Áčkový denník - Deň druhý
Dňa 16.októbra 2012 sa začal 16.ročník Festivalu študentských filmov Áčko, ktorý sa každoročne koná na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení. Ako býva zvykom, festival ponúka audiovizuálne dielka študentov Vysokých a Stredných umeleckých škôl z celého Slovenska. Okrem toho budete mať možnosť stretnúť študentov aj z iných krajín (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Rumunsko) v rámci Visegrad Film Fora.
Včerajší festivalový deň sa niesol, predovšetkým, v znamení Otváracieho ceremoniálu, avšak pred samotným „slávnostným aktom“ sa stihlo premietnuť niekoľko filmových blokov. Dnešný, v poradí DRUHÝ, festivalový deň začal prvým z rôznych Masterclassov, vďaka ktorým sa návštevníci budú môcť, prostredníctvom besied a premietaní dlhometrážnych titulov, stretnúť so zahraničnými hosťami z filmového „fachu“.
Ako sa dá rozoznať kvalitná festivalová atmosféra?! Skôr ako sa pohodlne usalašíte v kinosále, skočte si na príjemné občerstvenie do miestneho bufetu. Práve tam môžete vysokú návštevnosť pocítiť na vlastnej koži. Nedostatok miesta, dlhé rady. Avšak v domácom prostredí, aké FTF VŠMU ponúka, sa aj z čakania v rade môže stať príjemné spestrenie dňa. Nielenže narazíte na mladých tvorcov, ktorí Vám možno v nasledujúcom bloku filmu predstavia svoje diela, ale dostanete príležitosť ponoriť sa hlbšie do sveta nastávajúcej generácie filmárov.
A tak ako som sa aj ja „vnorila“ do festivalovej atmosféry, vnorilo sa aj mnoho ďalších návštevníkov spolu so mnou. Po príjemnej kávičke som sa ako mnohí iní presunula do foyeru vychutnať si pohodlie, ktoré ponúkal jeden z „tuli vakov“, pokým nebolo na čase odobrať sa na svoje miesto v kinosále. Ako som tak potajme chrumkala ovsené cookies, kinosála sa zapĺňala čoraz viac a niekoľko minút po piatej sa začalo premietanie ďalšieho bloku filmov.
Ako prvý ašpirant na jedno z ocenení sa premietal dokumentárny film Lenky Kolárikovej, Tma, ktorý predstavil život staršieho manželského páru. Od ich prvého stretnutia sa postupne vďaka rozprávaniu manželov dostávame k situáciám, keď jeden pre druhého začínajú predstavovať nielen celoživotného partnera, ale sú plnohodnotnou náhradou ich stratených zmyslov a sú schopní si tlmiť vzájomné bolesti. Jednoduchý príbeh, ktorý sa nesie na vlnách sľubu, ktorý si manželia pred toľkými rokmi dali, a v ktorom do dnešného dňa vytrvali.
V tomto bloku sme mali možnosť zhliadnuť dve úplne odlišne poňaté adaptácie literárnej predlohy Kopce ako biele slony od Ernesta Hemingwaya. Išlo o film Martiny Buchelovej, Ako pelendreky, a film Kopce ako biele slony od Romana Gregoričku. Obaja režiséri sú poslucháčmi Ateliéru filmovej a televíznej réžie FTF VŠMU. V prvom prípade stačí o filme uviesť jednu kultovú vetu od režiséra Davida Fincha: „Hutný malý film!“. V druhom prípade je snáď potrebné konštatovať, že napriek nadpriemernej práce s vizuálnou stránkou filmu, menej je viac a príbeh by mal byť vnímaní dušou.
Ďalší film, Starci už len klopú, je vtipnou variáciou gangsterky, pričom je takmer citeľná inšpirácia niekoľkými motívmi z filmov Quentina Tarantina. Tridsať minútová snímka režiséra Igora Jankoviča rozpráva príbeh niekoľkých mužov, ktorí sú ovplyvňovaní ďalšími mužmi. Jedna mŕtvola, spoľahliví priatelia a vhodne vybratá lokalita sú zárukou úspechu. A mimochodom, Jack lives here...
Ak ste sa niekedy sami seba pýtali, či už patríte za hranicu shopoholizmu, možno Vám aj dokument Ivany Hucíkovej, Nákupná horúčka, ponúkne niekoľko možností. Ide o svižný pohľad na dnešný trend nákupnej mánie, keď je niekoľko jedincov presvedčených, že kúpiť sa dá skutočne všetko a príjemný pocit pri srdci Vám vyvolá len šuchot novej nákupnej tašky. Esencia shopoholizmu vtlačená do prostých ôsmich minút. Viac však nie je potreba :-)
A nakoniec posledný film, ktorý ma z toho „balíčka“ zaujal asi najviac. Možno to bude formou, príbehom, alebo len faktom, že patrím k milovníkom animovaných filmov. Film Bublina (r. M. Oľhová) je príbehom dvoch mladých ľudí. Zaľúbia sa. Počnú dieťa a začnú žiť nový život. Jednoduchosť príbehu je uzavretá medzi elementárne pôsobiacu metaforu. Príbeh sa totiž odohráva v prostredí plavárne, konkrétne v/pri jednom bazéne. Vzťah milencov je tak vrhnutý medzi vlny, ktoré nielenže pohltia počiatočné pochybnosti a bolesť pri pôrode, ale vyvrhnú „na breh“ nový život, nové očakávania a radosti. Nebudete podvedome cítiť chlór, ale lásku.
Pre dnešok je to všetko a zajtra sa môžete tešiť na ďalší z našich Áčkových denníkov...
Takže držte klapky a čakajte!
Zdroj: moviemania.sk Foto © ackofestival.sk
