film Ľudský rozmer (2012)
Film Ľudský rozmer (2012)
Fotogaléria (13) | Video (1)

Réžia:

Andreas Dalsgaard

Žáner:

Dokumentárny

Krajina

Dánsko | Bangladéš | Čína | Nový Zéland | USA

Dĺžka filmu

83 min

Slovenská premiéra:

10.7.2014 (ASFK)

Pôvodný názov:

The Human Scale

Vo filme Ľudský rozmer sa divák v piatich kapitolách zoznamuje so 40-ročnými skúsenosťami architekta Jana Gehla s mestským plánovaním a sleduje, či je možné medzi budovami vytvárať život. Ľudský rozmer je dokumentárne sci-fi z budúcnosti, ktorá už nastala. Veľkomestá ako stroje na bývanie a prácu, medzi ktorými sa prepravujeme autami. Sú skutočne dobrými miestami pre život? Sú moderné, impozantné a očarujúce. Obyvatelia miest však čelia surovinovej kríze, zmenám klímy, osamelosti a závažným zdravotným problémom. Mestá sa zatiaľ riadia štatistikami, katastrami, racionálnymi výpočtami dopravných tepien a snahou o maximálnu funkčnosť. Čo sa stane, keď do stredu našich výpočtov umiestnime človeka a jeho potreby? Architekt - vizionár Jan Gehl a jeho kolegovia sa snažia oslobodiť mestá od nadvlády automobilov a vytvoriť priestor pre chodcov a cyklistov. Chcú navrhovať mestá ako miesta pospolitosti a blízkosti. Chcú si "vziať späť verejný priestor." Takéto uvažovanie podporujú architekti a urbanisti z celého sveta od Kodane, cez New York, Melbourne, Dháku, až po Peking… Režisér o filme: „Zámerom Ľudského rozmeru bolo vytvoriť portrét života, akým dnes žijeme v mestách a ukázať, ako sú naše zvyky a sociálna prirodzenosť prepojená s materiálnym prostredím, v ktorom žijeme. Jan Gehl študoval ľudské správanie v mestách 40 rokov. Zdokumentoval to, ako moderné mestá odrádzajú obyvateľov od vzájomnej interakcie. Zároveň však hovorí, že mestá môžeme stavať spôsobom, ktorý ľudskú potrebu pospolitosti a blízkosti zohľadňuje. Mňa osobne zaujíma ľudská bytosť uprostred vystavaného prostredia.(...)Zaujíma ma spôsob, akým sa organizujeme v spoločnosti, ako pracujeme, spíme, ako sa milujeme, hádame, ako sa zhovárame. Zajímajú ma konštrukcie v pozadí životov, ktoré žijeme. Čo nás robí šťastnými? Čo nás deprimuje? Čo nás dokáže primäť k tomu, že si kúpime dve autá a nie napríklad raft? Aká je ľudská prirodzenosť? Dokážeme si lepšie porozumieť?