Spomienky na Barbakan

Naše prvé festivalové kroky viedli do ďalšej historickej budovy. Do jednej z kinosál. Tá sa nachádzala priamo v Thurzovom dome, v ktorom momentálne sídli Stredoslovenské múzeum. Premietalo sa na prvom poschodí. Tam, kde počas klasickej školskej exkurzie spieva vysokým hlasom pani oblečená v dobovej garderóbe, boli teraz poukladané rady stoličiek. Organizátori nás milo privítali na premietaní v tejto staršej budove a zaželali nám pekný filmový zážitok. Premietali sa filmy režisérky, dokumentaristky Zuzany Piussi. Prvý film sa volal Anjeli plačú a bol o slovenských homosexuáloch. Ten druhý bol ale pre filmových fanúšikov o mnoho atraktívnejší. Jeho názov je Koliba a dal by sa označiť za dokumentárnu detektívku. Samotná režisérka hľadá bývalých zamestnancov Koliby a oni ochotne vypovedajú o svojom pôsobení v tomto ateliéri. Našla ale i tých čo sa počas vlády Vladimíra Mečiara o Koliby starali. Spomedzi nich spomeniem napríklad bývalého riaditeľa, kameramana Vladimíra Ondruša. Našla ho. V krčme, pri pivku, mierne napitého, ale i nasrdeného.

Večer sme sa išli pozrieť na otvárací film festivalu z dielne Sama Mendesa. Išlo o film Všade dobre, prečo byť doma? a iba u nás si môžete prečítať prvú slovenskú recenziu. Ku mikrofónu sa v sále ešte pred filmom dostalo niekoľko ľudí. Hlavný organizátor festivalu za agentúru Vresk Miro Lánik, primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor ale i moderátor celého otváracieho večera, herec Marián Mitaš známy zo seriálu Mesto tieňova a Rádio Fresh.

Na druhý deň sme nezabudli a vybrali sme do kina opäť. Najprv na francúzsky animovaný film Strach(y) z tmy, ktorý i napriek nepestrej farebnosti musel zaujať. Hoci nás dramaturg upozornil, že po filme budeme určite vystrašení, nestalo sa a celá kinosála to v zdraví prežila. Jeden z najlepších filmov festivalu sme videli určite hneď v druhý deň. Išlo o rusko-kazašsko-nemecko-švajčiarsky film Tulpan o mladom chlapcovi - Asovi, ktorý sa práve vrátil z vojny, kde zažil mnoho zážitkov s chobotnicami. Práve príbeh o morských príšerách vyrozprával rodine dievčaťa menom Tulpan, do ktorého sa zamiloval, no a týmto príbehom si ju asi príliš nezískal. Premietaniu môžeme vytknúť akurát tak silnejší zvuk reproduktoru, pri ktorom sme nanešťastie sedeli. V prípade filmu Tulpan nejde ani o komédiu, ani o drámu. Film sa pohybuje medzi týmito žánrami. Okrem tejto platonickej lásky medzi Asom a Tulpan film ukazuje aj život roľníkov na kazašských stepiach a ich hospodárenie.

V tretí deň sme videli až tri celovečerné filmy. Hneď po škole som bežal do kina na kultový animovaný film z roku 1954 – Farma zvierat, ktorý paroduje vtedajší politický režim. Ak sa však divák pred vzhliadnutím filmu nedozvie, aký mal film zámer v roku 1954, len ťažko v ňom nájde akýsi politický podtón a prežije príjemné chvíle pri animáciách, ktoré sa dosť podobajú na štýl, v ktorom animované filmy robila spoločnosť Walta Disneyho. Druhým piatkovým filmom bol predposledný film Woodyho Allena Vicky Cristina Barcelona, v hlavnej úlohe s Javierom Bardemom a Scarlett Johannson. Bol temperamentný a vtipný, presne taký ako španielska hudba, ktorá v tomto filme rozhodne nechýba. Treba tiež podotknúť, že sa jedná o Allenov tretí film, ktorý sa neodohráva na Manhattane. Po tom čo vo filme Kasandrin sen (2007) a Match Point (2005) zavítal do Londýna, teraz sa celý dej odohráva v Španielsku. Po krátkej prestávke sme pokračovali. Tento krát išlo o austrálsky animovaný film Mary a Max. Názov nasvedčuje tomu, že film má dvoch hlavných hrdinov. Mary, malé osemročné dievča, žijúce v Austrálii. Max, takmer päťdesiatročný starý mládenec, žijúci uprostred rušného New Yorku. Tento film je rozhodne jedným z vrcholov festivalu a som rozhodnutý, že tento film si čoskoro pozriem znovu.

Po pracovnom týždni prišiel vytúžený víkend. A to znamenalo, že si pozrieme hneď štyri filmy. V sobotu som videl dva dokumenty, jeden animovaný a jeden hraný celovečerný film. Prvý bol dokument Marka Škopa Iné svety. Film, ktorý vytvára obraz života rozdielnych sociálnych vrstiev v rusínskej oblasti na východe Slovenska. Príslušníka rómskej osady, ktorý natočil pre Markízu amatérsky videoklip a vypomáha polícii chytať zlodejov kukurice. Hneď za týmto dokumentom nasledoval ďalší. Volá sa Malá domov a vidíme v ňom ako líder hudobnej skupiny Sendreiovci organizuje výlet mladého futbalového mužstva na priateľský zápas do Srbska. Najväčším filmovým sklamaním bol rozhodne animák Renesancia z roku 2007, ktorý na rozdiel od Strach(ov) z tmy bol nudný a nemá hlavu ani pätu. Prekvapením bol večerný program. Film poľskej režisérky Kasie Adamik - V ofsajde nemá s jej novým filmom Jánošík. Pravdivá história nič spoločné ale aj tak si ich dovolím porovnať. Bol totiž narozdiel od nudného Jánošíka skvelou (ako hovoria obyvatelia Českej republiky) „podívanou“. Téma – bezdomovci hrajú futbal je i napriek jednoduchosti atraktívna.

Posledný festivalový deň patril opäť animovaným i hraným filmom. Po Renesancii sme videli ďalší francúzsky animovaný film – Persepolis. Film nakrútila izraelská režisérka Marjane Satrapi, ktorá nakreslila i komiks, čo bola vlastne literárna predloha. Po tomto čiernobielom zážitku sme videli americkú komédiu Smoke, ktorý môže byť príjemnou snímkou pre zimný večer. Samozrejme tým nechcem povedať, že v na teplé letné dni nie je vhodný. Nás napríklad veľmi príjemne schladil. Premietal sa totiž v podzemných priestoroch Klubu 77 na Hornej ulici. Dokonalý priestor, v ktorom si môžete kúpiť pivko, či kofolu. Na film, ktorý mal byť zlatým klincom sa neprišlo pozrieť až tak veľa ľudí. Hovorím o filme W., ktorý sa venuje životu opovrhovaného, bývalého prezidenta Spojených štátov Georga Busha. Ja som od tohto filmu čakal naozaj o čosi viac, myslel som, že uvidíme viac obrázkov z jeho pôsobenia na prezidentskej stoličke. Film sa však viac pohybuje v Bushovej minulosti, mladosti. Výkon Josha Brolina v hlavnej úlohe môžeme označiť za dobrý a nebolo by na škodu, keby bol taký i celý film.

Organizátorom sa to tento rok naozaj podarilo a myslím, že na budúci ročník festivalu bude ešte lepší. Môžeme aj ticho závidieť hudobné zážitky, na tie sme si my, filmový fanúšikovia schovaní v tmavých kinosálach, žiaľ nenašli čas.

Päť noviniek od dnes v kinách, uvidíme filmy Prípad Goldman, Kolaps, či Abigail

V kinách máme od dnes šesť nových filmov, medzi nimi aj Prišla v noci, Roztápanie, Sladký život, či Fantasy

Absolútnym víťazom 96. ročníka cien Oscar sa stal film Oppenheimer, s cenami aj Chudiatko, Zóna záujmu, či Anatómia pádu