Juha

29.3.2012|Tomáš Zausin|
Juha Meno najviac spájajúce sa s fínskou kinematografiou je nepochybne Aki Kaurismäki. Tento fínsky režisér a v neposlednom rade aj scenárista svojich filmov je najznámejšou postavou, v širšej verejnosti nie príliš známej, kinematografie tejto severskej krajiny. Jeho filmy sa pravidelne zúčastňujú filmových prehliadok a festivalov po celom svete, kde sa ich úspech už viackrát premenil do podoby rôznych ocenení. Aki Kaurismäki je autorom s osobitým nezameniteľným rukopisom. V jeho filmoch sú hlavnými hrdinami takmer vždy ľudia samotárski, na okraji spoločnosti, ktorých sa spoločnosť stráni a takmer vždy sa nachádzajú v situácii v ktorej nevidieť perspektívu na zlepšenie. A v neposlednom rade je výrazným znakom Kaurismäkiho filmov aj to, že postavy neplytvajú slovami a dialógy sú zredukované na minimum. Vo svojej filmografii má však jeden film, kde dialógy vypustil úplne. Je ním film z roku 1999 Juha. Juha je chlap ako hora, ktorý žije so svojou mladšou manželkou kdesi na dedine, dá sa povedať, ďaleko od civilizácie. Život im pomaly plynie, obaja sú, zdá sa, spokojní. No len do chvíle, kým sa neobjaví postarší pán, zjavne s plnými kapsami, ktorému sa pokazilo auto. Juha sa preto podujme na opravu auta, no treba čakať na súčiastky. Medzitým ako pán čaká na opravu, zoznámi sa s Marjou, Juhovou ženou, ktorá sa nechá presvedčiť jeho sladkými rečami a odchádza s ním preč. No Juha to len tak nenechá a vydá sa manželku hľadať. Tá medzitým zistí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Kaurismäki film nakrútil na základe poviedky z roku 1911 z pera fínskeho autora Juhaniho Ahoa. Juha Priznám sa, že poviedku som nečítal a tomto autorovi som sa dozvedel, až pri písaní tejto recenzie, takže akékoľvek porovnávanie predlohy s filmovou adaptáciou nechávam na niekoho kvalifikovaného. Čo sa však môžem s istotou povedať je to, že Kaurismäkimu sa podarilo nakrútiť film, ktorý sa svojím vizuálnym stvárnením podobá filmom z doby, kedy bola napísaná predloha. Režisér si zvolil čiernobielu kameru a film nakrúcal bez akýchkoľvek dialógov. Len s hudbou a medzititulkami. Možno by si niekto pomyslel, či to nebol risk, nakrúcať nemý film. No, ak vezmeme do úvahy, že film je určený najmä festivalovému a filmovo vyspelejšiemu publiku, ktoré tieto atribúty nepovažuje za odradzujúce od zhliadnutia, tak si skôr myslím, že to bol experiment a možno aj akási pocta tomuto nemému obdobiu zo strany režiséra, ktorá sa mu skutočne vydarila. Všetci herci vo svojich úlohách prirodzení a veľmi pekne ovládajú techniku využívanú v období nemého filmu. Takže, keď sa herec nemôže spoľahnúť na svoj hlasový prejav, musí sa o to viac sústrediť na prejav výrazový, na mimiku, na to, aby bol divák schopný odčítať z hercovej tváre aj náznak zmeny nálady, či situácie. Juha Významnú úlohu vo filme zohráva aj hudobný sprievod, ktorý v nemom filme funguje ako dejotvorný činiteľ. Tým, že vo filme absentujú, resp. sú obmedzené aj ruchy, musí hudba reagovať aj na to. To sa hudbe v tomto filme darí veľmi dobre a divák ju považuje za súčasť deja. Samotný príbeh nie je veľmi originálny, alebo silný. Hlavná sila filmu spočíva najmä na výkonoch všetkých hercov, spomínanej hudbe a na vizuálnej stránke diela, ktorá vynikajúco navodzuje atmosféru filmov z rokov dávno minulých. Juha dokonca nie ani natoľko pesimistický film, ako iné predošlé, prípadne nasledujúce diela Kaurismäkiho, takže sa nemusí divák báť, že mu film pokazí náladu na zvyšok dňa. Ide o veľmi zaujímavý príspevok v režisérovej filmografii, ktorý sa určite oplatí vidieť. A nielen vám, milovníci umeleckej kinematografie a návštevníci filmových klubov.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © ASFK

Odporúčané články

Rozhovor s Alfrédom Aczelom

Rozhovor s Alfrédom Aczelom

Od koľkých rokov dabujete filmy? Zhruba od desiatich rokov. Ako ste sa k dabingu dostali? Ako detský herec, keď som robil veľa...