Herbert Lom večný nepriateľ inšpektora Clouseaua

11.8.2008|Jozef Rigo|

(9.1.1917, Praha, Československo - 27.9.2012, Londýn, Anglicko, Veľká Británia)

Pôvodným menom Herbert Charles Angelo Kuchacevich zo Schluderpacheru, dnes Herbert Lom o svojom detstve rozprával pre  britskú tlač: "Pamätám si na svojho dedka, ktorý bol gróf. Na oranie svojich polí používal strašne vychudnuté kravy, vyzerali tak úboho, ako by nedostávali žrádlo. Dedko mal šesť alebo sedem dcér, ktoré nevychádzeli z domu a zaoberali sa len domácimi prácami. Môj otec bol prvý z našej úžasnej rodiny, kto pracoval." To bola zrejmá nadsádzka. Faktom je, že otec mal v Prahe tlačiareň a Herbert trávil prázdniny na Šumave, kde sa prechádzal na koňoch. O svojom šľachtickom pôvode neskôr povedal: "Prvá zmienka o našom rode pochádza z roku 1601 z doby Rudolfa II. Teraz v starobe som začal viac pátrať po tom, kto som."

Odmalička chcel byť hercom. V tlačiarni sa tlačili všetky programy pražských divadiel a vďaka tomu mala rodina v niektorých predplatenú lóžu. Herbertovi sa divadlo páčilo, o svete za oponou nemal tušenia. Lákal ho skôr film, ale na prianie rodičov študoval filozofiu na Karlovej univerzite. "Domnievali sa, že tým budú mať zaistený slušný život. Paradoxným je, že filozofiou som si nikdy nezarobil ani halier. Všetko, čo mám, som získal vďaka neistému hereckému povolaniu."

Herbert Lom ako dvadsaťročný navštevoval Univerzitu Karlovu v Prahe a študoval herectvo v pražskej hereckej škole. Ako dvadsaťročný zahájil v Československu hereckú kariéru dvoma epizódnymi filmovými rolami: Gustav Hodaň, syn ovdovelého advokáta v melodráme podľa románu Maryny Radomerskej Žena pod krížom (1937), kde hral s Verou Ferbasovou a začal používať meno Lom. "Bolo to najkratšie typické české meno, ktoré som našiel v zozname.", po čase spomína Herbert a rolu chasníka v dráme z vidieckeho prostredia na motívy románovej trilógie Jána Vrbu Božie mlyny (1938) režiséra V.Wassermana a tým jeho česká filmografia skončila.

V roku 1938 sa schyľovalo k vojne a ako Žid vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo: "Rodičia ma poslali k priateľom do Anglicka. Netušil som, že odchádzam navždy." Neskôr všetko zľahčoval: "Bol som posadnutý túžbou stať sa hercom, presadiť sa v Anglicku a v Amerike a stretnúť božskú Gretu Garbo, ktorú som miloval. Dokonca som jej napísal z Prahy ako študent."

V roku 1939 odišiel pred nacistami do Londýna, kde študoval vďaka štipendiám na London Embassy School, The Sadlers Wells School a Westminster School a v divadle Old Vic. Začiatky neboli ľahké: "Nevedel som anglicky. Skúšky na londýnsku školu dramatického umenia som robill v češtine. A prijali ma. Bol som naivný a hlúpy, ale mal som šťastie." Býval som na malom statku pri Londýne a privyrobil si pestovaním vianočných stromčekov. Za vojny /1940- 46/ pôsobil ako hlásateľ v zahraničnom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Napriek jazykovému handicapu sa presadil na londýnskych divadelných scénach, kde slávil úspech ako Napoleon v hre Williama Douglase Homea Betzi. Po vojne, v ktorej rodičia prišli o všetko, som ich pozval do Londýna a snažil som sa im vrátiť všetko, čo pre mňa urobili na začiatku vojny.
Už slávny Herbert Lom sa  vyjadril: „Som česko-anglický utečenec pred nacizmom a komunizmom, ale žiaľ Bohu pred blbosťami a byrokraciou sa uniknúť nedá, tie sú medzinárodné.“

Od počiatku 40.rokov sa uplatnil tiež v britskej kinematografii a neskôr účinkoval v európskych i hollywoodských filmoch. Pre svoj prízvuk bol však dlho obsadzovaný iba do úloh cudzincov ako Poliak, Talian, Grék, Francúz, Nemec, Španiel a Maďar, ktoré hrával hlavne v kriminálnych a špionážnych filmoch 40. a 50.rokov, ale aj neskôr. Dráždivý pocit nejednoznačnosti, ktorý vedel navodiť, ho predurčil pre stelesňovanie najrôznejších typov zločincov a darebákov, od celkom neškodných až po tých, ktorí boli o to nebezpečnejší, že napohľad pôsobili sympaticky a uhladene.

Pomerne vierohodne dokázal interpretovať radu postáv, známych z histórie alebo literárnych diel vo výpravných kostýmnych filmoch; napr. Napoleon - Mladý pán Pitt, Vojna a mier (War and Peace, 1956), kapitán Nemo Tajuplný ostrov (Mysterious Island, 1961), Herold Antipas Veľký rybár, Ben Jussuf Cid (1961), Tigranes Spartakus (Spartacus, 1960), Anthemus Čierna ruža alebo dr.Van Helsing Gróf Dracula (1970). Ďalšiu početnú skupinu postáv, ktorým prepožičiaval svoju seriózne zachmúrenú tvár s prenikavými očami, tvoria úlohy lekárov a vysokých armádnych dôstojníkov, z ktorých vynikají napr. vnútorne rozpoltený psychiater Larson v psychologickej dráme Siedmy závoj (The Seventh Veil, 1946) režiséra C. Bennetta, psychiater Roger Corder v TV seriáli Ľudská džungľa /The Human Jungle, 1964/, dr. Hartz v remaku Hitchcockovho špionážneho thrilleru Zmiznutá žena režiséra A.Pagea, generál Huerta vo westerne Pancho Villova jazda režiséra B.Kulika a major DuPaty de Clam v historickej dráme o procese s Alfredom Dreyfusom Obviňuji! režiséra J. Ferrera.

Svetovú popularitu mu však priniesla úloha vrchného komisára Dreyfussa, ktorého privádza k šialenstvu neschopný detektív /Peter Sellers, Roberto Benigni/, v sérii kriminálnych komédií Inšpektor Clouseau na stope (A Shot in the Dark, 1964), Návrat Ružového pantera (The return of the Pink Panther, 1975), Ružový panter opäť zasahuje (The Pink Panther Strikes Again, 1976), Pomsta Ružového pantera (Revenge of the Pink Panther, 1978), Stopa Ružového pantera (Trail of the Pink Panther, 1982), Kliatba Ružového pantera (Curse of the Pink Panther, 1983), Syn Ružového pantera (Son of the Pink Panther, 1993) všetky režíroval slávny Blake Edwards. Celkom natočil asi sto filmov, okrem iného aj v kultovom Poklade na Striebornom jazere (Treasure of Silver Lake, 1962), kde hral šéfa banditov, Päť lupičov a stará dáma (The Ladykillers, 1955), Mŕtva zóna (The Dead Zone, 1983), Bláznivá apokalypsa (Whoops Apocalypse, 1986), Marco Polo (The Incredible Adventures of Marco Polo, 1998). "Z objavu herca Herberta Loma český film zisku mať nebude." Iróniou osudu sa stal najúspešnejším českým hercom vo svete, ktorého v Čechách takmer nepoznajú.

Jeho manželkou bola literárna a filmová agentka Dina Scheuová /1948-71/, s ktorou má synov Nicholasa a Alecka. Bol dvakrát ženatý, má tri deti a sedem vnúčat. "Moja druhá žena bola Slovenka a rozvod s ňou prebiehal dosť búrlivo. Váš rozvod so Slovenskom dopadol príjemnejšie."

Je autorom románu o britskom dramatikovi a politikovi Christopherovi Marloweovi Enter a Spy /1978/ a románu o slavnom francouzskom lékarovi a vynálezcovi popravčej sekery Dr.Guillotine - Bádanie excentrického vedca, ktorý predbehol svoju dobu /Dr.Guillotine - The Eccentric Exploits of an Early Scientist, 1992/. Venuje sa však tiež maľovaniu a skladaniu hudby. Na jeseni 1992 bol v rodnej Prahe v rámci natáčania televíznej komédie o vyšetrovaní strateného českého humoru Sherlock Holmes v pánskom klube alebo Komisár Dreyfus zasahuje.
Hovorí stále krásnou češtinou. Plynne hovorí anglicky, francúzsky, nemecky, dohovorí sa aj taliansky, španielsky a rusky. Na rodnú Prahu nedá dopustiť.

Jeho ďalšie filmy:

Noc a mesto (Night and the City, 1950), Mr. Topaz (1961), Fantóm opery (Phantom of the Opera, 1962), Villa ide! (Villa Rides, 1968), Dorian Gray (1970), Vraždy v ulici Morgue (Murders in the Rue Morgue, 1971), Asylum (1972), Charleston (1977), Nebo, peklo, ráj (Hopscotch, 1980), Bane kráľa Šalamúna (King Solomon´s Mine, 1985), Rieka smrti (River of Death, 1989), Desať malých černoškov (Ten Littels Indians, 1989), Maska červenej smrti (Masque of the Red Death, 1990), Sekta (La Setta, 1991), Slečna Marplová: Vražda na fare (TV – Miss Marple: The Murder at the Vicarage, 2004).

  Foto © Youtube repro foto

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...