Lawrence z Arábie (Lawrence of Arabia, 1962)
VZNIK:Predchádzajúca spolupráca Davida Leana a Sama Spiegela na filme Most cez rieku Kwai vytvorila z producenta milionára. Finančný úspech a záplava Oscarov, ktorý tento film získal, podnietili dvojicu, aby si mohli podobný recept na úspech zopakovať a to s iným príbehom o zaujímavom človeku opäť v exotickom exteriéri.
Spiegel kúpil práva na každú dostupnú knihu o Lawrencovi tak, aby sa už nikto k tomu nedostal. Práva stáli 20 000 libier, ktoré musel Spiegel zaplatiť dedičovi Lawrencea, jeho bratovi profesorovi A. W. Lawrencovi. Obozretný a realistický Spiegel podľa všetkého dobre odhadol perfekcionistického režiséra s pôvodným odhadom rozpočtu 2500 000 dolárov a štyri mesiace nakrúcania v púšti, ktoré mu nakoniec vyšli. Spoločnosť Columbia bola voči tomuto plánu naklonená, pretože na Most cez rieku Kwai vynaložila desaťnásobok viac nákladov. Na konci dvojročného nakrúcania Lawrenca v Jordánsku, Maroku, Španielsku a v Británii sa bossovia Columbie museli rozlúčiť s 13 000 000 dolármi. Film mohol stáť ešte viac, keby nebolo Spiegela, ktorý si zaistil služby Anthonyho Nuttinga – bývalého ministra zahraničných vecí, ktorý bol priateľom jordánskeho kráľa Husajna. Nielenže naučil Petera O'Toola ako sa správa slávny arabista z prvej svetovej vojny, ale uhladil cestičku aj Spiegelovi – Židovi, aby mohol pracovať medzi Arabmi. Jeden z najlepších kúskov Nutting predviedol, keď sa mu podarilo kráľa Husajna prehovoriť, aby znížil cenu za využitie štatistov zo svojej armády z čiastky 1 000 000 libier na smiešnych 150 000.
Hviezdy boli ešte lacnejšie. Vtedy nejasného shakespearovského herca Petera O'Toola si Lean všimol v drobnej úlohe vo filme Deň, kedy vylúpili Anglickú banku (The day They Robbed the Bank of England, 1960). Podpísal zmluvu na tri filmy po 50 000 librách za kus. Omar Sharif dostal 40 000 libier za svoju prvú úlohu mimo Egypt. Na kritikov urobili veľký dojem nové tváre a samotný film. Film získal sedem Oscarov – rovnako ako Most cez rieku Kwai – a len v Severnej Amerike zarobil 16 700 000 dolárov. Ďalší Leanov film Doktor Živago vyniesol MGM len tri Oscary, avšak dvojnásobný zisk.
Po premiére kvôli distribučným kópiam museli film zostrihať o dvadsať minút a ďalších pätnásť minút bolo vystrihnuté z druhej polovice pre nové uvedenie v roku 1971. V 80-tych rokoch dostal režisér vzácnu príležitosť rekonštruovať svoj film do pôvodnej podoby. Skupina archivárov zohnala všetky vystrihnuté zábery a Martin Scorsese dal dohromady hrubý zostrih. Lean ho potom vybrúsil do konečnej podoby pre veľmi výnosné uvedenie v roku 1989.
ZO ZÁKULISIA:
Nebude ani reč zo zákulisia filmu, ale skôr o spôsobe života. David Lean si však púšť obľúbil. Režisér podľa niektorých zdrojov vstával pred úsvitom, aby si mohol vychutnať púštny východ slnka, a keď nastal čas na sťahovanie do iného exteriéru, skoro plakal. Zvyšok štábu podobne ako Fajsalovi Arabovia dával prednosť vode a tieňu stromov – zvlášť rekvizitári. Ich povinnosťou bolo upravovať dejisko, medzi zábermi zahladiť stopy v púšti, aby pôsobila panenským dojmom. David Lean pôsobil štábu a svojim hviezdam hotové muky, len aby získal zábery, ktoré by zodpovedali jeho predstavám. Peter O'Toole si už vytrpel svoje, keď sa snažil rolu získať. Podrobil sa operáciám, ktoré mu zarovnali nos a upravili škúlavosť. Po prepustení z nemocnice pôsobil dokonalejším dojmom než ten muž, ktorého mal stelesniť, pretože skutočný Lawrence bol menší a škaredší. O'Toole podstúpil intenzívnu prípravu. Tri mesiace sa aklimatizoval na život v púšti a pod vedením Anthonyho Nuttinga začal študovať všetky knihy o Lawrenceovi a Strednom východe. Výsledky bolestivejšieho výcviku vidíte na plátne za zdanlivo prirodzeným vedením ťavy sa skrýva 8000 kilometrov nepohodlnej cesty v sedle ťavy – občas mohol O'Toole použiť gumovú podložku.
O'Toole chcel predviesť väčšinu odvážnych kúskov sám, čo naháňalo Samovi Spiegelovi husiu kožu. Keby sa vážne zranil, museli by autori celý projekt uložiť k ľadu. Všimnite si ako Peter O'Toole vyzerá na prvých záberov, keď ho Tafas vedie k Fajsalovmu táboru a na záberoch z jednej z posledných krvavých bitiek, kde bol o 14 kg ľahší. Peter O'Toole napodobňoval Lawrenceovu snahu byť arabskejší než Arabi, pretože chcel dokázať svojím kolegom a režisérovi, že pekná tvárička nie jeho jedinou prednosťou. Štáb to chápal, ale na Leana však veľký dojem neurobil. O'Toole sa skamarátil so Sharifom a cieľavedome sa venovali flámovaniu. Lean si vybral O'Toola cez povesť o jeho pití. Bol to skutočný pasák, ktorý dokázal vypiť tri fľaše vína a na druhý deň ráno byť ako rybička. O'Toola a Sharifa často sprevádzala pekná modelka April Ashleyová. Najprv sa vyspala s Peterom O'Toolom a do vášnivého vyvrcholenia sa odvážila so Sharifom. Až vtedy im prezradila sladké tajomstvo operácie, ktorou si pred časom nechala zmeniť pohlavie.
Skvelé impozantné stavby vybudované na sevillskej výstave využili filmári do interiérov. Všimli ste si vzácnych španielskych gobelínov na stenách britského veliteľstva? Boli príliš cenné než aby ich kvôli filmárom sťahovali. Scény z arabského snemu sa nakrúcali v kasíne. Pokiaľ exteriéry neboli tým, za ktorých sa vydávali a čo samotný príbeh? Skutočný T. E. Lawrence napísal, že novinári z neho spravili teatrálny idol. Diskutovali sa najrôznejšie fakty, predovšetkým okolnosti jeho neblahej špionážnej výpravy do Deraa. Pretriasal sa aj Lawrenceov charakter, jeho úspechy a záhada jeho mierového života: po krátkom období v ohnisku pozornosti sa T. E. Lawrence rozhodol pre anonymitu a pod nepravým menom vstúpil do armády ako letecký mechanik. Niektoré z hlavných postáv v tomto filme sú fiktívne. A. W. Lawrence, brat T. E. Lawrencea, sa priznal, že aj keď sa s faktami a charakteristikou zachádzalo dosť voľne, vznikol zaujímavý film.
Tvorcovia:Peter O'Toole (29) ako T. E. Lawrence: nasledoval film Becket (1964), v snímke Lev v zime (The Lion in Winter, 1968) bol Henrichom II. a v 80-tich rokoch zaznamenal mimoriadny úspech úlohou Môj obľúbený rok (My Favourite Year, 1982).
Omar Sharif (29) ako Sherif Ali: hral hlavné úlohy v Leanovom ďalšom výpravnom filme Doktor Živago (Doctor Zhivago, 1965), potom trochu stratil páru, ale udržoval sa na medzinárodnom výslní ako filmová hviezda a vynikajúci hráč bridžu.
Alec Guiness (48) ako princ Fajsal: Leanova hviezda z filmu Most cez rieku Kwai (The Bridge on the River Kwai, 1957), znovu sa s režisérom stretol vo filme Cesta do Indie (A Passage to India, 1984).
Anthony Quinn (47) ako Auda Abu Taji: pôvodne hrával bezcharakterných odpadlíkov, nakoniec si vybudoval hviezdnu kariéru. Po filme Grék Zorba (Zorba the Greek, 1964) ho čakala úspešná kariéra.
Sam Spiegel (58) producent: nemecký utečenec, ktorého jeho meno sa v titulkoch až do 50-tych rokov uvádzalo ako S.P.Eagle. Pracoval tiež na Africkej kráľovnej (The African Queen, 1951), V prístave (On the Waterfront, 1954) a v mnoho ďalších významných filmoch.
David Lean (54) režisér: druhé dielo z neskoršej „epickej“ fázy jeho tvorby. Jeden z najuznávanejších režisérov tej doby.
VŠIMNITE SI:
- Zahraničných štatistov. Arabské ženy sú dovezené ako egyptské kresťanky. Žiadna ortodoxná moslimská arabská žena by sa totiž nenechala filmovať.
- Nakašírovaného potu. Skutočný pot sa vplyvom suchého púštneho tepla okamžite odparuje. Pokiaľ niekedy si všimnite v exteriéroch pot, tak je vždy umelý.
- Dvojročného čakania na detailný záber. Lean sa rozhodol, že potrebuje ďalšie zábery Lawrencea pre pasáž, kedy sa prvýkrát stretne s Alim. Tento záber patrí na začiatok filmu, detailné zábery pasáže sa nakrúcali ako jedny z posledných. Všimnite si ako sa Peterovi O'Toolovi vryli do jeho tváre drsné podmienky púštneho života.
- Niektorých spriaznených prízvukov. Omar Sharif mal radosť a lichotilo mu, keď Alec Guiness prišiel do exteriérov, dali si spolu raňajky a zvyšok rána strávili v družnom rozhovore. Až neskôr si Omar uvedomil, že Guiness načúval jeho prízvuku a doladil podľa neho ten svoj...
- Pekného chalana v druhej rote. Je to Nicholas Roeg, režisér filmov Muž, ktorý spadol na Zem (The Man Who Fell To Earth, 1976) a Teraz sa nepozeraj! (Don't Look Now!, 1973).
