Wilsonov
Píše sa rok 1919 a v niekde v strednej Európe , v mestečku, ktoré svojou polohou i exteriérmi nápadne pripomína budúcu Bratislavu, začína primátor Dangl (Richard Stanke) snívať svoj veľký sen. Plánuje pripojiť svoje mesto k Spojeným štátom americkým a premenovať ho na Wilsonov. Nepríjemnosťou, ktorá bráni Danglovi sústrediť sa na blízke oslavy a najmä návštevu amerického prezidenta W. Wilsona, je vyčíňanie tajomného vraha. Miestny policajný zbor je v koncoch, a tak prichádza špeciálna posila spoza oceánu. Príslušník americkej FBI Aaron Food (Jiří Macháček), v minulosti päťkrát ženatý („zaplaťpánboh sú už všetky manželky po smrti!“) špecialista na drogy, mafie, komunistov, socialistov a inú zberbu, vyriešil už 513 vrážd a očakáva sa, že teraz pomôže aj Wilsonovu. Za svojho pomocníka si vyberie nesmelého mladého policajného čakateľa Eisnera (Vojtěch Dyk), zamilovaného do dcéry továrnika Poppera Šajndele (Táňa Pauhofová). Nesúrodá dvojica začína pod dohľadom policajného prezidenta Witticha (Jan Kraus) svoje neortodoxné pátranie, ktoré je tŕňom v oku najmä snaživému komisárovi Brunnerovi (Ľuboš Kostelný).
Na prvý pohľad pôsobí príchod ambiciózneho slovensko-českého projektu Wilsonov do kín ako závan v našej kinematografii tak veľmi potrebného čerstvého vetra. Proklamované oživenie mixu grotesky s detektívnou zápletkou v štýle filmov Adéla ještě nevečeřela či Tajemství hradu v Karpatech zapôsobí najmä po vizuálnej stránke, ktorá je výrazne štylizovaná a prepracovaná do najmenších detailov. Výtvarná opulentnosť neruší, naopak, každý záber je pohladením pre oko diváka, a to vrátane tých drsnejších, ktorých sa vo filme nájde niekoľko.
Trochu zložitejším sa ukázalo byť uchopenie obsahovej stránky filmu. Scenár Mareka Epsteina, napísaný podľa poviedky Michala Hvoreckého Najhorší zložin vo Wilsonove sa hrá so žánrami, prelína detektívku, akciu, konverzačnú komédiu, ľúbostný príbeh, a je plný politicky a sociálne nekorektných dialógov. To je síce atraktívna a ambiciózna kombinácia poskytujúca množstvo možností, na druhej strane práve žonglovanie s toľkými loptičkami znásobuje aj možnosť zlyhania či nevyváženosti jednotlivých elementov. A práve tu je kameň úrazu. Kostrbaté filmové tempo spôsobuje, že v jednej chvíli je divák zahltený množstvom akcie a informácií, ktoré mu rýchly strih nedovolí celkom spracovať (nieto vychutnať), no vzápätí je nútený čeliť záberom, ktoré svojou „uvoľnenosťou“ až nudia.
Čo sa filmárom vydarilo, sú vtipy, ktoré sú nekorektné a urážlivé, svižné a úprimné. Schytá to každá národnosť i rasa, slovensko – česko – maďarské doťahovačky osviežia i pobavia. Skvelo obsadené sú všetky hlavné i vedľajšie postavy a je vidieť, že si herci nakrúcanie naozaj užívali. Do popredia vystupuje popri hlavnom hrdinovi, svojskom Foodovi (Macháček) najmä agilná figúrka komisára Brunnera (Kostelný), ktorá ovláda plátno, kedykoľvek sa na ňom objaví. Hudba Michala Novinského dokonalo podtrhuje vydarené scény a buduje atmosféru i tam, kde obraz či strih zaostávajú.
Napriek tomu, že má režisérsky počin Tomáša Mašína (3 sezony v pekle) viacero slabín, súvisiacich najmä so žánrovou nevyváženosťou či nedotiahnutosťou, ide o vcelku príjemné a sympatické dielko, príťažlivé okrem neprehliadnuteľného vizuálu najmä svojím zmyslom pre humor, ktorý sa nebojí útočiť do vlastných radov a konfrontovať nás s vlastnými slabosťami či predsudkami.
