Kto by nepoznal príbeh o Troch mušketieroch od francúzskeho prozaika Alexandra Dumasa? Jeho literárne dielo patrí ku klasikám svetovej literatúry a každý školopovinný žiak by si ho mal prečítať, alebo o ňom vedieť aspoň základné informácie. Aj vďaka jeho popularite sa tento román stal vďačnou knižnou predlohou vo svetovej kinematografii, stačí si na filmovej databáze IMDB vyhľadať názov Traja mušketieri a databáza vám vo výsledkoch ukáže tri najpopulárnejšie názvy, štyri presné názvy a 55 ďalších filmov, ktoré boli natočené na motívy Dumasovho diela.
Asi najslávnejšou filmovou verziou je tá z roku 1973, v ktorej si zahrali velikáni Oliver Reed, Richard Chamberlain, Christopher Lee a Geraldine Chaplinová. Mladšej generácii je pravdepodobne známejšia adaptácia z roku 1993 s Charliem Sheenom, Kieferom Sutherlandom, Oliverom Plattom a Chrisom O'Donnelom v hlavných úlohách. V tomto mesiaci sa po osemnástich rokoch Dumasov román znovu dostáva na strieborné plátna v podobe akčného kasového trháku prešpikovaného digitálnymi trikmi a veľkým vplyvom populárneho hnutia Steampunk z dielne Paula W. S. Andersona.
Áno, čítate dobre, Dumasov slávny príbeh ovplyvnený Steampunkom. Aby ste tento výraz pochopili, musíte použiť Wikipédiu, pretože v tejto recenzii sa nechcem sústrediť na jeho vysvetľovanie. Takže pred tým, ako budete pokračovať, vážne odporúčam pochopiť aspoň základný koncept tohto prapodivného hnutia.
Žiaľ, už od momentu, keď som sa dozvedel, že projekt má režijne v rukách Anderson, bolo mi jasné, že niečo s týmto filmom nebude v súlade s kostolným poriadkom. Nemýlil som sa. Režisér, ktorý má na konte filmy Resident Evil, Alien vs. Predator a Mortal Kombat nie je práve najlepším výberom na adaptáciu knižnej predlohy, v ktorej je veľa efektných dialógov, pomenej akcie a hlavne žiadne prvky Steampunku.
Samotné ukážky z tejto snímky vo mne vzbudzovali odpor, pretože výsledok vyzeral doslova prehnane a odpudivo, vôbec sa neniesol v duchu, ktorý spomínanému dielu prináleží. Už úvod samotného filmu pozabíjal vážnosti všetky klince do rakvy. Jeden z mušketierov sa totiž v Benátkach vynoril z vody s akýmsi dýchacím systémom a odkrágľoval niekoľkých strážnikov s dômyselnými zbraňami fungujúcimi bohvieako a vyrobenými bohviekým. Prečo ich už nepoužíva on a jeho druhovia v iných častiach filmu, zostalo pre mňa veľkou záhadou, na čo by komu bolo šermovanie a boj z blízka?
Pochybnosti sa zo mňa nevytratili, ale do kina som šiel s cieľom vypnúť a oddýchnuť si, dokonca som si priplatil aj za 3D verziu. Bohužiaľ, zvyšok snímky v mnohých iných scénach pokračoval v tomto štýle. Vrcholom bola scéna v takzvanej "Da Vinciho pokladnici", kde Milady de Winter v podobe Mily Jovovich zopakovala istú scénu podobnú tej z filmu Resident Evil (nevtipkujem, je aj v traileri). Chcem podotknúť, že prvé minúty sú iba scenáristickou vsuvkou, aby boli niektoré neskoršie udalosti jasnejšie vysvetlené, nemajú absolútne nič spoločné s Dumasom a jeho knihou.
Až neskôr sa začína pomaličky rozvíjať samotný hlavný dej, ktorý po častiach kopíruje filmovú verziu z roku 1993 a to celkom bezducho, s pomerne chromými dialógmi. Traja mušketieri Athos, Porthos a Aramis v podaní Matthewa Mcfaydena, Raya Stevensona a Lukea Evansa sú absolútne umelí, pričom spomínaní herci nepatria práve do tej najvyššej kategórie. Samotný D'Artagnan, ktorého hrá pomerne známy Logan Lerman (Gamer, 3:10 vlak do Yumy, Percy Jackson), je oveľa živší a hlavne sympatickejší, ako jeho traja kolegovia. Všetko sa mení príchodom Rocheforta, ktorého postavu nemá na starosti nik iný, ako Mads Mikkelsen. Spoločne s kardinálom Richelieum (oscarový Christoph Waltz) a Vojvodom z Buckinghamu (nepresvedčivý Orlando Bloom) stoja proti francúzskemu kráľovskému páru (kráľ je, mimochodom, totálne retardovaný a otravný Freddie Fox), a tým pádom aj proti trom (teda už štyrom) mušketierom. Myslím, že vzhľadom na slávu Dumasovho románu nemusím dej nejako detailne opisovať, stačí spomenúť iba to, že Andersonov výtvor sa ho zhruba drží, pričom je ale preplnený celkom slušnou haldou nezmyslov, ako napríklad bojovými vzducholoďami, ktoré majú na palube akúsi Steampunk variáciu Gatlingovho kanónu (dnešný rotačný kanón) a vo filme sa dokonca stretnete aj so starobylými lasermi (nech to už znie akokoľvek hlúpo).
Ak by som si odmyslel tie trápne scény, krívajúce dialógy a hlavne nespočetné množstvo odkazov na spomínaný Steampunk, dej by sa dal ako-tak prekusnúť. Žiaľ, vďaka všetkým tým výmyslom dostala táto adaptácia podobnú príchuť, akú mal v minulosti Steampunk western Wild Wild West a rovnako hlúpy Van Helsing. Vo filme môžete okrem iného postrehnúť aj narážky na iné diela kinematografie, okrem spomínaného Resident Evil som si ja osobne všimol aj časť z Hviezdnych vojen a Piateho elementu. Veľmi "vkusné", vzhľadom na román odohrávajúci sa v prvej polovici 17. storočia. Potešilo iba malé cameo Tila Schweigera.
Čo dodať. Príbeh by bol, nech už je akokoľvek okresaný od Dumasovej geniality, ale všetko ostatné, od nevkusných vsuviek, cez hlúpy scenár až po herecké výkony, ktoré vo väčšine prípadov pripomínali nejaké školské predstavenia, Andersonovu adaptáciu potopilo.
Je to škoda, pretože ostatné aspekty filmu sú na výbornej úrovni. Výprava sa vďaka digitálnym trikom vydarila, natáčanie prebiehalo vo väčšine prípadov v Bavorsku. Práve špeciálne efekty sú skvelé, 3D taktiež vo väčšine prípadov fungovalo a zaujali aj kostýmy. Páčil sa mi opačný postup používania kamery, ako je to v dnešnej dobe bežné, namiesto roztrasených chaotických záberov sa diváci dočkajú stabilných a aj spomalených záberov, ktorých ale nie je až toľko, ako v seriáli Baywatch. Strih detto, skvelý a choreografia akčných scén bola taktiež výborná.
Zaujal ma hlavne klasický hudobný doprovod od Paula Haslingera, ktorý ma doteraz svojou tvorbou nezaujal. V minulosti zložil hudbu napríklad k Underworldu, Shoot Em Up a k počítačovým hrám, pričom často spolupracoval s Graemem Rewellom. Hudba k Trom mušketierom je dosť odlišná od jeho doterajšej produkcie, je bombastická, s minimálnym využitím elektronických nástrojov, jednoducho niečo, čo sa do danej doby hodí. V niektorých momentoch mi Haslingerove skladby pripomínali hudbu z Zimmerovho Sherlocka Holmesa, iné sa zasa podobali na štýl Johna Powella. Hudbu k tomuto filmu môžem iba odporučiť, pozornosť si pýtala už v kine, je skvelá aj na samostatné počúvanie.
Čo Alexander Dumas spravil v minulosti dokonalým, to dnes Paul W. S. Anderson so svojím štábom dokonale pohnojil. Myslím, že filmová história (spomínaný Wild Wild West a Van Helsing) jasne ukázala, že Steampunk v nevhodnom prostredí žiadnej snímke na kvalite nepridá. Anderson sa z toho zjavne nepoučil, pravdepodobne mu nevadili kritické hlasy na margo kontroverznosti tohto hnutia, ktoré má určite svojich fanúšikov po celom svete, ale drvivá väčšina divákov o ňom nemá ani poňatia. Práve preto to režisér poriadne prepískol, ak by si odpustil prehnané technologické hračky, hodnotenia od kritikov, ktoré sú mimochodom veľmi biedne, by boli určite vyššie. Škoda je aj nevyužitého hereckého potenciálu. Technicky sú na tom síce Traja mušketieri výborne, ale z toho príbehu a dobových laserov v zámku Versailles by sa chudák Dumas určite obracal v hrobe.