Nenahraditeľný herec Vladimír Menšík

3.2.2007|Jozef Rigo|
Nenahraditeľný herec Vladimír Menšík

(9.10.1929, Ivančice – 29.5.1988, Brno, Československo)

Určite si to vybavíte: Vladimír Menšík stojí uprostred pódia, na sebe čierny smoking s motýlikom, rozpráva vtipnú príhodu či anekdotu a publikum, v ktorom sedia herci, speváci a moderátori, sa smeje na celé kolo. Je silvestrovský večer, v televízii beží tzv. hlavný zábavný program a národ sa dobre baví.
Fenomén „menšíkovských“ Silvestrov 70.rokov prežíva dodnes, dočkali sa napríklad vydania na zvukových nosičoch, ale spomienky už trochu blednú. Televízne bavičstvo nemá príliš dlhý dych, svojich hrdinov vynášajú rýchlo nahor, ale rýchlo ich striedajú iní.
Vladimír Menšík je výnimkou, pretože do značnej miery určil kritériá, podľa ktorých sú dnešní televízni showmani hodnotení. Nebol tiež len estrádnym humoristom, aj keď tá rola mu priniesla asi najväčšiu popularitu, bol v prvom rade mimoriadnym filmovým hercom!
Českí herci sa vo väčšine prípadov zaviažu do divadelného angažmá, pritom sa ale venujú filmovaniu, práci v televízii, rozhlase, dabingu. Pred vojnou bol jeden z mála výnimiek Theodor Pištěk, ktorý nebol členom žiadneho divadelného súboru, mal preto na film čas a stal sa tiež najobsadzovanejším českým filmovým hercom vôbec.
K povojnovým rekordmanom patrí Vladimír Menšík, ktorý ho v nedivadlenom herectve nasledoval. Po absolvovaní JAMU hral síce od roku 1954 v divadle u E.F.Buriana,a le v roku 1958 sa stáva členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov a na javisku sa objavuje len ako hosť (napr.v Divadle za bránou).
Počas svojej hereckej dráhy sa objavil vo viac ako 120 filmoch a jeho televízne inscenácie a  seriály sa dajú počítať na stovky. O zábavných a revuálnych programoch nehovoriac.
To všetko sa pritom vojde do tridsaťročia od konca 50.rokov do konca 80.rokov.
Vladimír Menšík miloval publikum a publikum milovalo jeho. Televízia ho preto často využívala ako rozprávača, konferenciéra a baviča. Ani sa nedá vyčísliť, v koľkých programoch účinkoval. Za zmienku stojí napríklad poviedkový cyklus Bakalári.

Menšík žil a nešetril sa. Ako Moravák nemohol nepiť, alkohol mu samozrejme uberal síl, ale zároveň  kontakt s priateľmi a ľudská spoločnosť vôbec boli zdrojom, z ktorých čerpal energiu. Odtiaľ tiež bral nespočetné životné príbehy, ktoré potom rozprával publiku.
Menšík vystupoval a hral pre masy, bol ľudovým hercom.  Bol pohotovým a rodeným rozprávačom s „burianovským“ akcentom, radosť z neho priamo vyžarovala a vtipy sršali prirodzeným a spontánnym prúdom.
Miloš Forman, ktorého sarkastické filmy k menšíkovskému chápaniu humoru boli dosť vzdialené, predsa hovorí: „...Vladimír Menšík bol génius. ...Patrí do svätej  trojice vedľa Vlasty Buriana a Jána Wericha. Všetci ostatní sú iba ich apoštolmi.“
Burianom a Werichom pritom Menšíka spája aj potreba improvizácie, schopnosť domýšľať svoje postavy, prispôsobovať si ich k obrazu svojmu, v niektorých prípadoch sa na nich podielať aj v dialógovej a scenáristickej rovine. Aj preto Menšíkovi tak vyhovovala televízna práca, tu nebol ako na divadle pevne viazaný textom hry, nebol ako v prípade filmu obmedzovaný malým časovým úsekom jedného záberu.
V roku 1978 Menšík hovorí: „...pre mňa ako pre herca je dnes práca v televízii  najslobodnejšia práca. Dá sa ju na mieste korigovať. Súčasná technika mi ako človeku, ktorý je sám sebe materiálom, dovoľuje poodstúpiť podobne ako môže sochár od rozrobenej sochy. Proste – prestávam sa cítiť ako taká tá plastelina. Mám možnosť uplatniť svoj názor.“
Keď sa Ján Rejžek, autor útlej menšíkovskej monografie z roku 1987, preberá úctyhodným počtom hercových úloh, často sa dostáva len k prostému výpočtu dnes už zabudnutých filmov, pri ktorých sa dá napísať jedine: Menšíkov dobrý výkon v priemernom filme.
Ďalším problémom bola aj stereotypnosť obsadzovania. Menšík sa relatívne rýchlo, už koncom 50. rokov, prejavil ako schopný komediálny herec. Režiséri preto vyskúšaný menšíkovský typ brali ako stávku na istotu a herca sa neodvážili obsadzovať inak a nevyžadovali od neho ani iný prístup.

Vladimír Menšík (vpravo) a Jiří Lábus v kultovej rozprávke Arabela
Vladimír Menšík (vpravo) a Jiří Lábus v kultovej rozprávke Arabela

V 50. a 60.rokoch sa objavuje často ako malý český ležérny podvodník či podvodníček s fúzikmi, v 70.rokoch ja zase otcom a manželom riešiacim banálne rodinné a manželské problémy. Slabou stránkou takých filmov boli predlohy – ako píše Ján Rejžek, v 60.rokoch Menšík „vo väčších veseloherných úlohách naplno stroskotal na nekvalitných scenároch, ktoré by neutiahol ani Chaplin.“
To bol povedzme prípad filmu Hľadá sa otec /1961/, kde je Menšík šoférom pátrajúcim  po otcovi novorodeniatka alebo filmu Medzi nami zlodejmi /1963/, kde vystupuje vo svojej typickej úlohe sobášneho podvodníka. Aj na malom priestore epizódnej úlohy dokázal Menšík vystihnúť presnú figúrku. Takým bol napríklad barman zo snímky Limonádový Joe alebo Konská opera /1964/, školník z filmu Až príde kocúr /1963/ či okrskár z Bielej pani /1965/.
Celkom inú „figúrku“ hrá vo filme, ktorý dodnes nezapadol a to aj pre Menšíkov netypický výkon. Miloš Forman si ho vyberie do Lásky jednej plavovlásky /1965/, posadí ho pritom k jednému stolu s dvoma naturálmi, aby vytvoril komickú trojicu záložiakov túžiacich si povyraziť na zábave. Menšík tu mal pritom zahrať nielen svoju postavu, ale mal aj podržať svojich kolegov-nehercov, mal byť ťahúnom scény. Menšík spomína ako ho Forman dôsledne viedol a usmerňoval, stále ho miernil v slovnom prejave. Pre herca bola táto skúsenosť z hľadiska komediálnych úloh zásadná: „...cítil som, že je to niečo úplne iného než kedykoľvek predtým a hrozne ma to začalo u Miloša baviť. A ja to považujem (...) za moment, kedy som si uvedomil, že som až dosiaľ skoro vždycky šiel tou pre seba nevýhodnou cestou takého použiteľného čertíka, ktorý vyskočí na správny moment...“ A dodáva: „Pri Láskach jednej plavovlásky ma začalo baviť herectvo vo filme. Predtým ma bavilo skôr prostredie vo filme...“
Nie je náhodné, že vedľa Formanovho filmu vytvorí Menšík svoje najsilnejšie filmové úlohy 60.rokov opäť u mimoriadnych režisérov. Pod Vláčilovým vedením hrá blúdiaceho mnícha Bernarda v snímke Markéta Lazarová, v Jasného réžii sa objaví v tragickej postave Jožka Pyrku vo Všetkých dobrých rodákov.
Ako sa ukáže i v 70.rokoch, Menšík ako herec veľkého formátu a mohutného daru prirodzenosti potrebuje sebe rovných partnerov, scenáristov aj režisérov. Keď ich má, predvedie „náhle“ svoj výkon neporovnateľný s ničím predchádzajúcim, ukáže sa ako úplne univerzálny herec – komediálny, dramatický i tragický.
Forman, Vláčil, Jasný, Menzel, Kachyňa, teda režiséri prvej kategórie, Menšíka inšpirovali, motivovali a on dokázal ich impulzy umocniť vlastným tvorivým vkladom. Tí ostatní Menšíkovi veľa nedávali, niekedy viac a niekedy menej z neho naopak len ťažili.
Ešte v roku 1970 hrá spoločne s dlhoročnou kolegyňou Jiřinou Bohdalovou v jednom z posledných plodov tzv.novej vlny (Formanov tím – Passer, Papoušek, Věra Chytilová, Jan Němec, Ester Krumbachová, Evald Schorm, Jiří Menzel, Jaromil Jireš a ďalší) vo filme Vražda ing.Čerta /1970/ režisérky, scenáristky a výtvarníčky Ester Krumbachovej. Tento film nebol obsahovo nijak zásadný, ale formálne extravagantný a herecky vďačný.
Potom nasleduje rada typických komédií 70.rokov, ktoré dajú Menšíkovi jediné: upevnia  jeho divácku obľubu. Menšík pracoval v 70.rokoch najčastejšie s režisérom Václavom Vorlíčkom, pod jeho vedením hral tiež v tzv.crazy komédiach len prevyšujúcich naznačený priemer:
Pane, vy jste vdova! /1970/, Dievča na metli /1971/, Ako utopiť dr.Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách /1974/ či Což takhle dát si špenát /1977/, aj v komediálnej rozprávke Tri oriešky pre Popolušku /1973/. V tej dobe plánovaný projekt televízneho seriálu podľa Haškovho Švejka, v ktorom bol Menšík najpravdepodobnejším kandidátom na titulnú úlohu, sa bohužiaľ nerealizoval.

Len dve postavy sa výrazne vymykajú z tohto stereotypu, sú tiež z iného dejinného času než zo súčasnosti. Najprv je to kabaretiér Šlapeta, postava napísaná podľa Jozefa Švába-Malostranského z Menzlovho filmu o začiatkoch vzniku českého filmu Báječní muži s kľukou /1978/. Šváb-Malostranský, dobrosrdečný človek, ktorého podľa svedectiev pamätníkov mali všetci radi, nachádza u Menšíka ideálneho predstaviteľa.
Menzel podobne ako Forman vedie Menšíka k miernejším gestám, aby dobre zapadol do nostalgicky ladeného štýlu filmu odohrávajúceho sa na prelome storočia. Do obdobia prvej republiky a pražského Žižkova je zasadený filmy Karla Kachyňu Lásky medzi kvapkami dážďa /1979/, kde Menšík hrá obuvníka Bursíka. Bursík je Menšíkovi blízky, je to rovno mysliaci a priamo konajúci človek so silným ľudským jadrom. Chce byť ľudom prospešný, chce im robiť poriadne topánky, ale osud k nemu nie je príliš láskavý. Končí potupne ako chodiaca reklama na baťovky. Vladimír Menšík je živelným elementom opäť nostalgického filmu, zapadá do žižkovského koloritu, má tu lyrické a tragické momenty. Po tomto filme už porovnateľnú úlohu nedostáva.
V 80.rokoch tiež hrá zo zdravotných dôvodov čím ďalej, tým menej. Poslednou úlohou je možno aj trochu symbolický Honzíček, jeden z osadenstva protialkoholickej liečebne vo filme Dušana Kleina Dobrí holubi sa vracajú /1988/.
Hoci ho stále viac brzdili zdravotné problémy, nutne podporené jeho náruživým fajčením a náklonnosťou k alkoholu, hral a vystupoval až do posledných sil.
V máji 1988 účinkoval v televíznej Abecede, kde ho Jitka Molavcová musela podopierať. O dva dni neskôr zomrel v Brne.

Po Vladimírovi Menšíkovi tiež ako po Rudolfovi Hrušínskom zostala v českom herectve medzera. Nepodarilo sa ju vyplniť a je otázkou, či sa z dnešných hercov vo veku medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou dokážu s týmito velikánmi vyrovnať. V každom prípade majú sťaženú pozíciu v tom, že českých filmov sa už nenakrúca toľko ako bolo v 60. a 70.rokoch a ich úroveň je zatiaľ len priemerná.
Je dosť možné aj zbytočne hľadať nového Menšíka, pretože ak patrí do onej svätej trojice, tak je nenahraditeľný! A traja veľkí komediálni herci európskej úrovne to nie je zas tak zlá bilancia za sto rokov existencie našej kinematografie!

Jeho ďalšie filmy:
Hviezda ide na juh
/1958/, Darbuján a Pandrhola /1960/, Bláznova kronika /1964/, Strašná žena /1965/, Kto chce zabiť Jessie? /1966/, Klietka pre dvoch /1967/, Happy End /1967/, Prísne tajné premiéry /1967/, Naša blaznivá rodina /1968/, Panenstvo a kriminál /1969/, Svetáci /1969/, Partia krásneho dragúňa /1970/, Slamenný klobúk /1971/, Aféry mojej ženy /1972/, Zlatá svadba /1972/, Hodíme sa k sebe, miláčik? /1974/, Môj brat má prima brata /1975/, Búrlivé víno /1976/, Parta hic /1976/, Zajtra vstanem a oparím sa čajom /1977/, Brat za všetky peniaze /1978/, Pol domu bez ženícha /1980/, Zrelé víno /1981/, Keď rozvod, tak rozvod /1982/, Lietajúci Čestmír /1984/, Mladé víno /1986/,...
Hral v populárnych televíznych seriáloch Chalupári /1975/, Žena za pultom /1977/, Arabela /1979/ alebo Návštěvníci /1983/.
V roku 2004 bolo vydané DVD „To najlepšie z Vladimíra Menšíka“.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články

Spider-Man: Paralelné svety

Spider-Man: Paralelné svety

Pavúčí muž, alebo lepšie povedané Spider-Man patrí medzi najpopulárnejších komiksových hrdinov. Hoci sa v komiksoch objavil už v roku...