Mama

23.3.2013|Marek Gurský|
Mama Giullermo del Toro už po niekoľkýkrát pomohol mladým filmárom, keď si ich projekt vzal pod svoje producentské krídla a tým pomohol naštartovať ich kariéru. Naposledy padla voľba na Andrésa Muschiettiho, ktorého rovnomenný trojminútový krátky film spred piatich rokov (dá sa nájsť napríklad aj na Youtube) del Tora upútal natoľko, že zatúžil po celovečernej verzii. Nájdenie dvoch malých sestier ukrytých hlboko v lesoch sa spočiatku javí ako zázrak. Po násilnej smrti matky zmizli spoločne s otcom a päť rokov po nich nebolo ani stopy. Do civilizácie ich prinavrátilo len odhodlanie strýka Lucasa (Nikolaj Coster-Waldau – Jamie Lannister z Hry o tróny). Nad ich prežitím sa znáša kopec otáznikov, ktoré však obe vlčie deti vedia prinajlepšom vysvetliť slovom „mama“. To, že nejde o výplod detskej fantázie, ale o digitálneho bubáka, sa dozvedáme už v prológu. Mama Lucas túži si obe netere vziať do starostlivosti, čo sa mu s pomocou súdu aj darí. Z toho veľmi nadšená nie je jeho rockerská priateľka Annabel (Jessica Chastain – naposledy chytala bin Ládina v 30 minút po polnoci). Jej vzťah k deťom totiž jasne dokumentuje scéna, keď sa teší z negatívneho tehotenského testu. Napriek tomu Lucasa chápe a podporuje a k novej životnej situácii sa nestavia chrbtom. Naopak, snaží sa vybudovať si vzťah k obom dievčatám. Osemročná Victoria (Megan Charpentier) i šesťročná Lilly (Isabelle Nélisse) sa pomaly socializujú a prechádzajú do normálneho civilizovaného fungovania. Pokiaľ sa ich zvláštne správanie a ešte zvláštnejšie kresby na steny dajú pripísať päťročnému odlúčeniu, hry s duchárskou mamou už nie. Je len otázkou času, kedy s ňou budú konfrontovaní aj Lucas a najmä Annabel. Trailer sľuboval temnú atmosféru a tú si film väčšinou aj drží. Muschietti vie využívať kameru, jej uhly, osvetlenie, hudbu aj zvuky vo svoj prospech. Napriek tomu film v podstate ide po žánrových koľajach vychodených podobnými filmami. Pripraví síce niekoľko ľakačiek, no väčšinou sa dá odhadnúť, kedy prídu. Naviac režisér už hneď v úvode vyložil na stôl všetky svoje (digitálne) karty, takže ani v tomto smere sa žiadne veľké prekvapenie s pointou nekoná. Mama Práve s tým odhalením mám dosť veľký problém. Odhaliť titulné strašidlo v samom úvode by sa možno nezdalo ako úplne najšťastnejšie riešenie, no keď vezmeme do úvahy názov filmu, o nijaké šokové odhalenie nás režisér nepripravil. Horšie je, že s postupom času je mamy na plátne čoraz viac. V takýchto situáciách však osobne dávam prednosť skôr len akýmsi náznakom – či už vo forme tieňa, nezaostrenej postavy alebo krátkeho zjavenia sa. Keďže však digitálnu mamu v poslednej približne tretine vidíme tak často ako ktorúkoľvek hranú postavu, pre mňa ako diváka sa tak zo strašidelnej postavy stávala už len vizuálne odpudivou. Čo je pri duchárskom horore skutočne škoda. Mama ponúka niekoľko zaujímavo vyzerajúcich exkurzov do minulosti a zopár výborných scén – u mňa to jednoznačne vyhráva naťahovanie sa s dekou. K tomu si pripočítajte ešte nejaký bod k dobru za nie úplne tuctové vyústenie natiahnutého finále. Inak ide po obsahovej stránke o čistokrvný priemer. Možno by to chcelo nejaký zvrat či prekvapenie. Žánrovka to je slušná, no druhý Sinister sa veru nekoná.
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Barracuda Movie

Odporúčané články

Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...