoju prepravu. Spinner bol vytvorený podľa náčrtov, ktoré zhotovil Sid Mead. Na natáčanie záberov s hercami postavili model v životnej veľkosti, avšak na trikové zábery sa používali zmenšené modely v rôznych veľkostiach od jedného palca až po model v štvrtinovej veľkosti. Problémy pri špeciálnych efektoch spôsobilo pridanie majákov na veľký spinner v čase, keď už mali modelári svoje zmenšeniny takmer hotové, preto museli trochu experimentovať.
Jedna z najnáročnejších scén vo filme je keď Deckardov spinner pristáva na streche policajnej stanice. Úvod je realizovaný ako pohľad z vnútra vozidla ktoré letí pomedzi budovy a vo chvíli keď sa priblíži k budove na ktorej pristane, vidíme spinner ako prilieta zospodu záberu, začína špirálovitý manéver a pristáva na vrchu budovy. Budova má prvky štýlu art deco, tak ako aj interiér policajnej stanice, ktorý bol natočený v starej železničnej stanici. Policajná stanica je inšpirovaná mrakodrapom Chrysler Building, ktorý je tiež postavený v tomto štýle.
Stavba miniatúry trvala približne týždeň. Najzložitejšie bolo rozmiestnenie budov. Scéna bola naklonená v 45 stupňovom uhle, aby mohla kamera natáčať z leteckej perspektívy. V tomto zábere použili 28mm širokouhlý objektív, preto musela byť každá budova naklonená pod iným uhlom, čím sa kompenzovalo sudovité skreslenie. Ďalej museli vytvoriť rôzne budovy na pozadí, použili väčšinou časti z predošlých scén. Nasvietenie bolo skutočnou nočnou morou.
Samotné natočenie trvalo ďalší týždeň. Len na miniatúry v pozadí (siluety budov, svetlá v oknách, autá na cestách...) bolo potrebných osem prechodov. Veľký model spinneru potreboval ďalších 6 prechodov. Kamera sa v tejto scéne otočí o 90 stupňov, preto museli byť modely perfektné z každej strany. Pri brzdení tesne nad strechou zo spinneru vytryskne prúd tekutého dusíka - ten potreboval ďalší samostatný prechod pri zadnom nasvetlení (kvôli väčšiemu kontrastu) a rýchlosti 12 snímkov za sekundu.
Ale práve tieto letecké zábery rozľahlej mestskej panorámy, s neustálou zmenou perspektívy a rušným dianím v každom kúte dodávajú Blade Runnerovi jeho jedinečnú živú atmosféru a úžasný pocit pohybu. Ich použitie však nie je samoúčelné a plynulo spája jednotlivé dejové kapitoly. Za povšimnutie tiež stojí ich vynikajúce, nadčasové, technické prevedenie, ktoré ani po toľkých rokoch nestratilo nič zo svojej dôveryhodnosti.
Režisér Ridley Scott pri nakrúcaní filmu Blade Runner ( 1982 )
Esper
Ďalším trikovým záberom je scéna, keď si Deckard u seba doma na stroji zvanom Esper prezerá trojdimenzionálnu fotografiu, ktorú našiel u Leona. Bola vytvorená ako séria fotografií miestnosti v ktorej sedí postava ktorá má rozmazanú tvár. To dosiahli asi 5 sekúnd trvajúcou expozíciou. Veľmi veľa času tiež tvorcovia venovali citlivému nasvieteniu scény, ktorá navodzuje atmosféru Rembrandtových obrazov. Jednotlivé fotografie boli potom zostrihané na film. Výsledkom je úžasne futuristická atmosféra, keď Deckard hlasom ovláda stoj, ktorý zobrazuje celú miestnosť zmrazenú v jedinom okamihu a zaznamenanú na kúsok filmu.
Vzducholoď
Reklamná vzducholoď ktorá z času na čas pomaly pláva nad mestom bola posledným trikovým kúskom. Bol to tiež posledný element zakomponovaný do scenáru. Vzducholoď si do scenára pripísal režisér Ridley Scott, ktorý v nej videl rozšírenie reklamy v obyčajných médiách a tiež je to jeho spomienka na detstvo. Vyrastal totiž počas druhej svetovej vojny v Londýne a vzducholode boli v tej dobe bežným javom na oblohe. Vzducholoď mala pôvodne účinkovať iba v niekoľkých scénach na pozadí. Ridley sa však do nej zamiloval. Podľa jeho želania vzducholoď opticky zväčšili tým že na ňu pridali viac svetiel, ktoré vytvárali dojem okienok. Z pôvodne statických nápisov na trupe sa vyvinuli obrovské holografické obrazovky.
Špeciálne efekty vo filme Blade Runner sú jedným z vrcholov tradičného trikového umenia. Bez použitia počítačov, čisto optickými technikami a zručnými ťahmi štetcov dokázali skutoční trikoví majstri z EEG vytvoriť úchvatné atmosférické scény.
Filmové Postavy
Rick Deckard ( Harrison Ford )
Deckard je bývalý Blade Runner, lovec replikantov, ktorého prinútili vrátiť sa opäť do služby. Má vystopovať a odstrániť replikantov, ktorý ilegálne prišli na Zem a snažia sa dostať do Tyrellovej spoločnosti. Brilantne ho stvárnil Harrison Ford, ktorého iste poznáte z jeho účinkovania vo filmoch ako sú Hviezdne vojny, Utečenec a mnoho ďalších.
Rachael ( Sean Young )
Rachael je pokusný replikant, model Nexus 6. Má implantované spomienky Tyrellovej netere, preto ani nevie, že je replikant. Zamiluje sa do Deckarda a zachráni mu život.
Roy Batty ( Rutger Hauer )
Vodca replikantov, bojový model, určený na obranu vesmírnych kolónií. Aktivovaný 8. januára 2016.V tejto charakterovej roli sa predstavil Rutger Hauer a práve táto rola z neho urobila vo svete známeho herca. Ide pravdepodobne o jednu z jeho najlepších filmových úloh.
Gaff ( Edward James Olmos )
Tajomný člen policajnej jednotky s kozou briadkou, v bizarnom obleku a klobúku, ktorý vyzerá trochu ako rozprávkový čert. Deckarda neustále sleduje. Snaží sa dostať povýšenie. Neustále z papierikov skladá origami, ktoré majú skrytý význam.
Kapitán Bryant ( M. Emmet Walsh )
Veliteľ policajného oddelenia, ktoré ma za úlohu odstraňovanie replikantov. Deckov bývalý šéf, ktorý ho prinútil znovu sa vrátiť do služby.
Pris ( Daryl Hannah )
Pris je anroidka, jemne povedané, typická blondína: krásna a naivná. Namodelovaná rozkoš. Štandardná položka vo vesmírnych kolóniách. Aktivovaná 14. februára 2016. Hrá ju Daryl Hannah. ...
J.F. Sebastian ( William Sanderson )
J.F. Sebastian je genetický inžinier pracujúci pre Tyrellovu spoločnosť. Trpí Metuzalémskym syndrómom (zrýchlené starnutie žliaz), preto zostal žiť na Zemi aj v dobe keď všetci emigrujú do vesmíru. Naivne pomôže replikantom dostať sa do bytu Tyrella. Neskôr ho Batty zabije.
Leon Kowalski ( Brion James )
Leon je nie práve inteligentný replikant. Pôvodná funkcia: nakladač. Na začiatku filmu postrelí Holdena. Neskôr sa pokúsi zabiť Deckarda, v čom mu však zabráni Rachael a vystrelí mu mozog z hlavy. Aktivovaný 17. apríla 2016.
Dr. Eldon Tyrell ( Joe Turkel )
Tyrell je hlavný mozog stojaci za projektom výroby replikantov, je to génius. Založil a vedie Tyrellovu spoločnosť, stvoril vedomie a mozog replikantov. V podstate je ich otcom.
Zhora ( Joanna Cassidy )
Na prvý pohľad jemná žena, ktorá je v skutočnosti replikant. Vycvičená vo vesmírnom vražednom komande. Kráska a zviera v jednom. Aktivovaná 12. júna 2016. Po úteku na Zem sa skrýva v jednom kabarete ako tanečnica s hadom. Je prvý anroid, ktorého sa Deckardovi v tejto akcii podarí zlikvidovať
Holden ( Morgan Paull )
Holden je, rovnako ako Deckard, Blade Runner. Pri vyšetrovaní v Tyrellovej spoločnosti ho ho na začiatku filmu veľmi ťažko postrelí replikant Leon. Prežije to však a je v nemocnici napojený na prístroje.
Dej filmu
Jeden chlapík dole v tej džungli má však práve plnú hlavu starostí. Volá sa Deckard ( Harrison Ford ), podobne ako filozof Descartés, je to bývalý policajt, ktorý sa na ten zatratený svet radšej díva cez hrubé dno pohárika bourbonu. To čím sa živí, nie je práve príjemná práca, ale práve teraz, keď sa na dne jeho kreditnej karty chúli už len pár usmolených dolárov, by prišiel nejaký kšeft vhod. Konieckoncov, je to jediné, čo dokáže poriadne. Deckard je totiž Blade Runner – Sliedič, ten čo má za úlohu vyraďovať poškodených anroidov. Nikto zatiaľ nevie prečo, ale čas od času to niektorej z tých potvor vyrábaných spoločnosťou Tyrell pre ťažkú fyzickú prácu na nehostinných cudzích planétach proste krachne niekde v obvodoch a ona sa zoberie a utečie medzi normálnych ľudí. Po krvavej vzbure v jednej mimozemskej kolónii je však týmto tzv. replikantom pobyt na Zemi zakázaný. Samozrejme môžu byť i nebezpeční a ako sa technológie zdokonaľujú, podobajú sa ľuďom čím ďalej, tým viac. Je preto potrebné ich vysliediť, vyskúšať prostredníctvom špeciálneho detektoru a priviesť naspäť, alebo vyradiť z prevádzky. Na to druhé väčšinou stačí revolver – stará dobrá štyridsaťpäťka, ťažší, ale spoľahlivý model.
Nová objednávka samozrejme prichádza – ako na každom začiatku slušnej detektívky. Tentokrát sú v uliciach anroidi štyria – moderné typy, i keď v skúšobnej prevádzke sa už zabehávajú i ďalšie verzie. Také, ktoré sami netušia, že nie sú ľuďmi... Preto aj keď Deckard patrí k najlepším, je tu vždy riziko, že môže omylom „vyradiť“ skutočného človeka.
Ďalej sa už všetko rozvíja presne podľa receptu starého dobrého autora detektívok Raymonda Chandlera, ktorého dielom sa ako autor, tak i režisér iste inšpirovali. Konieckoncov, Harrison Ford v úlohe Sliediča ako by si svoj plášť a klobúk vypožičal zo šatníka Humphreyho Bogarta. Po nekonečnom pátraní v uliciach mesta sa hrdinovi konečne podarí replikantov objaviť. Naproti očakávaniu sa však roboti prejavia ako citlivé bytosti s ľudskými črtami a replikant Batty ( Rutger Hauer ) dokonca ušetrí život svojho nepriateľa. Pri štvanici za replikantmi, ktorí idú po krku zatiaľ svojmu tvorcovi, postupne padne jeden, druhý, tretí a schyľuje sa k záverečnému súboju s tým najchytrejším a najsilnejším – s Battym. Nechýba ani krásna žena v podaní Sean Young, láska a problém, ktorý z nej Deckardovi vyplýva, pretože ide samozrejme o anroidku. Z tohto pohľadu je to proste vynikajúca a napínavá detektívka klasickej tvrdej školy, situovaná do atraktívnej kulisy sci-fi, po všetkých stránkach perfektne zvládnutý film, ktorý nikoho nemôže sklamať. Ale...
Lovec replikantov Rick Deckard ( Harrison Ford ) v akcii
A čo myšlienkové posolstvo ?
Ale je toho tu, ako v každom filme Ridleyho Scotta, ešte o niečo viac. Celým napínavým príbehom sa totiž po celú dobu ako červená niť tiahne pálčivá otázka po rozlíšení dobra a zla. Na pozadí fascinujúcej vízie postindustriálnej spoločnosti, vypracovanej vo filme do tých najmenších detailov, sa tak okrem vzrušujúceho Deckardovho lovu odohráva mučivá púť rednúcej skupinky umelých tvorov za tajomstvom a zmyslom vlastnej existencie. Bežní replikanti nemajú pamäť, nemajú spomienky, nemajú detstvo, históriu, zázemie. Preto sú tak posadnutí fotografiami – obrazovou pamäťou človeka, preto na svojej krvavej ceste mestom tak usilovne hľadajú svojich stvoriteľov. Niekto im musí povedať, prečo vlastne vznikli a akú dlhú dobu života majú zakódovanú vo svojich prefabrikovaných génoch. Trochu sa tu podobajú dávnemu monštru, ktoré v románe Mary Shelley vytvoril z pýchy gróf Frankestein a potom sa s existenciou obludného, ale živého a mysliaceho tvora nebol schopný vyrovnať. Spoločnosť Tyrell chrlí jedného replikanta za druhým a snáď v hriešnej pýche napodobniť boží zámer svoje modely neustále zdokonaľuje. Okrem toho že znesú neporovnateľne horšie podmienky – horší tlak, nedostatok kyslíka, extrémne teploty – sú už vybavení všetkým čo majú normálni ľudia – pocity, sny, psychologické funkcie. Experimentálnym typom sa už do pamäti dokonca kóduje umelá minulosť... Kde je potom hranica, za ktorou sa z priemyselných výrobkov stávajú živé bytosti? Áno, dokiaľ sa jedná o predmety, možno ich vyradiť z prevádzky ako hoci pokazený mixér, ale nie sú tí, ktorých Deckard strieľa po uliciach, už vlastne ľuďmi? A ako sa s tým vyrovná jeho svedomie? Donedávna by nad tým mávol rukou, ale teraz má doma v posteli ukrytú krásnu replikantku Rachael ( Sean Young ), jednu z tých pokazených. Jeho povinnosťou je ju udať, alebo „vyradiť“, ale veď je to „žena“ ktorú miluje! Žena, alebo proste jeden zo zbytočných predmetov, rovnocenný hoci rozbitému holiacemu strojčeku?
Spoločnosť Tyrell teda ďalej produkuje svoje stále vylepšované modely a po chátrajúcej Zemi, z ktorej sa už všetci len trochu bohatí odsťahovali na „mesiac“, teraz chodia štyria z nich ako živá výčitka. Ich vodca Batty ( životná rola Rutgera Hauera ) vyvinie vo fascinujúcej dlhej pasáži záverečného súboja s Deckardom obrovské úsilie, aby svojho protivníka presvedčil, že je tiež mysliacou a hlavne cítiacou bytosťou. Jasná schéma detektívky, akoby sa celá v závere otriasla a otočila hore nohami. Kde je teda pravda, kto je anjel a kto diabol a čo je vlastne zač ten krívajúci policajt tvárou a oblekom ponášajúci sa na rozprávkového čerta, ktorý celú sa dobu Deckardovi, ako každému správnemu súkromnému detektívovi lepí na päty?
Replikant Batty ( Rutger Hauer ) v záverečnom súboji ušetrí svojho nepriateľa
Režisér Ridley Scott vždy vynikal schopnosťou používať lákavé balenie takzvaného ľahkého žánru pre oznamovanie a premýšľanie celkom zaujímaných myšlienok. Veľký talent pre vizuálnu atraktivitu, spojený s profesionálnou zručnosťou a vycibreným estetickým cítením u neho nekončí pri vytváraní strhujúceho deja, ale robí z neho priestor pre rozpriadanie sietí z najrôznejších motívov, nápadov a symbolov. Priaznivcov štýlu zvaného postmoderna určite poteší spôsob akým v spolupráci so scenáristami Fancherom a Peoplesom rozvíja predstavu sveta v ktorom sa prekrývajú jednotlivé historické a kultúrne vrstvy. Zaujímavé sú medzižánrové citácie, čerpajúce samozrejme najviac z Raymonda Chandlera, kombinované s momentmi mystickými a symbolickými ( „anjelská“ scéna s posledným replikantom, opakujúci sa Deckardov sen o bielom jednorožcovi, mýtickom symbole čistoty a nevinnosti ). Značná pozornosť je vo filme venovaná času, ľudskému veku a tomu, čo s ním súvisí – pamäti. Pozoruhodná je v tejto súvislosti postava menom J.F. Sebastian ( William Sanderson ), mladý muž, zamestnanec spoločnosti Tyrell, starnúci neuveriteľnou rýchlosťou kvôli nejakej génovej poruche, ktorého jedinými priateľmi sú elektronické bábky, ktoré si sám vytvoril. Mimochodom dom, v ktorom žije, je pomenovaný Bradbury, snáď na pamäť veľkého klasika literatúry sci-fi. Ako pripomienka času sa vo filme neustále vracajú fotografie, zachycujúce odlesky dávno minulých okamihov, jediný ( ale sfalšovateľný ) dôkaz minulej človečej existencie.
S fotografiami tiež súvisí slávna scéna elektronického prenikania do hlbín zdanlivo nič nehovoriacej fotografie izby, kde Deckard v zrkadlovom odraze zrkadlového odrazu nájde chýbajúcu stopu utekajúcich replikantov. Práve tak ako v tejto scéne je i v príbehu ukrytá pravda niekde hlboko pod na pohľad jednoduchým a priehľadným povrchom. Ako keď sa skutočnosť odráža z jednej zrkadlovej plochy do druhej, varuje nás režisér Ridley Scott pred nebezpečenstvom jasných riešení, priehľadných rozhodnutí a rezolútnych právd.
Pozoruhodné je, že príbeh Blade Runnera má už tri existujúce závery – iná je pointa Dickovej novely, iný bol producentom dosadený koniec prvej filmovej verzie z roku 1982 a iný je záver verzie z roku 1991 keď režisér konečne realizoval svoje prianie a uviedol v obnovenej premiére do kín verziu zostrihanú podľa vlastných predstáv. Je v tom niečo príznačného pre typickú scottovskú nejednoznačnosť, že všetky tri závery sú možné, nepopierajú sa a každý môže byť obsiahnutý v každom. Vedľa vzrušujúceho príbehu ma tak divák možnosť vybrať si v ponúkaných námetoch k premýšľaniu ten svoj, domyslieť si ho až k záveru, nájsť si vo filme to, čo pokladá za dôležité. Film je vhodný ako pre náročných, tak i pre tých nenáročných divákov, ktorých intelektuálne konštrukcie nezaujímajú, bude predovšetkým skvelou detektívkou. Tak či onak zostane Blade Runner jedným z veľkých filmov svetovej kinematografie konca 20. storočia.
Zaujímavosti:
Chyby vo filme
Bohužiaľ, ani tvorcom Blade Runnera sa nepodarilo zbaviť svoj výtvor chýb a prešľapov. Zdĺhavá príprava ako aj búrlivý priebeh natáčania a dokončovania filmu sa podpísal na chybách, ktoré neušli kritickému a pozornému oku divákov. Chyby v Blade Runnerovi mu však nič neuberajú z jeho nadčasovosti.
- Lietajúci spinner v úvodnej scéne keď Gaff odvádza Deckarda na stanicu je pri štarte zdvíhaný na lanách ktoré sú zreteľne viditeľné. Pravdepodobne pre nízky rozpočet sa režisér Scott rozhodol že ich ani nebudú odstraňovať.
- Keď si pozorne všimnete budovu vpravo pri štarte spinner v nasledujúcej scéne zbadáte budovu so svetelným nápisom ´NUYOK´. Je to dislektická variácia na časť z hotela ´YUKON´ v ktorom býval Leon - scéna pred tým než Deckard s Gaffom vojdú do hotela.
- Mnohonásobné prepisovanie scenáru zanechalo v konečnej podobe filmu isté stopy. Prvé verzie scenáru totiž obsahovali ďalšiu replikantku Mary. Neskôr ju zo scenára vyškrtli, ale počty replikantov, ktoré sa vo filme spomínajú ostali nepovšimnuté. Prvá takáto chyba je v scéne, keď kpt. Bryant vysvetľuje Deckardovi že z vesmírnej kolónie ušlo 6 replikantov. Traja muži a tri ženy. Jeden z nich sa usmažil v elektrickom poli, ostatní zmizli. Teda: Batty, Leon, Zhora, Pris - 4. Piata je Mary ktorú zo scenára vypustili.
- Druhá chyba spôsobila podivné poradie scén. Vo všetkých verziách filmu sa veci dejú v tomto poradí: Deckard zabije Zhoru a potom si kúpi fľašu Tsin Taa. Gaff ho zavedie za Bryantom. Deckard zbadá Rachael a pokúsi sa ju chytiť. Potom dostane od Leona nakladačku. Keď ešte scenár obsahoval Mary bolo poradie takéto: Deckard zabije Zhoru. Uvidí Rachael ako sa prizerá a uteká za ňou, ale zmláti ho Leon. Keď Rachael zabije Leona, Deckard kúpi fľašu Tsin Taa a pohľadom ju varuje, keď sa priblíži Gaff. Gaff ho odvedie za Bryantom, ktorý mu povie že "zostávajú ešte štyria" (Roy, Pris, Mary a Rachael).
- Tretia chyba vznikla takto: keď filmári potom vyškrtli Mary zo scenára, mali problém: Bryant mal povedať že "zostávajú ešte traja" (Roy, Pris a Rachael). Namiesto toho aby scénu natočili znovu, zmenili jej poradie. Kupovanie Tsin Taa je pred Leonovou smrťou, takže "zostávajú ešte štyria" - Roy, Pris, Leon a Rachael. Takmer to filmárom vyšlo, až na to že keď sa Deckard rozpráva z Bryantom má na tvári zranenie z boja s Leonom. A keďže si teraz Tsin Tao kúpi pred bitkou s Leonom, pri naháňaní Rachael a pri boji by ju mal mať, ale fľaša tam nie je. Záhadne sa však znovu objaví u neho doma.
- Ďalšie chybičky sa vkradli do scény v ktorej umiera Zhora. Tá si v šatni obúva topánky na vysokom opätku. Na tých sa však zle behá a tak má už pri úteku pred Deckardom topánky bez opätku. Dablérka sa na herečku Joannu Cassidy vôbec nepodobá a vyzerá skôr ako chlap. Zvuky keď náboje preniknú telom sa neobjavujú súčasne s tým keď je viditeľne zasiahnutá. Je vidieť trubičku na krv a tiež ako v ruke drží spúšť. Povšimnite si aj Deckardovu presnosť, ktorý Zhoru zasiahne 2x presne do toho istého miesta! Keď Zhora padne na zem mŕtva má ruky takmer nad hlavou a tvár ma otočenú dolu. V ďalšom zábere má už ruky vo výške ramien a hlavu otočenú nabok.
Rôzne verzie Blade Runnera
Kultovosť filmu Blade Runner je dôvodom, prečo jeho fanúšikovia dychtivo vyhľadávajú rôzne pikantné historky a všetky informácie zo zákulisia natáčania filmu. Je to jeden z dôvodov prečo sa medzi nimi rozšírili aj informácie o skúšobných verziách filmu. Tieto tvoria niekoľko z rôznych verzií filmu. Ďalšie verzie vznikli malými úpravami filmu pred distribúciou v rôznych častiach sveta. Posledným kamienkom v skladačke rôznych Blade Runnerov je verzia Director´s Cut. Prizrime sa im trochu bližšie.
Stručný prehľad rôznych verzií:
Preview
Pred oficiálnym uvedením filmu do kín sa robia divácke testy s malým publikom. Existujú dve "skúšobné" verzie, ktoré boli verejne premietané.
Je to Denver/Dallas Sneak Preview/Workprint s dĺžkou 113 minút, ktorá sa líši napríklad v úvodných titulkoch kde bola použitá definícia slova replikant s Websterovho slovníka z roku 2012. Neobsahovala komentáre hlavnej postavy k deju (tzv. voice-over), okrem scény v ktorej umiera Roy Batty. Odlišné sú aj niektoré dialógy. Film končí zatvorením dverí výťahu.
Ďalšou verziou je San Diego Sneak Preview dlhý 115 minút. Obsahuje scénu v ktorej Batty telefonuje aby zistil či je Chew v práci. Na konci odchádzajú Rachael s Dekardom v aute k zapadajúcemu slnku.
Americká verzia
Tzv. US Thetrical Release (117 minút), čiže verzia premietaná v amerických kinách obsahuje kompletné komentáre Deckarda k deju a tiež ´happy end´. Ridley Scott natočil Blade Runnera v štýle film noir. Typickým prvkom tohto štýlu sú komentáre detektíva k deju (voice-over). Štúdio sa rozhodlo pridať ich do filmu aj napriek tomu že si to režisér neželal. Scott sa vyjadril že rozprávač vo film noir niekedy funguje, a inokedy zas nie a podľa neho v Blade Runnerovi nefungoval.
Ďalším zásahom štúdia do filmu bolo pridanie ´happy endu´. Scott chcel film zakončiť keď Deckard s Rachael vojdú do výťahu. Štúdio si však prialo šťastnejší a jednoznačnejší koniec. Použili preto letecké zábery z Kubrickovho filmu The Shining. Film končí tým, že Deckard z Rachael utekajú na sever.
Toto je verzia ktorá išla s (výnimočne otrasným) českým dabingom na Markíze.
Európska verzia
Keď pripravovali Blade Runnera na premietanie v Európe, pridali doňho viac násilia. Napríklad vidno ako Tyrelovy silne krvácajú oči v scéne keď ho Batty zabíja. Postrelená Pris sa dlhšie s vrieskaním zvíja na zemi a Deckard ju dorazí ešte tretím výstrelom. Rozšírené násilie predĺžilo film asi o 15 sekúnd ale inak je takmer zhodný s predošlou verziou.
Táto verzia bola tiež vydaná na Laserdisc-och a použili ju aj pre obnovenú video edíciu pri príležitosti 10. výročia uvedenia filmu.
Director´s cut – Režisérska verzia
Desať rokov po uvedení filmu, v septembri 1992, vydali Warner Brothers novú verziu Blade Runnera: " The Director´s Cut". V nej už mal režisér Ridley Scott plnú umeleckú kontrolu nad obsahom filmu. Vystrihol z nej ´happy end´ a tiež všetky Deckardove komentáre k deju (voice-over). Je v ňom pridaná scéna v ktorej sa Deckardovi sníva o bielom jednorožcovi. Tento moment tiež objasňuje prečo Gaff nechal u Deckarda origami jednorožca a prečo "Nikto nebude žiť večne". V tejto verzii je najzreteľnejšie že aj samotný Deckard je možno replikant.
Pôvodná verzia a Director´s Cut sú dosť rozdielne čo sa týka pocitu, ktorý v divákovi zanechajú. Director´s Cut v divákovi zanechá omnoho hlbší dojem. Tým že diváka Deckardov komentár vo filme nevedie za ručičku ako malé dieťa, má viac času sám rozmýšľať nad filmom. Skrátený záver a pridaná scéna s jednorožcom robia film záhadnejším. Viac ľudí po zhliadnutí Director´s Cut zostane dlhšie zamyslených nad tým ako to vlastne bolo.
Knihy a pokračovanie príbehu Blade Runnera
Philip K. Dick : Do Androids Dream of Electric Sheep
Námetom pre film bola kniha Philipa K. Dicka ´Do Androids Dream of Electric Sheep´ ( Snívajú androidi o elektronických ovečkách? ) z roku 1968. Dve nové edície knihy po uvedení filmu v roku 1982 mali pôvodný názov uvedený už iba ako podtitul.
Napriek tomu, že film má z dejom knihy iba veľmi málo spoločného, podarilo sa mu zachytiť atmosféru knihy (Dick, ktorý sa premiéry filmu nedožil, ale ešte pred smrťou videl krátky zostrih filmu zvolal: "Ako je to možné? Ako sa to mohlo stať? Nie sú to síce tie isté obrazy, ale atmosféra, to prostredie, je to presne také, som si to predstavoval!"). Kniha je lovcovi anroidov Rickovi Deckardovi, ktorý prenasleduje skupinu androidov, ktorí utiekli, aby si zarobil dosť peňazí na kúpenie elektronickej ovečky. Pre zaujímavosť: názov filmu je požičaný z knihy Williama Burroughsa "Blade Runner".
K.W. Jeter : Blade Runner 2: Hranica ľudskosti
V roku 1995 napísal americký spisovateľ K.W. Jeter dlho očakávané pokračovanie filmového príbehu. Rozvíja v ňom najmä paradoxy konfliktu medzi človekom a biologickým strojom, ktorých sa film dotkol iba letmo. Kniha však tiež odpovedá na otázku či bol Deckard Replikantom, čo sa stalo predmetom búrlivých diskusíí medzi fanúšikmi. Český preklad tejto knihy vyšiel v r. 1997 vo vydavateľstve AF 167.
K.W. Jeter: Blade Runner 3: Noc replikantov
K.W. Jeter v zatiaľ poslednom dieli príbehu o bývalom Blade Runnerovi posúva dej príbehu do mimozemských kolónií. Kniha vyšla tiež v českom preklade vo vydavateľstve AF 167.
Blade Runner
Sci-fi / Dobrodružná dráma
USA 1982 / 1991 ( režisérska verzia 120 min. )
Scenár: Hampton Fancher, David Webb Peoples
Kamera: Jordan Cronenweth
Hudba: Vangelis
Réžia: Ridley Scott
Hrajú: Harrison Ford ( Rick Deckard ), Rutger Hauer ( Roy Batty ), Sean Young ( Rachael ), Edward James Olmos ( Gaff ), Daryl Hannah ( Pris ), William Sanderson ( J.F. Sebastian ), Brion James ( Leon Kowalski ), Joe Turkel ( Tyrell ), M. Emmeth Walsh ( kapitán Bryant ), Joanna Cassidy ( Zhora ), Morgan Paull ( Holden )
