Slnko, seno a Helena Růžičková...

18.6.2007|Jozef Rigo|
Slnko, seno a Helena Růžičková...

(13.6.1936, Praha, Československo – 4.1.2004, Plzeň, Česko)

Ľudia sa odjakživa smejú tým  škaredým a neforemným, škodoradostne sa vysmievajú tým, ktorých príroda neobdarila vhodnými tvarmi a proporciami. Kdesi v podvedomí je pritom ukryté sebauspokojivé zistenie, že ja takto postihnutý nie som, teda nevyčnievam a môžem sa ukryť v dave. Tí, ktorí sa ale dokážu so svojimi nedokonalosťami vyrovnať a vedia ich aj využiť, sú divákovi sympatickejší. Ľudia sú škodoradostní, ale dokážu oceniť, keď človek nad nepriazňou osudu víťazí...
Helena Růžičková dokázala v tomto smere prekonať sama seba. Filmový divák ju pozná ako korpuletnú ženu, tučnú matrónu a ťažko si dokáže predstaviť, že v dievčenských rokoch navštevovala baletnú školu, snívala o kariére tanečnice, a dokonca bola v baletnej prípravke Národného divadla. Mala aj športové nadanie, závodne plávala, skákala do vody a lyžovala.
Lenže jej matka nechcela o dráhe tanečnice ani počuť a tak bol koniec predstave labute jemne sa vznášajúcej na baletných špičkách pri Čajkovského hudbe.
Vrtkosť, pohybová ľahkosť je v jej pohyboch a gestách až do jej smrti. Stačí si pripomenúť jednu rolu, iba epizódku zo scény plesu z rozprávky Tri oriešky pre Popolušku /1973/. Růžičková ako vydaja aj tancachtivá nápadníčka Drobena najprv bez škrupúľ ukradne princa hlúpej Dore, potom ho zovrie do mocného objatia a vrhnú sa do tanečného víru. Princ vlaje na jej hrudi ako vlajka, Drobena ale aj s takým nákladom vytáča piruety. A nakoniec ešte pri jednej z otočiek s iným partnerom sa stačí s diabolským smiechom vysmiať Dore priamo do tváre, pretože jej dal princ rovno košom. V tejto malej veľkej úlohe bez slov je Růžičková kráľovnou scény. Púta na seba pozornosť svojou kypriacou osobnosťou, červenou róbou a sviežou energiou – a to už mala vtedy 37 rokov.
Ešte pred Popoluškou hrala Růžičková podobnú postavu 3x, a dodnes sú najlepšie: ako Heduš Homolková zo satiristickej trilógie Jaroslava Papouška z prelomu 60. a 70. rokov.
Jednotlivé diely sa volali Ecce homo Homolka /1969/, Hogo fogo Homolka /1970/ a Homolka a tobolka /1972/ a Papoušek vo formanovskom dokumentárnom štýle ukazuje typickú českú rodinu. Rázna manželka a utiahnutý manžel, babička a dedko a dve deti  v Ecce homo Homolka vyrážajú na nedeľný výlet. Všetko je sprevádzané nezmyselným pobiehaním a ruchom, prázdnymi slovami a pokrikmi, komandovaním. Je to výlet pre výlet, žiadna nedeľná pohoda a odpočinok v ňom nie je. Homolkovci sú konzumní mešťiaci, existujú vo svojom malom svete, ktorý je naplnený stereotypmi, ich život postráda akýkoľvek zmysel a nesmeruje k žiadnemu cieľu. Vrcholom je záverečná scéna, kedy Růžičková s plačom spomína na to, že chcela byť tanečnicou. A tak si aspoň pustí rádio a celá rodina sa pustila do podivného tanca.
Do rytmu totiž znela Beethowenova Deviata symfónia...
Růžičková-Heduš je stožiarom rodiny, je hýbateľom diania. Je presvedčená, že bez jej hnania by sa Homolkovci nikam nedostali. Deti priebežne fackuje, utiahnutého manžela ovláda ako skúsený kapitán, trúfa si aj na prarodičov. Jej obyčajnosť a bodrá ľudovosť je komická až groteskná, ale miestami až strašná – odhaľuje duševnú prázdnotu postavy.
Zhodou okolností, snáď aj ako ozvena niekdajšej homolkovskej trilógie sa Růžičková objavila v ďalšej trilógii – v sérii Slnko, seno a jahody /1983/; Slnko, seno a pár faciek /1989/ a Slnko, seno a erotika /1991/ režiséra Zdeňka Trošku.
A zase stelesňovala ten istý typ: permanentne kričiaca družstevníčka Škopková šéfuje rodine s dvomi deťmi, manželovi a 90 ročnej babičke. Lenže hlbší zmysel Papouškových filmov tu už chýba, veselohry nemajú ambície ukázať obyčajného českého dedinského človeka (na rozdiel od mestského u Homolkovcov), je to len prostý fígeľ. Nie sú v nich žiadne charektery, len karikatúry, dej je bláznivý, nepravdepodobný. Ak u Homolkovcov malo byť fackovanie malých chlapcov jedným z mnohých typických prejavov správania obyčajnej matky, vo filme Slnko, seno a pár faciek sú facky len samoúčelným zdrojom pobavenia. V záverečnej gigantickej bitke je pohľad na Růžičkovú, ktorá bez problémov všetkých preperie, skôr smutný, pretože herečkin komický potenciál a jej fyzickosť boli zneužité. /A.Halada, 1999/.

Helena Růžičková v trilógii Slunce, seno...
Helena Růžičková v trilógii Slunce, seno...

Za pripomenutie stojí aj televízny seriál Vlak detstva a nádeje /1985/ z koncov 80.rokov. Nielen preto, že Růžičková hrala náročnejšiu, charakternú aj komickú rolu, ale preto, že je už potretí krát sprevádzaná typickým partnerom. U Homolkovcov sa ocitla vedľa vyziablého Františka Husáka, v Slnko, seno...bol jej manželom o hlavu menší Stanislav Tříska, rovnako aj Stanislav ZindulkaVlaku detstva a nádeje je oveľa subtílnejší. Dôvod takého výberu je, že ide o variáciu klasických komických dvojíc, fyzicky vzájomne protikladných, Pata a Patachona, Laurela a Hardyho a ďalších.
V 90.rokoch hrala Růžičková predovšetkým v komédii Trhala fialky dynamitom /1992/, na ktorom sa podielala aj scenáristicky, výsledok ale dopadol zle. Růžičková hrala pani Karafiátovú, ktorá chcela so svojou početnou spoločnosťou, v ktorej nechýba rovnako tučný syn (hral ho skutočný syn Jiří Růžička), voziť západných turistov na Moravu.
Vo filme ožívajú tradície najhorších povojnových gýčov, sama Karafiátová je znovuvzkriesením typu matky Kráčmerky, ktorú stelesňovala pred vojnou Antonie Nedošinská. Růžičková chce svojou postavou osláviť prostého českého človeka, jeho pohostinnosť, ale ukazuje pravý opak: českú knedlíkovosť, protivnú žoviálnosť, hlúposť. /A.Halada, 1999/.
Jej manžel Jiří, s ktorým žila 45 rokov zomrel v roku 2003. Ich jediný syn Jiří, ktorý bol tiež herec, zomrel v roku 1999.
V roku 1991 sa Růžičková stala spoluzakladateľkou nadácie Slon, ktorá pomáha deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Kým za charitatívnu činnosť sa česká herečka dočkala verejného uznania, jej pokus o vstup do politiky mal negatívnu odozvu.
Napriek tomu, že za bývalého režimu na začiatku 70. rokov mala herečka problémy s úradmi, ktoré jej zakazovali verejnú činnosť, v roku 1996 ako nezávislá neúspešne kandidovala do českého Senátu na kandidátke KSČM. Prečo ponuku komunistov prijala, Růžičková zdôvodňovala tak, že ju oslovili ako prví. Neskôr sa už herečka o vstup do politického života nepokúsila.

Keď Helene lekári v auguste 2002 zákernú chorobu objavili, herečka sa rozhodla, že sa s rakovinou pobije. Do poslednej chvíle si smrť nepripúšťala. Plánovala cesty do Austrálie, USA, ale jej telo odmietalo poslúchať. Behom niekoľkých chemoterapií schudla 120 kilogramov, prišla o vlasy, a predsa nestrácala optimizmus a o svojom boji so zákernou chorobou napísala aj niekoľko kníh, ktoré sa stali bestsellerom. Pražské nemocnice odmietala a rozhodla sa liečiť v Plzni. O svojich pobytoch v tunajšej nemocnici hovorila len v dobrom.
Helena Růžičková ako 67 ročná skonala po dvojročnom statočnom boji s rakovinou na oddelení farmakológie na Borách. Podľa dostupných informácií bola Helena Růžičková po niekoľkýkrát hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici pred Silvestrom kvôli veľkým bolestiam a zlyhávaniu ľadvín. Lékari ju uviedli do umelého spánku, z ktorého sa už neprebrala.

Jej ďalšie filmy: Traja chlapi v chalupe /1963/, Biela pani /1965/, Dáma na kolejích /1966/, Koniec agenta W4C prostredníctvom psa pána Foustku /1967/, Farárov koniec /1968/, Všetci dobrí rodáci /1968/, Zabil som Einsteina, pánové /1969/, Ďábelské líbánky /1969/, Pane, vy jste vdova“ /1970/, Babička /1971/, Dievča na metli /1971/, Slamenný klobúk /1971/, Nabudúce budeme chytrejší, starček! /1982/, O princeznej Jasnenke a lietajúcom Ševcovi /1987/, Fontána pre Zuzanu 2 /1993/, Z pekla šťastia 2 /2001/, Kameňák 2 /2004/.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články