Vzbura v Seattli (Battle in Seattle)
„1947. Krátko po konci druhej svetovej vojny podpísalo 23 krajín Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT). Jej úlohou bolo deliberalizovať a rozšíriť svetový obchod. Stabilita a pocit globálnej komunity boli kľúčové. Päť dekád sa GATT rozrastala a s pribúdajúcimi členmi sa z nej stala Svetová obchodná organizácia (World trade organization – WTO). S viac ako 150 členmi, WTO kontroluje viac ako 90% svetového obchodu. Na rozdiel od GATT, WTO môže uvaliť sankcie štátom, ktoré sa neriadia podľa jej pravidiel. S expanziou voľného trhu WTO pomáha rozvojovým krajinám, aby naplno ťažili z globálneho obchodného systému. Má to pramálo spoločného s obchodom a rozhodne nie je slobodný. Je to systém globálnej nadvlády. Nikto z nás za ňu nehlasoval a nikto z nás ju nekontroluje. Aj napriek problémom a kritike sa WTO neustále rozrastá a stáva sa mocnejšou ako kedykoľvek predtým.“
Tieto vety odznejú hneď v úvode filmu. Divák, ktorý problematiku medzinárodných hospodárskych vzťahov nepozná, tak má možnosť v necelých dvoch minútach zistiť základné informácie. Čo je veľmi dobré. Na druhej strane mu je zároveň podsúvaný postoj jednej strany, ktorý WTO stotožňuje s nadnárodným ekonomickým zlom. A to už dobré nie je.
Stuart Townsend sa podľa vlastných slov pokúšal vo svojom režisérskom debute nezaujato sledovať vývoj udalostí počas zasadnutia WTO v Seattli v roku 1999. Tento zámer sa mu vo filme ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť, keďže dané štyri dni v Seattli sledujeme takmer výlučne zo strany demonštrantov (aktivistov, antiglobalistov, anarchistov – nazvite si ich ako chcete). V centre záujmu stoja Jay (Martin Henderson), jeho pohodový priateľ Django (André Benjamin) a priateľka Lou (Michelle Rodriguez), ktorí sa snažia celú demonštráciu viesť nenásilne. Lenže skoordinovať a ustriehnuť niekoľko desaťtisíc ľudí vyzerá jednoduchšie na papieri ako v uliciach mesta. Je jasné, že sa medzi nimi našlo množstvo individuí, ktorých jedinou snahou boli nepokoje, strety s políciou a rozbíjanie výkladov. Je škoda, že podobne extrémne živly sú vo filme zobrazené iba okrajovo, hoci na nepokojoch mali veľký podiel viny.
Na druhej strane pomyselnej barikády stoja starosta Seattlu (Ray Liotta), ktorí nechce žiadne násilnosti a zastáva umierneneší postoj policajtov voči demonštrantom (aspoň na začiatku zasadnutia WTO) a polícia reprezentovaná Daleom (Woody Harrelson). Demonštráciu berie viac-menej ako bežnú prácu dovtedy, kým sa jeho tehotná manželka (Charlize Theron – mimochodom životná partnerka Stuarta Townsenda) náhodne nezapletie do stretu demonštrantov s políciou a nepríde o dieťa. Práve táto scéna je zrejme najsilnejšou z celého filmu. Poslednú skupinu tvoria politici a doktori vystupujúci priamo na pôde WTO, ktorí poukazujú na využívanie rozvojových krajín rozvinutými alebo nemožnosťou pacientov v Afrike dostať sa k liekom kvôli ich vysokej cene. Je teda jasné, že hoci politické rozpravy zaberajú vo filme len málo času, sú smerované ako kritika WTO.
Herecký ansábel okrem vyššie spomenutých mien ďalej dopĺňajú Jennifer Carpenter, Connie Nielsen, Channing Tatum či ďalšie tváre známe predovšetkým z vedľajších úloh. Množstvo postáv znamená množstvo príbehov, no 95 minútová stopáž filmu im nedáva veľa priestoru – ani postavám, ani ich príbehom. Vzhľadom na tento fakt má veľa postáv iba epizódny charakter. Výkony jednotlivých protagonistov by sa dali označiť súhrnným označením ako solídne. Vďaka kamere a zakomponovaním reálnych záberov do filmu sa Townsendovi podarilo diváka vtiahnuť priamo do deja medzi postavy, s ktorými však nemá čas sa zžiť.
Celkový dojem kazí aj scenár, ktorý je plný nelogickostí. Jeden príklad za všetky: policajti majú Jayovu fotografiu, no tomu sa bez problémov podarí dostať na zasadnutie WTO. Prečo ho ochranka iba vyviedla pred budovu a nezavrela? Dialógy na tom nie sú často oveľa lepšie. Keď Dale zbije Jaya a následne sa mu príde do väzenia ospravedlniť, na čo Jay zareaguje konštatovaním, že to je jeho (Daleova) práca. Možno je Jay aktivista s pochopením pre prácu policajtov, no predpokladám, že väčšina ľudí by reagovala úplne odlišne.
Policajti celú akciu jednoznačne podcenili, keď predpokladali najviac desaťtisíc demonštrantov, no tých sa v uliciach Seattlu zišlo takmer päťkrát toľko. Boje v centre mesta sa vyostrili a slzný plyn bol všade. Atraktívna téma je spracovaná zaujímavo, no dosť jednostranne. Netvrdím, že WTO je bezchybnou organizáciou, ale Townsendov pohľad ju zobrazuje ako obrovské zlo, kvôli ktorému sa kľudne môžeme nechať zavrieť, aby sme niečo zmenili. Je to dosť zjednodušený pohľad, no celá problematika je tak komplikovaná, že by vystačila na obsiahly seriál. V každom prípade sa Stuart Townsend s témou i vďaka hercom a štábu popasoval celkom dobre.
