Tootsie (1982)

Temperamentný
herec dostane prácu, až keď sa preoblečie za ženu.

Tvorcovia:

Dustin Hoffman /44/ ako Michael Dorsey; mieri
k filmu Ishtar /1986/ a k Oscarovi za Rain Mana
/1989/.

Jessica Langeová /33/ ako Júlia; prežila hanbu
King Konga /1976/ a získala Oscara za rolu v Tootsie
a nomináciu na ďalšie dva filmy.

Sydney Pollack /48/ ako George Fields; prehlásil, že
nikdy nebude hrať a súčasne režírovať, nedokázal sa dostatočne sústrediť.

Teri Garrová /30/ ako Sandy; filmová herečka
Richarda Dreyfussa z filmu Blízke stretnutie tretieho druhu
/1977/. Predtým pôsobila v televízii ako komička, veľmi zamestnaná
predstaviteľka hlavných úloh v 80.rokoch.

Bill Murray /32/ ako Jeff; kanadský absolvent
televíznej show Saturday Night Live. Krotitelia duchov
/Ghostbusters,1984/ ešte len čakali.

Sydney Pollack producent; pokračoval v produkcii
s ďalším filmom Spomienky na Afriku /Out of Africa, 1985/, získal
za neho Oscara.

Dick Richards /46/ producent, ďalší režisér, ktorý
vstúpil na produkčné pole.

Sydney Pollack režisér; natočil Kone sa tiež
strieľajú /They Shoot Horses, Don´t They?, 1969/ a radu filmov
s Robertom Redfordom.

Vznik:

Nakoniec museli Cechu scenáristov poslať tri krabice plné
scenárov, aby rozhodol, kto bude uvedený v titulnej listine. Pôvodná myšlienka
patrila Dustinovi Hoffmanovi. Bol to dôsledok prvého Oscara, ktorého nezískal za
niektorú skvelú charakternú postavu, ale za dosť konvenčný part vo filme
Kramerová versus Kramer /Kramer vs. Kramer, 1979/. Hoffman zatúžil hrať
niečo skutočne náročného a začal sa s dramatikom Murrayom Schisgalom
baviť o tom, aké by to bolo nebyť sám sebou, ale ženou. Herec nazval ženské
prevtelenie Shirley. Mal pocit, že v ňom oddávna bola ukrytá akási Shirley.

Od tej doby sa začala transsexualita vo filmoch predvádzať
oveľa otvorenejšie. Dva veľké  filmy, ktoré sa tejto témy dotýkali, boli
Victor/Victoria /1982/ s Juliou Andrewsovou a Yentl
/1983/ Barbry Streisandovej, ktoré sa vyrábali súbežne s Tootsie.
Nakoniec sa o uvedenie v titulkoch podelili Schisgal s Larry Gelbartom,
jedným z kľúčových tvorcov filmu M*A*S*H, lenže väčšina dialógov,
ktoré počúvate, napísala Elaine Mayová.

Nerobila si nárok na uvedenie v titulkovej listine, miesto
toho prijala za tri týždne práce honorár vo výške 450 000 dolárov. Scenár vyšiel
na konečnú sumu 1 500 000 dolárov.

Režiséri sa okolo filmu Tootsie zgrupovali podobne
ako scenáristi. Hal Ashby; Dick Richards /dostal sa do titulkov
ako spoluproducent/ a konečne Sydney Pollack. Film v ranom štádiu
síce patrí Hoffmanovi, ale nakoniec ho natočil Pollack a jedna z jeho podmienok
bola právo posledného slova. Ďalšou podmienkou bol honorár 2 000 000 dolárov.
Hoffman dostal 4 500 000 dolárov, čo je spoločne s honorárom pre Pollacka,
scenáristov a natáčanie s odkladmi  21 miliónov dolárov, zhruba dvojnásobok
rozpočtu obvyklého na začiatku 80 tych rokov. A predsa Sydney Pollack náklady
obhájil a zdôvodnil, hoci ako producent sa dostal až na dno  svojej peňaženky.
Došlo mu to zvlášť vo chvíli, kedy cez prestávku v natáčaní záverečnej scény
uvidel mohutnú flotilu náklaďákov, ktoré si vyžiadali maskéri, kostyméri,
osvetľovači a podobne.

Columbia zostalaa pri pohľade na celkový účet kľudná,
nevzrušil ju ani údajný konflikt hviezdy a režiséra, po ktorom výroba dostala
prezývku „Trucovitá Tootsie“. Firma nepochybne zaplatila za náladových
tvorcov vysokú cenu, lenže ako Hoffman, tak aj Pollack mali na konte toľko
úspechov, že mohli kľudne spávať.

Hoffman mal skvelú filmografiu úspešných a kritikmi dobre
prijatých filmov, ktorú práve odmeňovali Oscarom. Pollack bol zručný a skúsený
v práci s veľkými hviezdami. Aby sme boli presní – šesť z ôsmich jeho
predchádzajúcich filmov zarobilo slušné peniaze a posledný film Bez zlosti
/Absence of Malice, 1981/ nakrútil dokonca za cenu o 500 000 dolárov
menej, než sa pôvodne predpokladalo.

Štúdiu sa vložená dôvera vyplatila. Tootsie sa stala
okamžitým hitom ako u divákom, tak aj u kritikov. Zatienil ho síce v príjmoch
E.T., ktorý bol kasovým trhákom číslo jedna, ale pritom len
v Severnej Amerike dokázala zarobiť ohromujúcich 95 miliónov dolárov a stala sa
najúspešnejším filmom Columbie a jednou z najlepšie predávajúcich sa komédií.

Zo zákulisia:

Dustin Hoffman tvrdil, že Dorothy modeloval podľa svojej
matky, ktorá počas dlhých príprav výroby Tootsie ťažko ochorela
a niekoľko mesiacov pred vlastným natáčaním zomrela. Meno filmu prevzal z hry,
ktorú s ním v detstve hrala; vyhadzovala ho do vzduchu s otázkou: „How´s my
tootsie wootsie?“ /Ako sa má moj miláčik?/.

Dustin sa do roly Dorothy ponoril natoľkou, že sa skoro
nervovo zrútil, keď sa ho pri kamerovej skúške opýtali, či bude mať niekedy
deti: „Povedala by som , že na také otázky je už trochu neskoro,“ vyhrkol
a vzlykal. Šaty predstavovali najmenší problém. Dorothyina rola nemocničnej
úradníčky mu umožnila skryť jeho 40 centimetrový objem okolo krku a výrazný
hrtan do šálu a vysokého goliera. Hruď mu vylepšila firma, ktorá sa špecializuje
na protézy pacientkách s odoperovanými prsami.

Horšie bolo s hlasom. Zašli dokonca na Colunbijskú
univerzitu a u osciloskopa pomohli Hoffmanovi vyladiť hlasivky do správnej
ženskej polohy. Celkom dobre mu šlo falsetto, bohužiaľ len s francúzskym
prízvukom. V sprche ho potom napadlo urobiť z Dorothy Južanku. Južania totiž
podobne ako Francúzi idú na konci vety tónovo nahor. Predstavil svoj nový hlas
Meryl Streepovej, svojej partnerke z filmu Kramerová versus Kramer,
keď prehral časť hry Tramvaj do stanice túžba ako Blanche.

Maskéri sa správali podobne ako scenáristi a režiséri.
Dôležitá bola vierohodnosť a rýchlosť líčenia. Bohužiaľ žiadna zbraň z arzenálu
moderných maskérov nedokázala eliminovať rýchly a neúprosný rast Hoffmanových
fúzov! Pasáže s Dorothy sa preto nedali nakrúcať dlhšie než tri alebo štyri
hodiny denne, keď predtým niekoľko hodín zabrala náročná príprava.

V skutočnosti bola zmena na Dorothy o niečo náročnejšia než
to, čo Michael predvádza vo filme. Najprv sa holili Dustinove nohy, paže
a dokonca aj chrbty prstov /v saune a čo najviac/, potom sa bandážami vyťahovali
rysy jeho tváre. Hoffman má mužské zuby, veľké a nepravidelné, preto dostal
krásne falošné zuby. Použil rovnaký makeup ako pre Bo Derekovú. Veľmi mu pomohli
optické okuliare.

Bohužiaľ nepomohlo leto roku 1981, sparno pôsobilo neblaho
na bandáže – preťahovali sa. Pod  pomádou a líčidlami trpel najviac Hoffman
vyrážkami, ktoré popisoval ako najhoršie puberťácke akné v celom Los Angeles.

Improvizovali niekoľko skúšok, aby si overili presvedčivosť
jeho masky. Predstavili ho napríklad učiteľke jeho dcéry, nepoznalo ho. Raz vo
výťahu ponúkol orálny sex José Ferrerovi. Ten sa nemohol dočkať, až vystúpi na
svojom poschodí. „Čo je to za príšernú ženskú,“ pýtal sa jedného známeho.

Hoffman zistil, že skúsenosť v roli Dorothy mu ponúka
zaujímavé a provokatívne postrehy. Pretože to bolo celkom pochopiteľné, zvlášť
v prípade pána Ferrera, stretol sa tvárou v tvár so zvláštnou formou
odmietnutia, ktorú muži málokedy zažijú – muž, o ktorú Dorothy prejavila záujem,
jednoducho zablúdil zrakom na atraktívnejšiu dievčinu.

Je nutné povedať, že spočiatku kamerové skúšky nedopadli
príliš dobre. Hoffman hral skôr v polohe ženskej dozorkyňe vo väzení. Spoločne
s Pollackom si robili o projekt starosti. Pretože sa v mnohom zlepšili, začali
nakrúcať scény z televíznej mydlinkovej opery, v ktorej Dorothy hrá, ešte pred
doladením kozmetického líčenia. Všimnete si, ako sa jeho výkon zlepší, keď
prichádza do Júliinho bytu. V priebehu celého filmu môžete vystopovať jemné
rozdiely v Hoffmanovom vzhľade.

Režisér a hviezda sa spolu rozumne dohovorili na tom, ako
by mal výkon Dorothy vyzerať.

Presunúť postavu do grotesknej polohy alebo absurdity by
bolo príliš ľahké. Hoffmanov záujem smeroval k dôkladnému komickému prieskumu
hereckého remesla. Pollack na komédie nebol príliš zvyknutý a pokúšal sa zjemniť
Dustinov výkon, ako najviac to šlo, hlavne tým, že položil dôraz na vzájomné
vzťahy filmových protagonistov. Obaja muži popieraju správy o ostrých výmenách
názorov a tvrdia, že sa na pľaci sotva kedy zvyšoval hlas a že sa spolu nikdy
nehádali pred štábom. Pollack vyhlásil, že film by sa nedal nakrúcať, keby sa
naozaj robilo to, čo tlač tak šťavnato popisovala.

Postava Michael bola viac priamočiara než Dorothy. Podobala
sa veľmi Dustinovi samotnému, alebo lepšie Dustinovi, keby sa mu nebol býval
nepodaril prelom roly u Absolventa. Hoffman sa preslávil svojou
túžbou po dokonalosti a podobne ako Michael Dorsey by určite dokázal dokonale
zahrať aj rajčiny. Túto scénu mal štáb najradšej. Nezdá sa vám, že herec hrá pre
živé publikum ?

Hoffman udržoval svoju premenu na čisto ochodnej úrovni.
Shirley, údajná ženská zložka jeho osobnosti, mu nezabránila v tom, aby sa
neoženil púhych 6 dní po rozvode, ktorý nasledoval po jeho roli v Kramerovej
versus Kramer. Hoffmanovcom sa krátko po uvedení Tootsie do kín narodila
dcéra. Dustinova partnerka Jessica Langeová vymenila partnera podobne ako
postava – odišla od baletného tanečníka Michaila Baryšnikova k hercovi
a spisovateľovi Samovi Shepardovi.. Langeovú obsadil do Tootsie Sydney Pollack.
Bill Murray, ktorý väčšinou svoje postavy improvizoval, sa dostal do filmu vďaka
Hoffmanovi.

Hoffman tiež dal Pollackovi šancu zahrať si Michaelovho
agenta. Sydney Pollack začínal kedysi ako herec, nechcel však predstúpiť pred
kameru. Hoffman na neho neustále naliehal, dokonca mu poslal kyticu ruží
s kartičkou: „Staň sa mojím agentom. S láskou Dorothy.“

Štáb tomuto obsadeniu tlieskal, Pollackove scény sa mu
nesmierne páčili a nielen pre herecké vtipy. Všetci okamžite zabudli na svoje
problémy, keď uvideli svojho režiséra, ako sa nervózne chveje podobne ako
ostatní členovia štábu. Hovorí sa, že než predstúpil pred kamerou, vždy sa mu
triasli ruky!

Zážitky:

• „Pán Pollack a autori scenára si zvolili nanajvýš
  nepravdepodobnú situáciu a objavili všetky jej komické možnosti, zrejme
  nepreháňali, skôr sa s ňou vyrovnali zdravým rozumom.“ Vincent Canby, New
  York Times, 17.decembra 1982.


• „Nemal som ani v najmenšom túžbu točiť niečo groteksného. Veľmi
  sa mi to ale páčilo. Mám k tejto postave citový vzťah.“ Dustin Hoffman,
  1982.


• „Dustin Hoffman predvádza majstrovský herecký výkon: hrá tri
  postavy a sú stvárnené tak, že Dorothy zapadá do Michaela a Emily zapadá do
  Dorothy. Dokonca aj Hoffmanovo sebauvedomovanie herca je v jeho výkone poznať.“
  Pauline Kaelová, New Yorker, 27.decembra 1982.

Všimnite si:

• Terri Garrová nevyzerá tak dobre, ako by mohla. Na začiatku
  vyýroby si toho všimol kameraman Owen Roizman /Francúzska spojka,
  1971; Vymietač diabla, 1975/ a pokúšal sa ju prikrášliť.
  Zapáčilo sa mu prideľovať alebo odoberať pekný vzhľad hercom, ktorých sníma
  a vyhral sa s osvetľovaním jej tváre.


• 
  Ako rýchlo sa Michaelovi podarí zohnať ženské oblečenie na
  konkurz.


• 
  Poranené ruky. Hoffmanovi sa zachytila vo dverách. Zvlášť
  bolestivá bola posledná scéna filmu, medzi zábermi nosil ruku na páske.


• 
  Scenárista Murray Schisgal je jedným z hostí večierku na
  konci filmu.


• 
  Dorothyiniho postoja. Hoffmanove ramená totiž prirodzene klesajú,
  takže mu robilo veľké ťažkosti udržať na rameni kabelku.

Jozef Rigo

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook