Občiansky preukaz

13.2.2011|Slavo Sochor|

„Trojanova cesta do stredu socialistického Československa“ Porovnávať český a slovenský filmový priemysel sme donedávna nemohli porovnávať. Českí filmári natáčali naozaj kvalitnejšie filmy a rozhodne ich bolo viac. Niežeby sme ich v posledných rokoch dohnali, ale predsa len sme sa viac zviditeľnili prostredníctvo kvalitných dokumentaristov, ale samozrejme aj vďaka viacerým koprodukciám s Českou republikou, kde na výrobu prispeli minoritnou čiastkou malí slovenskí producenti, Audiovizuálny fond, televízie, ministerstvo kultúry alebo veľké finančné skupiny. Presne to je prípad filmu Občiansky preukaz. Je určite potešujúce, že v záplave science-fiction filmov z budúcnosti sa nájde aj kúsok, ktorý sa zaoberá nedávnou históriou. Tá sa dotkla aj terajších divákov strednej generácie – ľudí neveriacky krútiacich hlavov nad súčasným umením. Práve na tento žáner sú českí tvorcovia ako stvorení a ide im to lepšie ako výtvory preplnené product-placementom, ktorý si v týchto snímkach zo socializmu môžu len sotva dovoliť, lebo vtedy nemali ani notebooky ani CD-romky. Občiansky preukaz Aj napriek tomu, že v roku 1998 priviedol na svet Pelíšky režisér Jan Hřebejk a nie režisér Trojan, automaticky sa očakávalo, že Ondřej Trojan vytvorí film, Pelíškom podobný. Nedovolím si povedať, že film sa žánrovo od Hřebejkovej klasiky odlišuje, čoby nie, určite to bol aj autorský zámer, ale rozoberá sa tu hlavne o polovicu mladšia generácie a menej podstatné problémy ako v Pelíškoch, čo môže ľahšie zaujať mladších divákov aj v budúcnosti, bez potreby poznania minulosti. Prejdime k príbehu filmu. Pojednáva sa tu o troch mladíkoch, ktorí majú veľmi odlišné osudy. Petr, prezývaný Žába žije v usporiadanej socialistickej rodinke. Jeho otec, priemerný posluhovač vtedajšieho režimu napäto čaká na povolenie dovolenkovať v „Jugoslávii“ a tak niet divu, že sa radostnej správe, ktorá sa čoskoro dostaví nesmierne poteší, čo ho však rýchlo prejde. Rodinnú idylku dotvárajú už len jeho žena Aňa Geislorová a večne usmiaty Petrov brat Mates. Občiansky preukaz Ďalším „máničkem“, ako nazývajú hlavných hrdinov priamo vo filme je Popelka. Žije s otcom, jeho brat – vyznávač Rolling Stones - odišiel na vojnu, ale dočkáme sa aj jeho návratu. Aj keď sa za celého nositeľa deja pokladá Petr, pre mňa je ústrednou postavou a šéfom party práve „popelářov syn“. Dimitrij alias Míťa žije na okraji Prahy / spoločnosti so svojou „babičkou“. Je to génius, zložil niekoľko symfónií a jeho rodičia žijú v Rusku. Samostatnou kapitolou je Aleš. Úprimný básnik s jedinečným talentom, ktorého výtvory vlastne stavajú celú kostru vtipov vo filme. Hudobná stránka filmu nie je vôbec zlá, naopak je dobrá. Akurát sa mi nepáčilo, že je jej tak málo a to si tá muzika nezaslúžila. Občiansky preukaz nám chce ako ďalší film ukázať, že sa stále točia tragikomédie, ktoré majú čo povedať ku bývalému režimu a možno zdôrazniť, že kabáty sa vždy prezliekali a aj sa budú prezliekať, akurát si to niekedy nechceme priznať, alebo vidieť.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © PubRes

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...