Francúzska spojka
(1971, The French Connection)
Dvaja drsní newyorskí policajti z protidrogového oddelenia sú na stope pašeráckeho gangu z krajiny galského kohúta.
Išlo o heroín v hodnote 30 000 000 dolárov – dosť pre všetkých narkomanov v New Yorku aj na niekoľko mesiacov. Francúzska spojka zarobila viac ako 50 000 000 dolárov (pri dvojmiliónovom rozpočte) a stala sa ďalším kasovým trhákom po Dobrodružstvách Poseidonu (The Poseidon Adventure, 1972) s Gene Hackmanom v hlavnej úlohe, aby spoločnosť Twentieth Century Fox vydržala ďalších sedemnásť rokov.
Friedkinova novátorská dokumentaristická technika využívajúca neznámych charakterných hercov, na divákov silno zapôsobila a priniesla filmu nielen ceny, ale aj dlhé rady pred biografmi. Boli to Oscary za najlepší film, réžiu, scenár a Gene Hackamnovi ako hercovi. Verejnosť aj svet filmu si začal Hackmana všímať po jeho vedľajších úlohách vo filmoch Bonnie a Clyde (Bonnie and Clyde, 1967) a Nikdy som nespieval svojmu otcovi (I Never Sang for My Father, 1969). Až v štyridsiatke jeho kariéra zrazu nabral kurz strmo nahor. Čoskoro sa ocitol v lige hercov platených najmenej jeden milión dolárov za jeden film. V 70-tych rokoch sa podrobil nabitému rozvrhu, že nakrúcal až tri filmy za rok a medzi ne patrila aj Francúzska spojka II. (French Connection II., 1975), kde okrem neho v hereckej zostave zostal len Fernando Rey. Jedným zo známych vedľajších účinkov Hackmanových úspechov bol neblahý vplyv na jeho štrnásťročné manželstvo. Po nakrúcaní Francúzskej spojky sa s manželkou rozišiel a v roku 1985 nasledoval búrlivý rozvod. V čase, keď hral v Supermanovi (1978) postavu Lexa Luthora, tak ho začali unavovať vedľajšie úlohy. Preto Hackman odišiel na odpočinok, utrácal veľa peňazí a v 80-tych rokoch sa vrátil na plátno, aby pokračoval v nabitom tempe. Royovi Scheiderovi a Williamovi Friedkinovi začalo svitať na lepšie časy. Veľkú smolu mal len Eddie Egan, drsný newyorský policajt z protidrogového oddelenia, ktorého inšpiroval film Egan. Na celom projekte zarobil len 240 dolárov a jeho vinou prišiel i o miesto.
ZO ZÁKULISIA:
Francúzska spojka je príbehom Eddieho Egana. Jazyk, postoje a typické rutiny patria jemu. Všetky udalosti, s výnimkou automobilovej naháňačky, vychádzajú z jeho zážitkov. Môžete si porovnať skutočných bojovníkov proti zločinu s ich protivníkmi na plátne. Friedkin si po dohode s newyorskou políciou nechal preveliť svojmu štábu Eddieho a Sonnyho ako technického poradcu a dal obom drobné úlohy. Eddie si zahral viac ako predpokladali. Vidíme ho na plné obrátky v úlohe Doyleovho šéfa Simonsona. Sonnyho Grossa zaradili do nevýraznej úlohy federálneho policajta Kleina. Ďalším skutočným policajtom na plátne je policajný mechanik Irv Abrahams. Dostal za úlohu hrať sám seba ako šéfa partie.
Gene Hackman sformoval svoju charakteristiku Pepka námorníka Doylea na základe zážitkov z desivého rýchlo kurzu policajnej práce v podaní Egana. Hackman sa snažil porozumieť Eganovi a Sonnymu, ale Egan sa k Hackmanovi spočiatku správal dosť odmerane (hnevalo ho to, že túto úlohu nedostal Rod Taylor), ale časom hnev vyprchal. Vzal Hackmana s Friedkinom na záťah podobný tomu, aký Pepek prevádzal v bare. Egan hodil režisérovi zbraň a zakričal mu, aby strážil vchod. Oboch filmárov vyviedli z miery, ale potom dokázali svoje skúsenosti vo Francúzskej spojke využiť, okrem zavretia podozrivého do telefónnej búdky. Diváci, ktorí videli prvýkrát tento film, ktorím sa preslávili Hackman a Scheider, mali pocit, že sledujú dokument sprevádzaný skrytou kamerou.
Skutočný Gene Hackman by neublížil ani muche. Na rozdiel od svojej brutálnej úlohy je v súkromí jemný človek, vyrastal v malom meste v štáte Illinois, kde jeho otec pracoval ako vydavateľ miestnych novín. Tvrdil, že pre neho bolo hrozne ťažké zahrať na razii predavača drog a vyhrážať sa mu, že bude tráviť zvyšok života vo väzení. Mal podozrivého naozaj zvaliť na zem a ten v úlohe priekupníka Alan Weeks medzi zábermi sa usmieval a uistil ho, že to nič nie je. Hackman na niečo také nemal žalúdok. Nakoniec potreboval cez dvadsať záberov tak, aby Weeksa unavil a mohol ho poriadne praštiť, aby to vyzeralo presvedčivo. Keď Hackamn a Friedkin začali na Francúzskej spojke pracovať mali na policajnú brutalitu liberálne, odmietavé názory, ale po nakrúcaní však uznali, že pravda je na oboch stranách. Videli totiž drsnú realitu práce policajtov. Dokonca Friedkin zašiel tak ďaleko, že začal podporovať legalizáciu drog ako jediné riešenie, ktoré môže vec vyriešiť. Amatérsky sa tváriaca kamera a zvuk sa divákom páčili. Kameraman Owen Roizman získal Oscara za hollywoodsku snímku, ktorú nakrúcal väčšinou sám ručnou kamerou Ariflex bez akustického tesnenia. Obecenstvo sa muselo dosť snažiť, aby pri obrovskom hluku newyorských ulíc počulo, o čom je na plátne vôbec reč.
Najťažšie filmovanie na uliciach predstavovala naháňačka. Friedkin k nej pristupoval s úmyslom spojiť známy okruh okolo San Franciska v predchádzajúcom trháku svojho producenta Bullittov prípad (Bullitt, 1968). Autá pískali okolo dvadsiatich šiestich blokov ulice Sitwell Line v Brooklyne a scénu nakrúcali za vhodného počasia päť týždňov. Pasáž je založená na piatich kaskadérskych kúskoch a nakrúcali sa jednotlivo, pretože hneď prvý záber nevyšiel. Za scénu, kedy sa do záberu zrúti biele auto a vrazí do pontiaca riadeného Pepkom, kaskadéra poriadne zranili. Bill Friedkin niečo podobného predsa očakával, pretože mal náhradného pontiaca a päť kamier, ktoré snímajú dej zo všetkých uhlov. Auto riadil väčšinou sám Gene Hackman, ktorý voči ľudom pôsobil ako baránok, ale za volantom bol hotový tiger. Išiel stodesiatkou až stoštyridsiatkou. Zrážka vlakov na konci naháňačky je veľmi jednoduchý trik. Friedkin jednoducho nafilmoval vlak ako odchádza od kamery a potom ho spustil obrátene aj so zvukovými efektmi. Chrup! Newyorské veliteľstvo polície rozhodne nemalo z toho filmu radosť, lebo pošpinil ich povesť a naviac vznikol za aktívnej pomoci dvoch službu konajúcich policajtov. Po šestnástich rokoch služby a ôsmich tisícoch zatknutí dostal Egan predvolanie k svojmu nadriadenému, ktorý ho obvinil z toho, že vo svojich hláseniach veľmi ostro rezal zákruty. Dostal padáka a to len niekoľko hodín predtým než mu vznikol nárok na penziu.
TVORCOVIA:
Gene Hackman (40) ako Pepek námorník Doyle; práve po dlhých rokoch mieri k výšinám superhviezdy.
Roy Scheider (36) ako Buddy Russo; mal pocit, že jeho rannú kariéru neblaho ovplyvnila podoba s Georgeom C. Scottom, ktorý hral úlohy drsných chlapov. Hlavných úloh sa dočkal vo filmoch Čeluste (Jaws, 1975) a All That Jazz (1979).
Fernando Rey (56) ako Alan Charnier; známa hviezda európskych filmov španielskeho pôvodu, obľúbenec režiséra Luisa Buňuela.
Phillip D´Antoni (41) producent; tiež sa podieľal produkčne na Bullitovom prípade (Bullitt, 1968), neskôr režíroval niekoľko nevýrazných filmov.
William Friedkin (31) režisér; už ako dvadsaťročný režíroval v televízii. Ďalším jeho filmom bol Vyháňač diabla (The Exorcist, 1973).
Zdroj: MovieMania.sk Foto © archív