Titanic
Oscarová noc roku 1998 sa niesla v znamení obrovského triumfu Jamesa Camerona, režiséra filmu Titanic. Jeho film získal dokopy 11 zlatých sošiek, čo sa dovtedy podarilo len filmu Ben Hur od Williama Wylera. Sám režisér Cameron si odniesol z oscarového večera dve zlaté sošky za strih a réžiu, a tak sa mohol právom vyhlásiť "Pána sveta". Minimálne toho filmového určite.
Ďalší úspech, tentoraz finančný, prišiel postupom času potom ako sa tržby za premietanie Titanicu ustálili nad hranicou 1,8 miliardy dolárov. Túto hranicu nedokázal viac než 10 rokov nikto pokoriť. Podarilo sa to znova až v roku 2009 skúste uhádnuť komu. Áno hádate správne, ak hovoríte, že to bol opäť James Cameron so svojim filmom Avatar.
Človeka, ktorý by aspoň raz nezhliadol Titanic by sme hľadali len veľmi ťažko, a tak dej pripomeniem len veľmi stručne. Mladý, chudobný chlapec Jack vyhrá v kartách lístok na prvú plavbu Titanicom, ktorá vedie do New Yorku. Na palube lode sa zoznámi s Rose, dievčaťom z "vyššej spoločnosti", keď sa mu podarí odradiť ju od skoku z lode do studených vôd Atlantiku. Padnú si do oka a začnú sa spolu potajme schádzať, až do osudnej noci, ktorá stála život viac než 1500 ľudí a navždy spečatila osud Titanicu.
V čase keď mal Titanic premiéru som mal 9 rokov, no návštevu kina a celý ten ošiaľ, ktorý sprevádzal Lea di Capria u -násťročných dievčat si pamätám veľmi dobre. Bolo to čosi ako dnes napr. s Justinom Bieberom, keď sa vytvorili dva tábory. Jeden z nich Lea zbožňoval, druhý zasa zatracoval. No medzi Leom a Bieberom existuje podstatný rozdiel. Zatiaľ čo taký Bieber je len umelým produktom hudobného priemyslu, gýč, ktorý zhasne tak rýchlo ako sa objavil (Aarona Cartera si bude pamätať asi málokto), bez kúska talentu a vkusu, tak Leo mal už v čase keď natočil Titanic za sebou niekoľko filmových úloh a nomináciu na Oscara za herecký výkon vo filme „Čo žerie Gilberta Grapea“. A nakoniec sa v sedle udržal, stal sa z neho seriózny a kvalitný herec, ktorý zožal už nemalo úspechov.
Okolo Kate Winslet sa podobný ošiaľ v tom nevyskytol. No aj ona, rovnako ako Leo, je výborná herečka, ktorá svoje kvality ukázala už mnohokrát v spolupráci s režisérmi ako Sam Mendes, Marc Forster, alebo Stephan Daldry. V čase, keď prišiel Titanic do kín, však boli obaja herci známi len pre skupinu filmových nadšencov, či publicistov. Možno však s istotou povedať, že Cameron obom naštartoval ich neskoršiu hviezdnu kariéru. Leo je v úlohe mladého, ale umeleckým talentom nadaného chlapca presvedčivý, jeho postava Jacka je plná energie a optimizmu. Aj napriek tomu, že cestuje v podpalubí, v tretej triede, tak je rád, že sa vôbec dostal na Titanic. Kate v úlohe Rose je zasa akýmsi opakom Jacka. Je neistá, smutná a najmä pod vplyvom a tlakom matky – aristokratky, ktorá jej, aj keď nie priamo vybrala dokonca snúbenca. Je evidentné, že v tomto vzťahu má navrch Jack, svojim energickým a optimistickým prístupom k životu.
Celkovo však príbeh nie je veľmi originálny, alebo zaujímavý. Rovnako ako pri Anne Karenine od Tolstého, samotný príbeh pripomína skôr „červenú knižnicu“, no výnimočným ho robí spracovanie a forma. Na filme je vidieť, že rozpočet nebol zanedbateľný a Cameron má zmysel pre technické veci. Titanic pôsobí absolútne uveriteľne a divák má pocit, akoby sa ocitol na ozajstnom Titanicu. Zrážka s ľadovcom, ale aj následné potopenie lode pôsobia tak živo, akoby sa loď topila naozaj. Pamätám si keď som v kine zadržiaval dych pri týchto scénach a tŕpol ako to všetko dopadne. Nedeliteľnou súčasťou filmu je aj hudba Jamesa Hornera, ktorá využíva aj írske ľudové motívy a je veľmi ľahko zapamätateľná. Po návšteve v kine mi ešte dlhý čas ostala v pamäti.
O Titanicu by sa toho dalo napísať ešte veľa, no ešte lepšie je tento film vidieť. A ak ste ho aj videli, no nestihli ho svojho času v kine, tak si istotne spravte čas a zájdite si do kina. Je to totiž film, ktorý treba vidieť v kine.
