John Wick 3: Parabellum

26.5.2019|Róbert Herda|

Pôvodný John Wick patril k jedným z príjemných prekvapení roka 2014. Na prvý pohľad ničím nevýnimočná, tradičná a vlastne celkom schematická akčná záležitosť sa nakoniec ukázala byť jednou z najkryštalickejších snímok v danom žánri. Netrvalo dlho a prišlo pokračovanie, ktoré je vo všeobecnosti prijímané ešte vrúcnejšie, avšak mňa skôr sklamalo. No rozhodne nie do takej miery, aby ma, ako fanúšika čistokrvných filmových akcií, odradilo od pozerania očakávaného tretieho dielu. Ten si tento mesiac odbil v našich aj zahraničných kinách premiéru, pričom opätovne výborné tuzemské i americké ohlasy kritikov sprevádzali fanfáry nadšených fanúšikov ospevujúcich túto novinku. Je však John Wick: Chapter 3 - Parabellum ďalším kvalitným dodatkom v rozširujúcej sa značke? 

Keď sme sa naposledy s Johnom Wickom videli, nachádzal sa v pomerne nezávideniahodnej situácii. Stal sa z neho odpadlík, človek vylúčený z vlastnej komunity, čo v širokom okruhu najnebezpečnejších zabijakov celého sveta znamená jediné – istú a bezvýchodiskovú smrť. Pokračovanie s podtitulom Parabellum teda pokračuje presne v momente, kde skončil úspešný predchodca. Fyzicky zdevastovaný John beží naprieč preplnenými ulicami mesta New York. Zostávajú mu posledné minúty pokoja pred skutočnou a nevyhnutnou vojnou. Hodina mieru, ktorá mu bola omilostená dlhoročným známym a správcom hotela Continental Winstonom pomaly odsýpa a John sa tak pripravuje na tú najtvrdšiu skúšku jeho vražedných schopností, akú doposiaľ absolvoval.  

Snáď nikoho neprekvapí fakt, že kvôli scenáru a šikovne napísaným dialógom sa do univerza Johna Wicka nevraciame. I v treťom dieli ságy sme sa dočkali priamočiareho príbehu, ktorý v istých momentoch pôsobí tak trochu hlúpo, čo ale nejak výrazne neprekáža, nakoľko sa nejedná o nič nadštandardné. Logika je jednoducho vo vražednom univerza prazvláštna, kde sa snažia všetci riadiť podľa akéhosi kódexu, avšak každá z prítomných postáv si ho tak trochu upravuje podľa svojho uváženia, nakoľko si to scenár vyžaduje. Viac možno zamrzí neadekvátne využitie niektorých dejových línií, kde minimálne jedna podstatná časť príbehu nakoniec úplne vyšumí a technicky vzaté má nulový dopad na samotné finále. Rovnako by si mnohí z nás mohli priať plnohodnotnejšieho antagonistu so skutočným rešpektom a váženosťou, ktorá sa k záporným postavám hodí. Práve tieto vlastnosti totiž oddeľujú kvalitných zlosynov od tých priemerných, prípadne mdlých.  

Nebezpečného zloducha s veľkým Z tentokrát stvárnil menej známy Mark Dacascos, ktorému štvorica scenáristov nepripravila príliš vhodné podmienky pre temné herecké kreácie, vďaka čomu pôsobí skôr komickejšie, než skutočne nebezpečne. I samotná Halle Berry sa dočkala iba epizódnej úlohy a jednej prepálenej akčnej scény, z ktorej bolo cítiť akési pomyselné videoherné korene. Tej by sa mimochodom zišla práca nejakého šikovného strihača alebo svieži nápad. Jej psie duo ohúri po prvýkrát, avšak na ploche približne siedmich minút neustáleho boja sú jej štvornohý priatelia značne nadužívaní. O oboch postavách, i keď najmä o druhej spomenutej, by som sa rád dozvedel viac, avšak nevystupujú zo svojich archetypálnych polôh a stávajú sa tak len zanedbateľnými dejovými figúrkami. 

Fotogaléria John Wick 3: Parabellum (2019)Zobraziť fotogalériu »

Zatiaľ čo prvotina ma akciou skutočne ohúrila, pokračovanie, ktoré je mimochodom považované za najlepší žánrový film poslednej dekády, mi prišlo až príliš monotónne, stereotypné a približne už v polovici enormne nudné. Tvorcovia v tejto oblasti vsadili všetko na identický koncept jednoduchej choreografie a neprestajného strieľania, pričom im chýbali zaujímavejšie nápady. Zároveň sa potvrdilo i pravidlo, že perfektná technická stránka ešte dobrú akčnú scénu netvorí, teda aspoň nie za predpokladu, že sa veziete na rovnakej zbesilej vlne počas kompletnej dvojhodinovej minutáže. 

Chad Stahelski, režisér doterajšej trilógie, si do tretieho dielu však so svojou osobitou a nezameniteľnou réžiou, našťastie, priniesol i množstvo unikátnych a veľmi šikovných nápadov. Do neustáleho mordovania desiatok a desiatok vrahov tentokrát zapája i také výstavné kúsky, akými sú napríklad jazda na koni neónovými ulicami veľkého jablka, naháňačka na motorkách, príjemný odkaz na klasické westerny s tematickým hudobným sprievodom alebo vizuálne hranie sa s hrubým sklom, čo patrí k delikátnym vrcholom snímky. Hranice ľudských síl a možností nahrádzajú CGI efekty, ktoré považujem tak trochu za rušivú zbytočnosť. Nenájdeme ich síce vo filme mnoho, akurát zastávam názor, že by sme sa obišli aj bez nich. Všetko zmienené každopádne pôsobí mimoriadne kreatívne, a i keď sa jedná len o kratšie vsuvky, práve tie naštrbia monotónnosť klasického strieľania a nenadobúdate tak pocit, že by ste po stýkrát pozerali na identickú scénu so síce atraktívnym, no iba mierne obmeneným prostredím. 

Režisér pritom stále servíruje brutálnu, nekompromisnú a famózne nasnímanú akciu, ktorá síce nepôsobí dynamicky, nevyužíva agresívne strihy ani nič podobné. Skôr funguje ako bravúrny akčný balet, v ktorom je každý záber takmer dokonale čistý, prehľadný a pre oko diváka jednoducho nádherný. Zároveň je práca s kamerou značne nekontaktná, až sa zdá, že si zámerne udržiava odstup pre čo najlepšiu kompozíciu záberov. Minimálne na mňa osobne niečo podobné funguje viac než dobre, nakoľko ma trend rýchlych strihov a neucelených záberov už naozaj unavuje, takže som pomerne rád, že si práve John Wick stále udržiava svoju vlastnú tvár a nenasleduje tak iné akčné záležitosti. Mimoriadne mu to svedčí. 

Kaskadéri nešetrili na krkolomnej choreografii a hneď druhá filmová bitka je vrcholom obdobných počinov, samozrejme s výnimkou legiend, na ktorých sa podieľal Jackie Chan, Jet Li alebo mladší a značne exotickejší Tony Jaa. Za všetkým je však vidieť poctivé trénovanie, keďže či už pri strieľaní, odzbrojovaní alebo klasickej konverzácii zovretých pästí, nikdy nemáte pocit strnulosti alebo spomalenosti. Podobné scenérie sú ladné a pracujú ako dobre namazaný stroj, takže fanúšikovia kvalitne a bezchybne natočenej akcie sa doslova ocitnú v siedmom nebi, respektíve žánrovom raji. 

Fotogaléria John Wick 3: Parabellum (2019)Zobraziť fotogalériu »

Menším sklamaním pre mňa zostáva evidentné fyzické šetrenie telesnej schránky Johna. V najnovšom prírastku sa z neho totiž stáva absolútny nezničiteľný stroj, ktorému akékoľvek zranenie, uštedrená modrina alebo zásah nerobí zhola nič. Väčšinou síce jeho protivníci nestihnú ani zareagovať a ihneď sa nachádzajú v riedkej čľapkanici svojej vlastnej krvi a útrob spolubojovníkov, no napríklad pri pasáži, kde pán Wick preletí asi piatimi sklenenými vitrínami a odnesie si minimálne škrabance sa tak trochu vytráca celá tá uveriteľnosť a surovosť tohto sveta. Posledný zdrvujúci voľný pád už svojou nelogickosťou a prehnanosťou až irituje. 

Tretí John Wick si zaslúži miesto po boku akčných klasík už len vďaka svojej technickej dokonalosti, ktorú na plátnach kín predvádza posledných päť rokov. Rozpočet je stále hlbší a hlbší, tým pádom si tvorcovia môžu dovoliť už takmer čokoľvek, za čo som osobne rád. Záver zasa raz naznačuje návrat Keanu Reevesa vo svojej najlepšej úlohe uplynulej doby, pričom sa zdá, že tentokrát pôjde o maximálne testosterónové bláznovstvo tej najlepšej akosti. Rád by som však zdvihol varovný prst, keďže dúfam, že tá nevyhnutná a vlastne už aj ohlásená štvorka bude naozaj poslednou kapitolou príbehu. Samotná séria sa totiž nebude môcť dojiť donekonečna a budem rád, ak John Wick odíde so cťou a štatútom akčného kultu. Koniec koncov, i tretie Expendables jasne dokázalo, že kvalitný koncept sa môže veľmi rýchlo zboriť a pošramotiť tak povesť inak výbornej série.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Forum Film Slovakia

Odporúčané články

Vtedy v Hollywoode

Vtedy v Hollywoode

Filmová tvorba Quentina Tarantina nikdy nepatrila ku konvenčným dielam. Charizmatický režisér a scenárista v jednej osobe...
Priatelia (Friends)

Priatelia (Friends)

Keď sa v roku 1994 stretla trojica Bright, Crane a Kauffmanová vytvorili jeden z najúspešnejších seriálov aké sme mali možnosť vidieť. V...