Víno roku (Bottle Shock)
Za hlbokým Atlantikom sa rozprestiera v súčasnosti najprosperujúcejšia zem, Amerika. Okrem iných odvetví sa dnes v Amerike, konkrétnejšie v Kalifornii, vyrábajú jedny z najkvalitnejších vín na svete. Nebolo tomu tak odjakživa, hlavne v dobe keď vinárskemu remeslu kraľovalo Francúzsko. Túto „poctu“ si Amerika vyslúžila až po závratnom prelome v roku 1976, keď sa víno z malého údolia Napa Valley dostalo na mapu najlepších vín na svete. Spomínaná udalosť poslúžila scenáristovi Jodimu Savinovi k vytvoreniu scenára a za spolupráce skutočného dnes už 81-ročného Jima Barretta a jeho syna Boa vytvorili príjemnú komédiu, pri ktorej nebudete potrebovať ani debnu vínka, aby ste si film Víno roku užili.
Píše sa rok 1976. Francúzskym jazýčkom lahodí len domáca sorta vín a preto sa ani nezamýšľajú nad možnou konkurenciou , ktorá sa nebezpečne rozbieha v zámorí. Úlohou Stevena Spurriera( Alan Rickman), až príliš pofrancúzšteného Brita, je pozbierať vzorky zo zámorských vín, ktoré by uviedol aj na súťaži vo Francúzsku. Nik nepredpokladal, že by tieto vína mohli byť konkurencieschopné, ale Steven zistil, že i napriek celkom odlišným postupom sú kalifornské vína ako sám cituje „slnečným lúčom, ktoré pohromade drží voda“. Vzorky boli zozbierané, dychtivý americký vinári napnutý ako strunky a súťaž sa mohla rozbehnúť...
Orechmi nasiaknuté chardonnay či sladký červenkasto purpurový merlot ponúkli svoje „In vino veritas“ filmom ako sú napr. Bobule (2007), Dobrý ročník (2006) alebo Bokovka (2004). Čo sa týka filmu Bokovka nie je na mieste porovnávať ho s filmom Víno roku , aj napriek tomu, že pri oboch je víno použité ako nosník celého príbehu, film Víno roku je menej seriózny a vlažná atmosféra prechádza celým filmom. Po vizuálnej stránke sa dá máločo vytknúť.Za zvuku o seba narážajúcich pohárov a hudby jemne šmrncnutej gréckou melódiou sa režisérovi Randallovi Millerovi podarilo dostať na plátna atmosféru zaprášených ciest obohnaných vinicami, kde sa skvostne odráža príchuť leta od slnkom vyhriatych hrozien a pri pohľade na ten zlatkavý mok sa začnú zbiehať slinky dokonca aj abstinentom.
Okrem vizuálnej stránky mi nedá nepochváliť aj obsadenie v tomto osviežujúcom retro filme. Nie je práve najľahšie zahrať Brita posadnutého francúzskymi vínami, ktorý ich prirovnáva k rovnakému umeniu ako keď „Debbusy hral na klavíri“. Alan Rickman, známy ako trošku chmúriaci sa profesor Snape zo ságy o čarodejníkovi Harrym Potterovi, neodolateľne stvárnil postavu snoba špúliaceho pery pri každom degustovanom hlte vína. Sympaticky zostarnutý herec Bill Pullman odohral postavu Jima Barretta, majiteľa vinice Chateau Montelena, ktorého tvrdohlavosť Vás po polhodinke síce začne riadne štvať, ale Bill Pullman by bol ten, ktorý by dostal päsťou, keby ste to už viacej nestrpeli, pričom on si za svoj výkon zaslúži skôr gratulačné potľapkanie po pleci. Jeho syna Boa stvárnil mladík menom Chris Pine, ktorý sympaticky a prirodzene zahral hipíka stále žijúceho v dobe Woodstocku, a excentrického, antény ohýbajúceho, no od srdca vynikajúceho vinára Gustava Brambillu zahral Freddy Rodriguez, ktorého si môžete pamätať zo seriálu Odpočívaj v pokoji.
Film Víno roku síce má od Bokovky ďaleko, hlavne kvôli svojmu nezáživnému a vopred očakávanému deju, ale pôsobí nenútene a menej arogantne akoby sa mohlo zdať. Ak nedávate prednosť splaškom v kartónov zo supermarketov známych pod názvom „Čučo“ nasiakne vami ľahká opojná nálada, ako keby ste si dali pri tomto sviežom filme pohárik toho božského moku.
