Vtedy v Hollywoode

20.8.2019|Robert Herda|

Filmová tvorba Quentina Tarantina nikdy nepatrila ku konvenčným dielam. Charizmatický režisér a scenárista v jednej osobe s bizarnou minulosťou si vystaval vlastný svet tvorený filmami a tie si vždy robil po svojom. No a keďže mu to až na jedinú výnimku (Death Proof) vždy vyšlo u divákov, tak i komerčne, producenti, prípadne niekto iný mu do jeho tvorenia nevstupuje. Nie nadarmo jeho tvorbu väčšinou produkovali menšie firmy, ktoré predsa len nezväzujú ruky a umožnia brutálnemu tvorcovi pracovať v akejkoľvek téme, okoreniť ju o porciu dialógovej nekorektnosti a celé dielo ozvláštniť explicitným sadizmom a nevídanou porciou krvi. Častokrát kontroverzný režisér spolupracuje s rovnakými hercami, roky kooperuje s kameramanom Robertom Richardsonom, ktorý očividne bezproblémovo dokáže splniť každú Quentinovu požiadavku, týkajúcu sa vizuálneho nasnímania. 

Šialenec z video požičovne teda dve dekády prináša originálne filmové zážitky, prostredníctvom ktorých reflektuje svoju lásku k rôznym, nezriedka béčkovým, žánrom, pričom tie v jeho podaní pôsobia ako vrcholné filmové dielo. Legendárny Kill Bill bol poctou východným filmom so samurajmi, jedenásť bastardov, Django a hrozná osmička zasa rešpektovali klasické westerny, ktoré Tarantino neskrývane miluje (predsa len je Sergio Leone jeho najobľúbenejším režisérom). Vtedy v Hollywoode však nevyzdvihuje ani tak konkrétny žáner ako skôr filmový priemysel samotný. Výsledný projekt bol pre hlavného tvorcu natoľko osobný, že je to najmenej „tarantinovská“ snímka, ktorá je súčasne ikone filmového sveta a jej srdcu najbližšia. A to, nanešťastie, neznamená, že by bol film prístupný a vrúcny voči každému divákovi. Najmä nie voči divákovi, ktorý očakáva zábavu v štýle posledných troch režisérových filmov. 

Fotogaléria Vtedy v Hollywoode (2019)Zobraziť fotogalériu »

Príbeh zachytáva vyhasínajúcu legendu televíznych westernov Ricka Daltona (Leonardo DiCaprio) a jeho kaskadéra Cliffa Bootha (Brad Pitt). Keďže Rickovi sa príliš nedarí získať dobrú rolu vo filme, ktorý by ho zaujal, tak sa tradičná Cliffova práca zmenila na vozenie a staranie sa o dom bývalej hereckej legendy. Ponuky tu síce sú a dokonca Marvin Schwarz (Al Pacino), teda človek s kontaktami, ktorí je súčasne fanúšikom akčného hrdinu televíznej produkcie mu odporúča rolu v klasickom spaghetti westerne, avšak Rick talianskymi filmami vyslovene opovrhuje. Spoločne tak „filmové dvojičky“ blúdia Hollywoodom, až kým neblysne svetielko nádeje v podobe Sharon Tate (Margot Robbie) a Romana Polanského (Rafal Zawierucha), keďže sa obe hviezdy prisťahujú hneď vedľa Ricka. Okolo poľského režiséra sa začína objavovať i Charles Manson a deň sadistického masakru z 9. augusta 1969 pomaly nadchádza.   

Quentin Tarantino to prehlásil už niekoľkokrát, no ak ste to náhodou nezaregistrovali, nadobudol pocit, že príliš nepotrebuje príbeh a len chce sprostredkovať ďalší deň zo života zaujímavých postáv. A to v praxi robí. Nesnaží sa o vetvenie, prípadne postupné budovanie a tradičnú gradáciu. Sleduje však ústredné duo, ktoré robí bežné veci. Cliff opravuje anténu, cestuje ulicami, Rick celý deň nakrúca epizódu nového seriálového westernu, v ktorom sa musí nechať zabiť nejakým mladším a momentálne populárnejším hercom. A práve takéto tradičnejšie činnosti zaberú dve hodiny celkovej minutáže. Niekoho bude rozvláčne tempo vyložene nudiť, avšak dialógy sú stále zábavné, i keď je pravdou, že scenáristove povestné pointy tentokrát viac-menej absentujú. Nemáte však pocit, že by v dialógovej polohe Quentin čokoľvek naťahoval. Zakaždým šikovným spôsobom rozvíja charakter, vtipne, úderne a miestami drzo podtrháva vlastnosti, ktoré potrebuje a neprekvapivo to funguje na jednotku. 

Naratívne dianie neustále nahráva hercom, ktorí vďaka tomu perfektne stvárňujú svoje postavy. V tomto prípade oba charaktery doslova milujete a kľudne by ste s nimi strávili ďalšie tri hodiny. Leonardo i Brad si role očividne užívajú a dovolím si tvrdiť, že sú vo svojich polohách bezchybný. Opomenúť by sme nemali ani mladučkú Juliu Butters, ktorá je nepochybne najkľúčovejšou postavou Rickovej línie a prehovory medzi týmito protagonistami sú doslova dialógové zlato, v ktorom sa pred vami otvára dospelejšia verzia scenáristu, ktorú vo svojej predošlej tvorbe príliš neukazuje. Margot Robbie vzdáva hold kráse a nevinnosti tragicky zosnulej Sharon a Margaret Qualley v úlohe členky kultu je dostatočne zvodným elementom Cliffovej časti príbehu. A mimochodom, chváliť Al Pacina je tak trochu pózou a to najmä kvôli minoritnej úlohe, ktorá nemá toľko priestoru, aby sa mohla naplno prejaviť. Stavať ju tým pádom rovno vedľa Lea a Brada je scestné, čím nechcem povedať, že by som k jeho stvárneniu postavy mal veľké výhrady.     

Aby som nezabudol, celý kult je nepríjemným faktorom v pozadí, ktorí vás za predpokladu, že disponujete potrebnými znalosťami bude desiť. V tomto ohľade sa dostávate k jednotlivým členom až nepríjemne blízko s vedomým prichádzajúceho nebezpečenstva. Musíte každopádne pochopiť, že v danom období bola celá „Rodina“ v podstate neškodná, akurát nasledovala ideológiu šikovného manipulátora s pochybným stavom mysle. Preto sa nesmiete čudovať, že Manson nie je stredobodom diania, a pokiaľ ste prišli kvôli jeho show, táto snímka pre vás nie je. Práve kult je v určitom zmysle jediný tradičný bod rozprávania, ku ktorému príjemné pochodovanie nádhernými exteriérovými i interiérovými kulisami smeruje. A verte, že to zakončenie za čakanie rozhodne stojí. 

Fotogaléria Vtedy v Hollywoode (2019)Zobraziť fotogalériu »

Prekvapuje vôbec niekoho, že vizuálne ide o bezchybné dielo? Tarantino dve hodiny krásnym spôsobom približuje Hollywood a vtedajšie mesto anjelov. Ulice hýria farbami, tematickými plagátmi, staršími automobilmi a príjemný retro feeling na vás dýcha každou scénou. Ide však aj drobnejšie hry s kamerou i zvukom, ktoré si pozorní diváci určite všimnú a potešia ich. Príležitostne niektoré zábery odkazujú na iné filmy, čo je u režiséra známou tradíciou. Režisér každopádne zvláda skĺbiť niekoľko rôznych tematických motívov a prirodzene prelínať oddychové tempo s hutnou atmosférou, za ktorú by sa nehanbil ani majster napätia, Alfred Hitchcock. Tieto prechody sú navyše zvládnuté tak umne, že nebijú do očí a dotvárajú celok rôznych nálad, ktorí v samotnom divákovi vyvoláva množstvo pocitov, kedy si od netrpezlivého ohrýzania nechtov prejdete výbuchmi smiechu, až po spadnutú sánku nad prítomným násilím. Zasa raz sa plne prejavuje šikovnosť hlavy celého projektu, ktorá vždy vedela pracovať so svojím scenárom a bezchybne v jednej snímke preplávať množstvom motívov. 

Ako som naznačil už vyššie, Kedysi v Hollywoode je primárne o prejavovaní lásky ku kinematografii. Quentin zašiel tak ďaleko, že pre túto snímku vytvoril fiktívne seriály, ktoré sú inšpirované skutočnými televíznymi projektami. A na niekoľko krátkych momentov sa pozrieme priamo do týchto seriálov (schválne, kto z vás zaregistruje Michaela Madsena). Takýmto spôsobom je nám naservírovaná svižná akčná scéna, prípadne zabíjanie, ktoré supluje absenciu úmrtí v prvých dvoch tretinách a dovolím si povedať, že dianie je vďaka tomu ozvláštnené, až som si vo finálne prial, aby sme videli podobných prestrihov viacej. K tomu sú však pridávané i scény z nakrúcania, ktoré majú tradičnú obrazovú formu, no nezabúda sa ani na dejové vsuvky. Niečím podobným je napríklad súbojová scéna s Bruceom Leem, historka o Cliffovej žene, prípadne trefná reklama pre cigarety Red Apple, ktorá sa odohrá na konci záverečných titulkov.  

Vtedy v Hollywoode je neočakávane vyspelý počin, minimálne na pomery Quentina Tarantina. On sám dve tretiny snímky absolútne kašle na svoju tradičnú zábavu, aby nakoniec naservíroval brutálne a mimoriadne zábavné finále, kvôli ktorému mnohí do kina zavítali a čakali, že sa v podobnom duchu povezie celý film. Práve dvojhodinová expozícia je jadrom príbehu a tento fakt nemusí sadnúť každému. Fanúšikovia priemyslu ako takého však ocenia výbornú prácu s formou obrazu (využívanie retro záberov, 16mm film, prekrásne plagáty a množstvo ďalších humorných a zároveň okúzľujúcich vizuálnych doplnkov), neprekvapivo skvelý hudobný podklad a tri tony najrôznejších referencií a poklôn režijným velikánom, westernovému i vojnovému žánru, prípadne propagovanie vlastných produktov (ženské nohy, Red Apple, Antonio Margaretii). Quentin definitívne prepája svoj kinematografický svet s tým skutočným a vytvára tak bezstarostnú verziu Hollywoodu s pozitívnou náladou aj emóciami, ktorá stojí na výkonoch Brada Pitta a, samozrejme, aj Leonarda DiCapria (obaja hrajú famózne, akurát mám pocit, že ich zlatá soška minie najmä kvôli tomu, že Cliff ani Rick nie sú strhujúcimi postavami, skôr geniálnymi a bravúrne napísanými dejovými postavičkami), keďže na vzťahu herec-kaskadér stojí hlavná premisa. 

Fotogaléria Vtedy v Hollywoode (2019)Zobraziť fotogalériu »

To je mimochodom zdôrazňované i neverbálne, čiže stačí poctivo sledovať dianie a razom zistíte, že scenáristicky je výsledok honosnejší ako sa na prvý pohľad môže zdať. A áno, Manson a jeho rodina sú skôr zlo v pozadí, pričom akýkoľvek nástup členov kultu diametrálne mení tón filmu (nutnosť základných znalostí o dobe, ktorá panovala v Los Angeles i tragickom osude Sharon), dokonca sa vo vybraných pasážach bojíte o postavy. Výsledkom je skvelo napísané dielo, ktoré nedisponuje komplexným príbehom (asi ako valná väčšina Tarantinovej tvorby), ale postavy dokážu diváka výborne zabaviť svojím charakterom a replikami, ktoré sa v tomto prípade časom stanú legendárnymi (nebál by som sa povedať, že sú rovnako originálne ako dialógy v Pulp Fiction), no a oba aspekty chudobnejšie naratívne dianie bezproblémovo utiahnu. Preto by ste sa mali pripraviť najmä na atmosférickú záležitosť, ktorá verne zachytáva koniec zlatej éry a osudy troch ľudí spojených s filmovým priemyslom a tragédiou. Dynamiku Djanga tu nenájdete, prehnanú brutálnosť v štýle Osem hrozných tiež nie. Vtedy v Hollywoode je ale zábavný a z môjho pohľadu adekvátne rozvláčny pohľad do útrob filmového sveta v podaní človeka, ktorý rozumie svojmu médiu a vďaka historickým znalostiam dokáže nakrútiť mimoriadne sviežu dejepisnú učebnicu. Tá úplne neznalému človeku povie omnoho menej, než nadšencom Tarantinovej tvorby a westernového zasadenia. To však, samozrejme, neznamená, že by takíto diváci nedostali príjemnú buddy komédiu s vyvrcholením, ktoré ich odzbrojí. 

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Itafilm

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...