Tootsie (1982)
Temperamentný herec dostane prácu, až keď sa preoblečie za ženu.
Tvorcovia:
Dustin Hoffman /44/ ako Michael Dorsey; mieri
k filmu Ishtar /1986/ a k Oscarovi za Rain Mana
/1989/.
Jessica Langeová /33/ ako Júlia; prežila hanbu
King Konga /1976/ a získala Oscara za rolu v Tootsie
a nomináciu na ďalšie dva filmy.
Sydney Pollack /48/ ako George Fields; prehlásil, že
nikdy nebude hrať a súčasne režírovať, nedokázal sa dostatočne sústrediť.
Teri Garrová /30/ ako Sandy; filmová herečka
Richarda Dreyfussa z filmu Blízke stretnutie tretieho druhu
/1977/. Predtým pôsobila v televízii ako komička, veľmi zamestnaná
predstaviteľka hlavných úloh v 80.rokoch.
Bill Murray /32/ ako Jeff; kanadský absolvent
televíznej show Saturday Night Live. Krotitelia duchov
/Ghostbusters,1984/ ešte len čakali.
Sydney Pollack producent; pokračoval v produkcii
s ďalším filmom Spomienky na Afriku /Out of Africa, 1985/, získal
za neho Oscara.
Dick Richards /46/ producent, ďalší režisér, ktorý
vstúpil na produkčné pole.
Sydney Pollack režisér; natočil Kone sa tiež
strieľajú /They Shoot Horses, Don´t They?, 1969/ a radu filmov
s Robertom Redfordom.
Vznik:
Nakoniec museli Cechu scenáristov poslať tri krabice plné scenárov, aby rozhodol, kto bude uvedený v titulnej listine. Pôvodná myšlienka patrila Dustinovi Hoffmanovi. Bol to dôsledok prvého Oscara, ktorého nezískal za niektorú skvelú charakternú postavu, ale za dosť konvenčný part vo filme Kramerová versus Kramer /Kramer vs. Kramer, 1979/. Hoffman zatúžil hrať niečo skutočne náročného a začal sa s dramatikom Murrayom Schisgalom baviť o tom, aké by to bolo nebyť sám sebou, ale ženou. Herec nazval ženské prevtelenie Shirley. Mal pocit, že v ňom oddávna bola ukrytá akási Shirley.
Od tej doby sa začala transsexualita vo filmoch predvádzať oveľa otvorenejšie. Dva veľké filmy, ktoré sa tejto témy dotýkali, boli Victor/Victoria /1982/ s Juliou Andrewsovou a Yentl /1983/ Barbry Streisandovej, ktoré sa vyrábali súbežne s Tootsie. Nakoniec sa o uvedenie v titulkoch podelili Schisgal s Larry Gelbartom, jedným z kľúčových tvorcov filmu M*A*S*H, lenže väčšina dialógov, ktoré počúvate, napísala Elaine Mayová.
Nerobila si nárok na uvedenie v titulkovej listine, miesto toho prijala za tri týždne práce honorár vo výške 450 000 dolárov. Scenár vyšiel na konečnú sumu 1 500 000 dolárov.
Režiséri sa okolo filmu Tootsie zgrupovali podobne ako scenáristi. Hal Ashby; Dick Richards /dostal sa do titulkov ako spoluproducent/ a konečne Sydney Pollack. Film v ranom štádiu síce patrí Hoffmanovi, ale nakoniec ho natočil Pollack a jedna z jeho podmienok bola právo posledného slova. Ďalšou podmienkou bol honorár 2 000 000 dolárov. Hoffman dostal 4 500 000 dolárov, čo je spoločne s honorárom pre Pollacka, scenáristov a natáčanie s odkladmi 21 miliónov dolárov, zhruba dvojnásobok rozpočtu obvyklého na začiatku 80 tych rokov. A predsa Sydney Pollack náklady obhájil a zdôvodnil, hoci ako producent sa dostal až na dno svojej peňaženky. Došlo mu to zvlášť vo chvíli, kedy cez prestávku v natáčaní záverečnej scény uvidel mohutnú flotilu náklaďákov, ktoré si vyžiadali maskéri, kostyméri, osvetľovači a podobne.
Columbia zostalaa pri pohľade na celkový účet kľudná, nevzrušil ju ani údajný konflikt hviezdy a režiséra, po ktorom výroba dostala prezývku „Trucovitá Tootsie“. Firma nepochybne zaplatila za náladových tvorcov vysokú cenu, lenže ako Hoffman, tak aj Pollack mali na konte toľko úspechov, že mohli kľudne spávať.
Hoffman mal skvelú filmografiu úspešných a kritikmi dobre prijatých filmov, ktorú práve odmeňovali Oscarom. Pollack bol zručný a skúsený v práci s veľkými hviezdami. Aby sme boli presní – šesť z ôsmich jeho predchádzajúcich filmov zarobilo slušné peniaze a posledný film Bez zlosti /Absence of Malice, 1981/ nakrútil dokonca za cenu o 500 000 dolárov menej, než sa pôvodne predpokladalo.
Štúdiu sa vložená dôvera vyplatila. Tootsie sa stala okamžitým hitom ako u divákom, tak aj u kritikov. Zatienil ho síce v príjmoch E.T., ktorý bol kasovým trhákom číslo jedna, ale pritom len v Severnej Amerike dokázala zarobiť ohromujúcich 95 miliónov dolárov a stala sa najúspešnejším filmom Columbie a jednou z najlepšie predávajúcich sa komédií.
Zo zákulisia:
Dustin Hoffman tvrdil, že Dorothy modeloval podľa svojej matky, ktorá počas dlhých príprav výroby Tootsie ťažko ochorela a niekoľko mesiacov pred vlastným natáčaním zomrela. Meno filmu prevzal z hry, ktorú s ním v detstve hrala; vyhadzovala ho do vzduchu s otázkou: „How´s my tootsie wootsie?“ /Ako sa má moj miláčik?/.
Dustin sa do roly Dorothy ponoril natoľkou, že sa skoro nervovo zrútil, keď sa ho pri kamerovej skúške opýtali, či bude mať niekedy deti: „Povedala by som , že na také otázky je už trochu neskoro,“ vyhrkol a vzlykal. Šaty predstavovali najmenší problém. Dorothyina rola nemocničnej úradníčky mu umožnila skryť jeho 40 centimetrový objem okolo krku a výrazný hrtan do šálu a vysokého goliera. Hruď mu vylepšila firma, ktorá sa špecializuje na protézy pacientkách s odoperovanými prsami.
Horšie bolo s hlasom. Zašli dokonca na Colunbijskú univerzitu a u osciloskopa pomohli Hoffmanovi vyladiť hlasivky do správnej ženskej polohy. Celkom dobre mu šlo falsetto, bohužiaľ len s francúzskym prízvukom. V sprche ho potom napadlo urobiť z Dorothy Južanku. Južania totiž podobne ako Francúzi idú na konci vety tónovo nahor. Predstavil svoj nový hlas Meryl Streepovej, svojej partnerke z filmu Kramerová versus Kramer, keď prehral časť hry Tramvaj do stanice túžba ako Blanche.
Maskéri sa správali podobne ako scenáristi a režiséri. Dôležitá bola vierohodnosť a rýchlosť líčenia. Bohužiaľ žiadna zbraň z arzenálu moderných maskérov nedokázala eliminovať rýchly a neúprosný rast Hoffmanových fúzov! Pasáže s Dorothy sa preto nedali nakrúcať dlhšie než tri alebo štyri hodiny denne, keď predtým niekoľko hodín zabrala náročná príprava.
V skutočnosti bola zmena na Dorothy o niečo náročnejšia než to, čo Michael predvádza vo filme. Najprv sa holili Dustinove nohy, paže a dokonca aj chrbty prstov /v saune a čo najviac/, potom sa bandážami vyťahovali rysy jeho tváre. Hoffman má mužské zuby, veľké a nepravidelné, preto dostal krásne falošné zuby. Použil rovnaký makeup ako pre Bo Derekovú. Veľmi mu pomohli optické okuliare.
Bohužiaľ nepomohlo leto roku 1981, sparno pôsobilo neblaho na bandáže – preťahovali sa. Pod pomádou a líčidlami trpel najviac Hoffman vyrážkami, ktoré popisoval ako najhoršie puberťácke akné v celom Los Angeles.
Improvizovali niekoľko skúšok, aby si overili presvedčivosť jeho masky. Predstavili ho napríklad učiteľke jeho dcéry, nepoznalo ho. Raz vo výťahu ponúkol orálny sex José Ferrerovi. Ten sa nemohol dočkať, až vystúpi na svojom poschodí. „Čo je to za príšernú ženskú,“ pýtal sa jedného známeho.
Hoffman zistil, že skúsenosť v roli Dorothy mu ponúka zaujímavé a provokatívne postrehy. Pretože to bolo celkom pochopiteľné, zvlášť v prípade pána Ferrera, stretol sa tvárou v tvár so zvláštnou formou odmietnutia, ktorú muži málokedy zažijú – muž, o ktorú Dorothy prejavila záujem, jednoducho zablúdil zrakom na atraktívnejšiu dievčinu.
Je nutné povedať, že spočiatku kamerové skúšky nedopadli príliš dobre. Hoffman hral skôr v polohe ženskej dozorkyňe vo väzení. Spoločne s Pollackom si robili o projekt starosti. Pretože sa v mnohom zlepšili, začali nakrúcať scény z televíznej mydlinkovej opery, v ktorej Dorothy hrá, ešte pred doladením kozmetického líčenia. Všimnete si, ako sa jeho výkon zlepší, keď prichádza do Júliinho bytu. V priebehu celého filmu môžete vystopovať jemné rozdiely v Hoffmanovom vzhľade.
Režisér a hviezda sa spolu rozumne dohovorili na tom, ako by mal výkon Dorothy vyzerať.
Presunúť postavu do grotesknej polohy alebo absurdity by bolo príliš ľahké. Hoffmanov záujem smeroval k dôkladnému komickému prieskumu hereckého remesla. Pollack na komédie nebol príliš zvyknutý a pokúšal sa zjemniť Dustinov výkon, ako najviac to šlo, hlavne tým, že položil dôraz na vzájomné vzťahy filmových protagonistov. Obaja muži popieraju správy o ostrých výmenách názorov a tvrdia, že sa na pľaci sotva kedy zvyšoval hlas a že sa spolu nikdy nehádali pred štábom. Pollack vyhlásil, že film by sa nedal nakrúcať, keby sa naozaj robilo to, čo tlač tak šťavnato popisovala.
Postava Michael bola viac priamočiara než Dorothy. Podobala sa veľmi Dustinovi samotnému, alebo lepšie Dustinovi, keby sa mu nebol býval nepodaril prelom roly u Absolventa. Hoffman sa preslávil svojou túžbou po dokonalosti a podobne ako Michael Dorsey by určite dokázal dokonale zahrať aj rajčiny. Túto scénu mal štáb najradšej. Nezdá sa vám, že herec hrá pre živé publikum ?
Hoffman udržoval svoju premenu na čisto ochodnej úrovni. Shirley, údajná ženská zložka jeho osobnosti, mu nezabránila v tom, aby sa neoženil púhych 6 dní po rozvode, ktorý nasledoval po jeho roli v Kramerovej versus Kramer. Hoffmanovcom sa krátko po uvedení Tootsie do kín narodila dcéra. Dustinova partnerka Jessica Langeová vymenila partnera podobne ako postava – odišla od baletného tanečníka Michaila Baryšnikova k hercovi a spisovateľovi Samovi Shepardovi.. Langeovú obsadil do Tootsie Sydney Pollack. Bill Murray, ktorý väčšinou svoje postavy improvizoval, sa dostal do filmu vďaka Hoffmanovi.
Hoffman tiež dal Pollackovi šancu zahrať si Michaelovho agenta. Sydney Pollack začínal kedysi ako herec, nechcel však predstúpiť pred kameru. Hoffman na neho neustále naliehal, dokonca mu poslal kyticu ruží s kartičkou: „Staň sa mojím agentom. S láskou Dorothy.“
Štáb tomuto obsadeniu tlieskal, Pollackove scény sa mu nesmierne páčili a nielen pre herecké vtipy. Všetci okamžite zabudli na svoje problémy, keď uvideli svojho režiséra, ako sa nervózne chveje podobne ako ostatní členovia štábu. Hovorí sa, že než predstúpil pred kamerou, vždy sa mu triasli ruky!
Zážitky:
- „Pán Pollack a autori scenára si zvolili nanajvýš nepravdepodobnú situáciu a objavili všetky jej komické možnosti, zrejme nepreháňali, skôr sa s ňou vyrovnali zdravým rozumom.“ Vincent Canby, New York Times, 17.decembra 1982.
- „Nemal som ani v najmenšom túžbu točiť niečo groteksného. Veľmi sa mi to ale páčilo. Mám k tejto postave citový vzťah.“ Dustin Hoffman, 1982.
- „Dustin Hoffman predvádza majstrovský herecký výkon: hrá tri postavy a sú stvárnené tak, že Dorothy zapadá do Michaela a Emily zapadá do Dorothy. Dokonca aj Hoffmanovo sebauvedomovanie herca je v jeho výkone poznať.“ Pauline Kaelová, New Yorker, 27.decembra 1982.
Všimnite si:
- Terri Garrová nevyzerá tak dobre, ako by mohla. Na začiatku vyýroby si toho všimol kameraman Owen Roizman /Francúzska spojka, 1971; Vymietač diabla, 1975/ a pokúšal sa ju prikrášliť. Zapáčilo sa mu prideľovať alebo odoberať pekný vzhľad hercom, ktorých sníma a vyhral sa s osvetľovaním jej tváre.
- Ako rýchlo sa Michaelovi podarí zohnať ženské oblečenie na konkurz.
- Poranené ruky. Hoffmanovi sa zachytila vo dverách. Zvlášť bolestivá bola posledná scéna filmu, medzi zábermi nosil ruku na páske.
- Scenárista Murray Schisgal je jedným z hostí večierku na konci filmu.
- Dorothyiniho postoja. Hoffmanove ramená totiž prirodzene klesajú, takže mu robilo veľké ťažkosti udržať na rameni kabelku.
