Zlato
Písal sa rok 1995, keď kanadská spoločnosť Bre-X Minerals vyhlásila, že Indonézii objavila obrovské zásoby zlata. Tie boli neskôr vyhodnotené na približne 70 miliónov zlatých uncí, čo Bre-X Minerals okamžite vystrelilo do prvej ligy. Celá vec mala iba jediný, no o to podstatnejší, háčik – žiadne zlato v skutočnosti neexistovalo a keď sa na to o dva roky neskôr prišlo, bol z toho obrovský škandál. Najväčší podvod v histórii ťažobných spoločností najviac zaráža tým, ako dlho trvalo celému svetu, kým odhalil jednoduchú pravdu.
Film s prostým pomenovaním Zlato vychádza práve z týchto skutočných udalostí. Teda, oficiálne nie. Producenti totiž i z právnych dôvodov popreli, že by dej nejakým spôsobom priamo súvisel so spoločnosťou Bre-X. Nenájdete tu tak žiadne známe mená, či názvy spoločností a zmeny sa dotkli nielen postáv, ale aj konkrétnych úsekov zápletky. V úvode pritom nechýba titulok „inšpirované skutočnými udalosťami“... Avšak to, do akej miery sa dej inšpiruje, či neinšpiruje realitou, je v vlastne úplne nepodstatné. Dôležité je, či funguje sám o sebe. No a bohužiaľ, úplne nefunguje.
Bolo by veľmi ľahké napísať, že problémom je už relatívna nezaujímavosť popisovaných udalostí. No také jednoduché to skutočne nie je. Zoberme si len napríklad Sociálnu sieť, ktorá je názorným príkladom, že i vznik Facebooku sa dá natočiť ako strhujúca dráma. U Zlata to však, bohužiaľ, neplatí. Kde sa teda stala chyba? Tá spočíva už v samotnej zápletke, ktorá nedisponuje výraznou dynamikou a len pomaly a isto speje k očakávanému. Rozhodnutie čo najviac odďalovať kľúčový zvrat pritom nedáva veľký zmysel, nakoľko každý čo i len trochu informovaný divák musí vedieť, že naň skôr-či neskôr dôjde. Scenár dvojice Patrick Massett a John Zinman však k tomuto bodu dospeje až takmer v úplnom závere. No ďaleko väčším problémom je, že úvodná hodina a pol pred ním neprináša žiadny naozaj zapamätateľný moment. Scény typu Rachael Taylor vo vírivke, či hlavný hrdina krotiaci tigra k nim pritom mohli mať našliapnuté, ale ani tie nedokážu výraznejšie zarezonovať.
No na vine je aj samotná réžia. Tej sa ujal Stephen Gaghan, ktorý získal v roku 2001 Oscara za scenár k filmu Traffic - nadvláda gangov, no na režisérskej stoličke nepôsobí zďaleka tak isto. Snímke sa nedá uprieť snaha o svieži pohľad na celú problematiku, no napriek sympatickému miešaniu prvkov iných žánrov výsledok i tak postráda iskru a pôsobí skôr rozvláčne. Občas sa síce objaví zaujímavejší nápad typu rozdelenia obrazovky na dve časti a atmosféru čiastočne zachraňuje i slušná hudba Daniela Pembertona vrátane využitia dobových skladieb, no nestačí to.
Zďaleka najpozitívnejším prvkom celého filmu je predstaviteľ titulnej roly, Matthew McConaughey. Jeho zanietenie pre postavu výkonného riaditeľa Washoe Mining Inc., Kennyho Wellsa, bolo nespochybniteľné od samého začiatku natáčania. Matthew McConaughey totiž kvôli tejto úlohe neváhal ani pribrať ďalšie kilá, oholiť si vlasy, či nosiť zubnú protézu. Práve jeho odhodlaný výkon ostro kontrastuje so zvyškom a až zamrzí, že nik ďalší nevložil do filmu toľko energie ako on. To v podstate platí aj o jeho hereckých kolegoch, kde nájdete viaceré známe mená, či tváre, lenže s výnimkou Bryce Dallas Howard a Édgara Ramíreza takmer nik nemá priestor na skutočné vyniknutie.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Pod honosným názvom sa ukrýva iba tuctová a neurážajúca záležitosť, ktorá na jednej strane nerobí nič vyložene zle, no na tej druhej, ani nič nerobí vyložene dobre. Bez skvelého Matthewa McConaugheyho by zrejme veľmi rýchlo upadla do zabudnutia, no to sa veľmi pravdepodobne stane tak či tak. Už štyridsaťsedem ročný herec by si mal však do budúcna vyberať dôkladnejšie, akým projektom prepožičia svoje meno. Takto je to len veľa zbytočnej snahy pre nič.
