Ak sa stratia na pikniku koše, za to isto medveď Yogi môže.
Čakať od projekcie tohto filmu sa veľa nedá. Ja osobne, ako fanúšik tejto komickej postavičky som neváhal a išiel som sa pozrieť do kina na to, že čo tí komerční Američania zase vyparatili s mojím obľúbeným macom, ktorý každú sobotu ráno kradol kresleným turistom piknikové koše. Bohužiaľ, tento raz sa tvorcom podarilo prekonať tzv. piknikovú bariéru a zašli až na míle ďaleko.
Šmolkovia, Simpsonovci, Káčerovo, Rýchla rota Chipa a Dalea a aj Medvedík Yogi patria z môjho pohľadu do kategórie filmov, ktoré poznám odjakživa a aj napriek tomu, že to boli iba postavičky, ktoré nevytŕčali zobáky, tesáky, či nevylievali čarovné nápoje priamo na divákov pred televízne obrazovky, to boli hrdinovia ako sa patrí a pre mnohé deti vzormi odvahy (až na Simpsonovcov). Hollywood však v posledných rokoch skutočne trpí krízou námetov a nových príbehov, ktoré sa rodia veľmi pomaly. A tak sa rozhodli niektoré kúsky recyklovať, čo teda žiadnemu divákovi neprospeje a nezaručuje kvalitnú lahôdku.
Terčom týchto produktov sú často najmä detskí diváci, ktorí sú pobláznení súčasnou primitívnou a nekvalitnou produkciu, ktorú ponúkajú lokálne televízie. Tie sú zlé po stránke príbehov, ale aj animácie. Zabúda sa na staršiu animovanú tvorbu – zahraničnú aj domácu a detskému divákovi sa už ani nepáči, alebo ju ani nepochopí, keďže je zvyknutý na primitivitu aktuálnej scény.
Yogi je presne tým prípadom. Trpí najmä stránkou príbehu, ktoré síce nie je katastrofálna, ale je jednoducho stupídne priemerná a vyrovná sa akémukoľvek lacnému televíznemu filmu. Jedinou záchranou sú „ľahké fóriky“, ktorých je vo filme množstvo a na súčasného diváka naozaj fungujú, o čom ma presvedčil hlasný smiech dámy v stredných rokoch. Okrem Yogiho a jeho kamoša - medveďa Boo Boo sa vo filme nestretneme ani s jedinou postavičkou z animovaného seriálu. Hraná postava strážcu Smitha sa na svoje animovanú dvojča vôbec nepodobá. V seriáli to bol prísny chlapík s vybrúsenou sánkou, v ktorom sa síce skrývala štipka emócie, ale rozhodne to nebol „mäkkýš“ so slabosťou pre mladé dokumentaristky.
Tvorcovia v tomto prípade zvolili naozaj zlú cestu stvárnenia príbehu. Animované postavičky preniesli do sveta živých ľudí a to podľa mňa fungovalo pri lenivom kocúrovi Garfieldovi pred siedmimi rokmi, čo vtedy bola naozaj funkčná efektová novinka. V animákoch žil Yogi tiež vo svete ľudí, ale nikdy do neho nezasahoval, podobne ako iné kreslené postavy. Práve ten vzťah s ľuďmi brzdí možnosť fantazírovať a to je pre cieľovú skupinu skutočne chyba číslo jedna. Samozrejme, čo by to bolo za novinku, keby nám ju bratia Warnerovci nenaservírovali v troj-dimenzionálnom prevedení, ktoré bolo v niektorých scénach naozaj príšerné, pochválil by som jedine krátku scénu v jaskyni, kedy sa nečakanej rany zľakli všetci diváci v sále.
Ak váhate, či si Yogiho pozrieť, tak radšej si pustite ten film o tom chameleónovi a tohto medveďa radšej pustite svojim deťom, ktoré sa na vtipných etudách zaručene pobavia. Slovenské znenie bolo zachované z animovanej série, kde Yogiho daboval takisto Marián Slovák a jeho malému kamarátovi prepožičal po dlhých rokoch hlas Miro Noga.