Juh proti Severu (Gone With the Wind, 1939)

21.10.2006|Stano Hudák|
Juh proti Severu (Gone With the Wind, 1939)

Na svoju dobu to bol viac než obyčajný film. Bola to bomba, ktorá obrátila Ameriku hore nohami. Dnes je tomu už presne 70 rokov, čo románová predloha Margaret Mitchellovej „Odviate vetrom“ vyšla poprve v roku 1936 a cez noc sa stala bestsellerom a na prvom mieste rebríčka sa držala celé dva roky. Niet sa preto čomu diviť, že už od počiatku filmoví producenti uvažovali o filmovej verzii, ale... Bolo jasné, že pôjde o projekt náročný po stránke finančnej, produkčnej i režijnej. Preto tiež Irving Thalberg v prvom okamihu varoval šéfa spoločnosti MGM Louisa B. Mayera: „Zabudni na to, Louis, žiadny film o občianskej vojne nezarobí ani niklák.“

Potom sa predsa našiel odvážny producent David O. Selznick. I keď sám román nikdy nečítal a poznal len synopsiu, zaumienil si, že ho prevedie na filmové plátno. O vlastnej príprave a natáčaniu sa tradujú desiatky historiek a hollywoodskych bájí, ktoré sa miešajú s faktami. Len málokto ich dnes dokáže odlíšiť.


Slávna filmová dvojica milencov Clark Gable (ako Rhett Butler) a Vivien Leigh (ako Scarlett O´Hara)

Príprava a priebeh nakrúcania

Film stál na svoju dobu kráľovskú sumu 3 700 000 dolárov. Hoci spisovateľ Sidney Howard, držiteľ Pulitzerovej ceny, pracoval na scenári dva a pol roka pred začatím nakrúcania, Selznick nebol s jeho prácou spokojný. Zdalo sa mu, že príliš svojvoľne mení rozhodujúce scény knihy, ktoré mala polovica Ameriky hlboko vryté do pamäti. Oslovil preto ďalších autorov – Francisa Scotta Fitzgeralda a Oliviera Garetta. Každý však prišiel s inou koncepciou a obe producent odmietol. Na scenári teda pracovalo niekoľko autorov, z ktorých sa ale nakoniec ako najdôležitejší ukázal pôvodný autor scenára Sidney Howard, ktorému sa podarilo zúžiť veľmi rozvetvenú dejovú líniu románu do dramatickej podoby, podľa ktorej bol potom natočený štvorhodinový film, v konečnej verzii skrátený na 3 hodiny 40 minút. Výsledný tvar scenára dotváral v priebehu nakrúcania tiež samotný Selznick, ktorý s úctou vzhliadal k románovej predlohe. Nakoniec boli všetci spokojní. Snáď jediný, komu sa scenár ani film nepáčil bola sama autorka Margaret Mitchellová. S filmovou podobou svojho diela sa nakoniec zmierila za čiastku 100 tisíc dolárov (50 tisíc za autorské práva a 50 tisíc za súhlas s uvedením filmu).

Selznick ako producent nemal ani tak problémy s finančnými prostriedkami, ako s voľbou režiséra. Najprv sa pre tento projekt zapálil George Cukor. Tvrdí sa, že neuspel, pretože sa nezhodol s producentom. Tiež Clark Gable mal proti nemu výhrady. Cukor bol totiž známy ako „ženský režisér“. Isté však je, že za ním neskoršie tajne chodili hlavné predstaviteľky, aby s nimi skúšal niektoré ťažké scény. Druhým režisérom, ktorý natáčal určité časti filmu bol Sam Wood. Vraj sa dokonca nejaký čas striedal dopoludnia a popoludní s tretím režisérom Victorom Flemingom. Tomu nakoniec Selznick zveril celý film a je pod ním tiež podpísaný.

Rhett – Clark Gable

Podobné problémy boli s obsadením predstaviteľov hlavných rolí. Uvedomme si, že pri nakrúcaní sa vystriedalo 12 tisíc štatistov a hereckých rolí bolo viac než 50. Pritom postavy Rhetta Butlera a Scarlett O´Hara poznali čitatelia tak dokonale, že výberom hercov nebolo možné meniť ich predstavu. Rhettom Butlerom nemohol byť nikto iný než Clark Gable. Bol ako stvorený pre túto postavu. Keď v čase príprav na film uverejnil časopis Photoplay jeho fotografiu v oblečení z čias občianskej vojny, ľudia si ho sami zvolili za Rhetta. Producent Selznick dostával tisíce listov, v ktorých ho vyzývali, aby angažoval vtedy už slávneho herca. Nakoniec Clark Gable dostal prednosť pred Garym Cooperom a Fredricom Marchom. Gable sám však dlho pochyboval, či je táto postava preňho vhodná: „Je to na mňa priveľa. Nechcem mať s Butlerom nič spoločné.“  Nemal však šancu ustúpiť, pretože proti sebe mal celú sfanatizovanú Ameriku. Jeho váhanie ukončil na tú dobu astronomický honorár 400-tisíc dolárov. Nakoniec sa postava Rhetta stala vrcholom Gablovej kariéry. Sveták strieborného plátna však naďalej spôsoboval poriadne problémy. Odmietol spolupracovať s prvým režisérom George Cukorom, pretože sa pri nakrúcaní cítil ako „obeť na oltári Vivien Leighovej“.

Scarlett – Vivien Leigh

Zato s postavou Scarlett boli problémy. O túto úlohu sa uchádzalo viac než 2 tisíc herečiek. Selznickovi hľadači talentov pátrali, kde sa dalo. Natáčali sa stovky metrov skúšobných záberov s rôznymi herečkami, ale žiadna nebola tá pravá. Hľadanie predstaviteľky zelenookej  Scarlett O´Hara producent Selznick obratne využil ako reklamu pre film. Ohromný ohlas v oznamovacích prostriedkoch bol o to prekvapivejší, že filmy o občianskej vojne zatiaľ v Hollywoode nikoho príliš nezaujímali. Začal sa nevídaný zápas o rolu. David O. Selznick dlho hľadal pre svoju Scarlett tú pravú. Nevybral si však medzi slávnymi hviezdami – Bette Davisová, Claudette Colbertová, Lana Turnerová, Carole Lombardová a Joan Crawfordová – ktoré sa o rolu Scarlett uchádzali. Rozhodol sa pre neopozeranú tvár. Jeho ľudia sa doslova rozpŕchli po južanských štátoch USA a pátrali po Scarlett. Po dlhých mesiacoch márneho hľadania začal Selznick už pochybovať: „Bojím sa, že prehliadneme medzi množstvom dievčat, ktoré sa nám prihlásili, tú pravú Scarlett. Náš neúspech v hľadaní novej tváre pre Scarlett je najväčším neúspechom mojej kariéry.“

Medzitým už bol do roly Ashleyho Wilkesa obsadený populárny anglický herec a režisér Leslie Howard, ktorý v tej dobe hral s Ingrid Bergman vo filme Intermezzo. Postavu Melanie dostala Olivia de Havilland, vtedy 22 ročná začínajúca herečka. Thomas Mitchell bol obsadený do role Scarlettinho otca a černošská herečka Hattie McDaniel mala hrať Scarlettinu dojku Mammie. A Scarlett nikde.

Nakrúcanie sa už nedalo dokladať. Nakoniec Selznick musel zájsť tak ďaleko, že prvé scény filmu začal nakrúcať bez hlavnej predstaviteľky. A práve vtedy Selznick objavil svoju južanskú krásku. V prvý deň nakrúcania ho navštívili dvaja Angličania – Laurence Olivier, z ktorého sa neskôr stane herec svetového formátu a jeho budúca manželka – neznáma divadelná herečka Vivien Leighová. V prvej chvíli sa nič nedialo, no ešte ten istý deň 11. novembra 1938 padla prvá klapka, pred kamerou sa rozhoreli plamene požiaru úvodnej scény, ktoré zachvátili rozsiahlu stavbu hlavného mesta Georgie Atlanty. V štábe medzi divákmi stála vedľa Selznickovho brata Myrona aj Vivien Leighová, na tvári sa jej odrážal žiar ohňa. Keď sa na ňu Selznick podíval, uvedomil si, že má pred sebou Scarlett. V jej tvári našiel to, čo tak dlho hľadal – noblesu, tvrdohlavosť, spontánnosť i zmyselnosť. Do tej doby málo známa Vivien Leigh tak získala rolu, ktorá ju učinila nesmrteľnou. V súboji o rolu Scarlett tak zvíťazila nad renomovanými hviezdami filmového plátna ako bola Katharine Hepburnová, Bette Davisová a Jean Arthurová.

Po viac než dvojročných prípravách sa konečne mohlo rozbehnúť nakrúcanie, ktoré trvalo celkom 152 dní. Práce sa však neúmerne vliekli, predovšetkým preto, že sa puntičkársky producent Selznick ustavične snažil zasahovať do práce režiséra. Ako prvý to vzdal 13. februára 1939 režisér George Cukor. Po ňom nasledoval Victor Fleming, ktorý sa v apríli 1939 vyčerpaním zrútil. Bol nahradený Samom Woodom, ale uzdravil sa a nakoniec 27. júna 1939 režisér Victor Fleming nakrúcanie filmu Juh proti Severu defitívne dokončil.

Dej filmu

Na pozadí nádherného panského sídla starého Juhu a krvavých bojov americkej občianskej vojny opisuje 230 minútový film osudy krásnej, ale rozmaznanej Scarlett O´Hara (Vivien Leigh). Scarlett vyrastá v Tare, na statku svojich rodičov. Miluje Ashleyho Wilkesa ( Leslie Howard), ale keď sa Ashley ožení s Melanie Hamiltonovou (Olivia de Havilland), vezme si zo vzdoru Melaininho brata Charlesa. Vypukne vojna, muži odídu a odchádza i zvodný karierista Rhett Butler (Clark Gable). Ženy odídu do Atlanty, kde Melanie porodí. Keď mesto obsadí vojsko Únie, navrátilec Rhett dopraví obe ženy i Melániino dieťa kočiarom do bezpečia. Charles vo vojne padne. Scarlett a Melanie sa vrátia do zničenej Tary. Nato nasledujú prvé roky tvrdej biedy na porazenom a vojnou zničenom Juhu. Aby mohla Sacrlett zaplatiť neúmerne vysoké dane, neváha a odláka sestre bohatého Franka Kennedyho (Carrol Ney). Podruhé ovdovie, keď Frank zahynie pri odvetnej akcii proti lupičom.
Teraz sa Scarlett konečne stane ženou Rhetta Butlera, ktorý už roky usiluje o jej priazeň. Po niekoľkých rokoch idylického manželstva, však príde tragédia: ich malá dcérka sa zabije po páde z koňa, a zúfalý Rhett zo žiaľu takmer príde o rozum. Nasleduje roztržka a vzájomné obviňovanie, ktoré majú za následok, že Rhett odchádza z domu. Keď neskôr zomrie Melanie a Ashley je voľný, uvedomí si Scarlett, že Rhetta naozaj miluje, ale na happy end je už pozde.


Jedna z mnohých dramatických scén filmu Juh proti Severu

Ohlasy na film po premiére

Slávnostná premiéra filmu Juh proti Severu sa konala 15. decembra 1939 symbolicky v meste Atlanta v členskom štáte USA Georgia. Lístky na premiéru stáli oficiálne 10 dolárov, no na čiernom trhu sa ich cena vyšplhala na dvadsaťnásobok  Pred kinom sa tlačil dav zhruba 1 milión ľudí, ktorí chceli vidieť filmové hviezdy, ktoré prišli na slávnostnú premiéru. I keď Juh proti Severu získal na svoju dobu z rekordných 13 nominácii 8 Oscarov  - najlepší film roku 1939, hlavná predstaviteľka (Vivien Leigh), vedľajšia predstaviteľka (Hattie McDaniel získala v úlohe dojky Mammie Oscara ako prvá černošská herečka vôbec vo vedľajšej úlohe), scenár, réžia, kamera, výprava, strih, a nakoniec zvláštneho Oscara za farebnú kameru, kritika sa vo svojom hodnotení už spočiatku rozchádzala. Zato diváci prijali a prijímajú film s nadšením. Od prvého okamihu mal film v kinách obrovský úspech. Celá Amerika žila len osudmi Scarlett a Rhetta. Ich ľúbostné problémy zatienili dokonca vážne politické udalosti tých čias. Milióny ľudí so zbožnou úctou vzhladali ku Clarkovi Gablovi a Vivien Leighovej. Stali sa pre nich symbolmi najkrajšieho ľudského citu. Veď príbeh Rhetta, Scarlett, Ashleyho, a Melanie, plný romantiky, lásky , ale tiež smútku a žiaľu je večný. A Juh proti Severu sa stal mýtom...  Juh proti Severu patrí vďaka svojim nákladným dekoráciám, navrhnutým Wiliamom Cameronom  Menziesom, k najvýpravnejším filmom vôbec. Takmer 30 rokov - až do polovice 60. rokov sa na svoju dobu najdrahší film s rozpočtom 4 milióny dolárov udržal na prvom mieste v rebríčku tržieb. V roku 1968 sa konala obnovená premiéra. Film bol pretočený na 70 mm formát a dostal stereofónny zvuk a situácia s tržbami sa opakovala. Juh proti Severu mal množstvo repríz, pri ktorých zarobil cez 80 miliónov dolárov a v roku 1977 bol Americkým filmovým ústavom vyhlásený za „najlepší film všetkých čias“.


"Zajtra si vymyslím ako ho zase získať. Aj zajtra je deň" - slávna záverečná scéna filmu Juh proti Severu

Slávna záverečná scéna filmu Juh proti Severu ukazuje Scarlett ako po odchode Rhetta psychicky zrútená leží v tme na schodoch svojho sídla v Tare, zrazu sa s vypätím síl pozviecha a plná odhodlania vyriekne slávnu repliku: „Zajtra si vymyslím, ako ho zase získať, Aj zajtra je deň.“ Kto niekedy čítal knihu, alebo videl film, určite zatúžil dozvedieť sa, ako osudy hlavných hrdinov pokračujú. V októbri 1941 producent David O. Selznick márne presviedčal spisovateľku Margaret Mitchellovu, aby napísala pokračovanie románu s názvom „Dcéra Scarlett O´Hara“. Autorka ktorá ale pracovala na postave Scarlett celých 10 rokov, na nejaké pokračovanie nemala vôbec chuť. Nakoniec Margaret Mitchellová zahynula v roku 1949 pri autonehode vo svojom rodnom meste Atlanta a pokračovanie už nikdy nenapísala. Na pokračovanie osudov Scarlett a Rhetta si tak museli čitatelia počkať celých 55 rokov. V roku 1991 vyšiel v Spojených štátoch nový román, nazvaný Scarlett, ktorý napísala autorka niekoľkých romantických historických románov z južanského prostredia Alexandra Ripleyová. Zatiaľčo Juh proti Severu sa odohrával v časoch občianskej vojny, Scarlett zachytáva obdobie po vojne a zrušení otroctva. A nič nie je tak málo dramatické ako mier. Museli sa vymyslieť iné napínavé zápletky, preto Scarlett prepadne cez palubu lode, znásilnia ju, takmer odsúdia na smrť. Navyše zamlčí Rhettovi, že s ním čaká ďalšie dieťa... Bol to opäť úspech. A tak sa sfilmovania tohto ďalšieho románu tentokrát ujala televízia – v roku 1994 mal televíznu premiéru ako štvordielny miniseriál na pokračovanie takmer 8 hodinový film s názvom Scarlett, ktorý spoločnými silami nakrútili TV CBS, BetaFilm a Silvio Berlusconi Communications. Rolu Scarlett si zahrala austrálska herečka Joanne Whalley-Kilmer a rolu Rhetta stvárnil bývalý predstaviteľ agenta „Jamesa Bonda“ - Timothy Dalton.

 

Gone With the Wind (Juh proti Severu)

Romantická dráma/ Vojnový
USA 1939, 230 min.
Námet: Román Margaret Mitchell: Gone With the Wind
Scenár: Sidney Howard podľa románu Margaret Mitchellovej
Réžia: Victor Fleming
Kamera: Ernest Haller, Ray Rennahan
Hudba: Max Steiner
Hrajú: Clark Gable (Rhett Butler), Vivien Leigh (Scarlett O´Hara), Olivia de Havilland (Melanie), Leslie Howard (Ashley), Thomas Mitchell (Charles O´Hara), Hattie McDaniel (dojka Mammie) a ďalší...

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články

Spider-Man: Návrat domov

Spider-Man: Návrat domov

Pavúči muž, inak známy ako Spider-Man patrí medzi najpopulárnejších a najznámejších komiksových hrdinov. Na filmovom plátne sme sa s...