Spievanie v ďáždi (Singin´ in the Rain, 1952)

24.7.2007|Jozef Rigo|
Spievanie v ďáždi (Singin´ in the Rain, 1952)

1952 Tanečný muzikál. Hviezda nemého filmu nachádza lásku a nové uplatnenie aj vo zvukovom filme.

TVORCOVIA:
Gene Kelly (39) ako Don Lockwood; najvynaliezavejší filmový tanečný profesionál v poslednej úlohe populárneho tanečníka.
Donald O´Connor (27) ako Cosmo Brown; tanečník, ktorý sa narodil príliš neskoro na to, aby zažil najslávnejšiu dobu muzikálov. Neskôr film opustil a vážne sa venoval komponovaniu hudby.
Debbie Reynoldsová (19) ako Kathy Seldenová; nasledovala šnúra hlavných úloh v nevýznamných komédiách, najväčšej slávy sa dočkala, keď jej manžel Eddie Fisher utiekol v roku 1959 ku Elizabeth Taylorovej.
Jean Hagenová (28) ako Lina Lamontová; kopec chvály v recenziach, gýčovitá televízna alebo filmová kariéra sa však nedostavila.
Cyd Charisseová (31) ako dievča s broadwayským rytmom v tele; jej hviezda pohasla spoločne s muzikálmi. Stále ešte hrá.
Arthur Freed (57) producent; názorný príklad úpadku muzikálovej kariéry na trhu v 60.rokoch. Pred sebou mal rolu v Gigi (1958).
Gene Kelly, režisér; neskôr natočil Vyzvanie do tanca (Invitation to the Dance, 1956) a Hello, Dolly (1969).
Stanley Donen (28) režisér; rozlúčil sa s Kellym o niekoľko rokov neskôr a nastúpil dráhu priemerného režiséra.

VZNIK:
Rozpočet filmu Spievanie v ďáždi bol štedrý, činil 2 500 000 dolárov včetne zvláštnej sumy 600 000 dolárov na pasáž Broadway Melody. Producent si proste doprial chuťovku.
Arthur Freed patril medzi najúspešnejších predstaviteľov hollywoodskeho muzikálu a chcel využiť katalóg piesní, ktorý práve získala MGM. Obsahoval hity, ktoré napísal on sám počas úspešnej spolupráce s Naciom Herbom Brownom v 20.a 30.rokoch.
Scenáristi Adolph GreenBetty Comdenová sa započúvali do zbierky starých pesničiek z 20.rokov a potom dostali príkaz obaliť ju filmovým dejom. Spievanie v ďáždi je jedným z posledných muzikálov, ktoré sa písali čisto pre filmové plátno. V ďalších rokoch Hollywood dával prednosť úpravám overených javiskových úspechov.
Medzi honorármi pre hlavného herca panovala výrazná nerovnováha. Debbie Reynoldsová sa stala hviezdou zásluhou Louisa B.Mayera, šéfa MGM a zahrala si prvýkrát hlavnú úlohu. Poberala 300 dolárov týždenne a aby sa dostala ráno autobusom do štúdia, musela trikrát presedať. Donald O´Connor mal pevnú pozíciu a štúdio Universal ho zapožičalo za 50 000 dolárov, ktoré ako sám naznačil, si mohol ponechať. Vôbec najväčšou hviezdou bol Gene Kelly, bral 2 500 dolárov týždenne. Čoskoro sa táto čiastka zdvojnásobila...a donútila ho, aby snáď ako prvá hollywoodska hviezda hľadala daňový exil v Európe.
S jeho kariérou to potom išlo z kopca, podobne sa viedlo všetkým predným protagonistom tohto filmu, predovšetkým preto, že obľuba muzikálov klesla. Máte tu možnosť vidieť najlepšiu prácu, akú kedy títo herci odviedli, pri poslednej príležitosti dokázať svoje muzikálové umenie.
Spievanie v ďáždi však pri uvedení kriticky i finančne zatienil Američan v Paríži (An American in Paris, 1951). Kvôli úspechu tohto ďalšieho filmového hitu Gena Kellyho, za ktorý získal Oscara, distribútori dokonca na čas stiahli Spievanie v ďáždi z kín.
A predsa sa film udržal v desiatke finančne najúspešnejších filmov roka a nakoniec zarobil 7 500 000 dolárov. Od tej doby sa stal jedným z najlepších muzikálov všetkých dôb a pravidelne sa objavuje na zoznamoch filmových evergreenov.

ZO ZÁKULISIA:
Vidíte v skutočnosti drámu nadšeného amatéra, ktorý sa pokúša držať krok s dvoma tanečnými majstrami. Debbie Reynoldsová pod bystrým okom Gena Kellyho doslova cedila krv. Kelly a Donald O´Connor tancovali profesionálne od detstva, lenže Debbie sa k filmu dostalo akože mladistvá Miss Burbank.
Gene Kelly neskrýval svoje rozčarovanie, keď ho zavolali k Louis B.Mayerovi a ten mu pred Debbie oznámil, že bude jeho partnerkou v budúcom filme. Kelly ju podrobil improvizovanej skúške, pri ktorej beznádejne prepadla. Po neplodnej debate s Mayerom vzal Gene dievča so sebou, aby ju s pomocou svojho tanečného tímu dostal do formy.
Debbie drela ako kôň. Skvelá práca chodidiel je výsledkom hodín úmorného nacvičovania, niekedy až desať hodín denne.
Natáčalo sa celý deň, Kelly a jeho kamarát Stanley Donen neustále pritvrdzovali „Svižnejšie! Viac života!“ Skok na pohovku na konci čísla prišiel na rad až o jedenástej večer. Čo to asi šepkala do ucha Donaldovi O´Connorovi, že sa všetci rozosmiali? Smiech ich razom prešiel: o chvíľu neskôr totiž Debbie omdlela. Po celodennom tanci v oných príšerných topánkach s vysokými opätkami si potrhala žilky na chodidlách. Lekár ju na tri dni odvolal z nakrúcania, v posteli však vydržala len 24 hodín.
Donald O´Connor potreboval po svojom sólovom čísle, energiou kypriacom „Make Em Laugh“ na zotavenie plné tri dni. Toto najvýraznejšie tanečné číslo vzniklo dodatočne. Rola pianistu, hrdinovho kamaráta, bola pôvodne napísaná pre Oscara Levanta, lenže prítomnosť Donalda O´Connora si zaslúžila zvláštne tanečné číslo, preto Arthur Freed noc pred začiatkom generálky splodil novú pesničku. Je z nej cítiť skladba Irvinga Berlina „Be a Clown“, ktorú Freed použil o štyri roky skôr vo filme Pirát (The Pirate).
Pri skúške začal Donald tancovať a predvádzať svoju starú vaudevillskú rutinu, zatiaľčo Gene Kelly sedel a robil si poznámky. Všimnite si, čo vo filme robí, keď Cosmo tancuje túto pasáž. Prvok s rukou na kolene figuríny vznikol na základe skutočného incidentu, keď sa nejaký úchyl pokúšal chytiť Donalda v newyorskom metre. Kellyho jediným príspevkom je gag, keď sa O´Connor nemôže zbaviť grimasy.
Motív, prečo všetci tak dreli, vyvieral z ich strachu z Gena Kellyho. Podľa všetkého bol na pľaci rovnako príjemný ako na plátne, lenže mal výbušnú povahu. Väčšinou si hnev vybíjal na O´Connorovi, obával sa, že keby ho obrátil proti Debbie, rozplakala by sa a zničila by si make-up. Nezdá sa však, že by si Kellyho partnerka z takých reakcií niečo robila a keď došlo ku scéne v ktorej musela plakať – ako na konci beží uličkou v kine – museli vyrukovať s cibuľou. Debbie vysvetlila, že sa nedokázala prinútiť k plaču, pretože sa jej v živote nikdy nič skutočne smutného neprihodilo.
Donald O´Connor bol vystrašený do tej miery, že sa Kellymu neodvážil ani slovkom naznačiť, že pokazil číslo s barovou stoličkou zvanou „Good Morning“. Kelly potom hnevom doslova šalel.
Gena Kellyho poriadne nahnevala aj Debbie Reynoldsová. Schválil jediné číslo, v ktorom s ňou vystupoval iba on sám: vedie ju na zvukovom javisku a spieva „You Were Meant For Me“. Pôsobí to hodvábne jemným dojmom, lenže mladí milenci práve absolvovali slovnú hádku. Vo filme sa Gene atleticky obtáča okolo rebríka, na ktorý si Debbie predtým pre neskoršie použitie schovala žuvačku, a tá sa prilepila do vlasov Gena Kellyho.
Mohutné úsilie profesionálov MGM a hromada tvrdej práce na partnerke nakoniec spôsobili, že umelecký výkon Debbie vyzerá na plátne celkom slušne. Gene Kelly však neustále reptal. „Nemala väčšinou poňatie, čo sa vlastne deje a o to nám práve išlo.“ dodal.
Poslednou časťou filmu je muzikál v muzikáli „Broadway Melody“ a Genovi chýbal partner. Donald O´Connor pracoval na televíznej show a Debbie nebola dosť dobrá. Preto Kelly napísal číslo na telo Cyd Charriseovej, zmluvnou tanečnicou MGM. Prednedávnom sa stala matkou, ale predsa vyzerala ako vážka a tvrdo sa snažila udržať si štíhle boky a získať späť stratenú kondíciu. Snáď najťažšou scénou filmu, aspoň podľa Kellyho, bol Cydin tanec s dlhou šálou. Mala byť 15 metrov dlhá, ale v skutočnosti je asi o niečo kratšia. Bolo potrebné až tri letecké motory, aby povievala v choreografii s baletom – bežné stroje na výrobu vetra nemali totiž potrebný výkon. Motory rozpútali takú smršť, že ľudia zo zvláštnych efektov museli najprv vyladiť ich výkon, aby nesfúkli tanečníkov z javiska. Tanečníci mali pocit akoby pracovali v skúšobnom hangári. Herci a technici pri motoroch starostlivo počítali doby, aby v ohľušujúcom reve presne nastúpili na svoje nástupy.
Dekorácie „East Side Street“ v štúdiu MGM postavili pod baldachýnom z plachtoviny, aby sa zdalo, že to filmovali v noci, natáčalo sa totiž vo dne. Na tento kryt technici pripojili dierkované trúbky, ktoré sa postarali o ďážd (kvôli lepšej viditeľnosti dažďa použili zmes vody a mlieka) a na pódiu sa upravili tak, aby sa mohla vytvoriť oná známa kaluž. Skúšky sa robili bez vody, pretože Gene Kelly musel natrénovať najťažšiu časť vystúpenia – koordinácia pohybu s ďáždnikom.
Natáčanie so záplavou vody v kalifornskej vyhni potom pripomínalo 36 hodín v parnom kúpeli. Pozorne sledujte Gena Kellyho a jeho nesmrteľný blažený úsmev. Sledujete totiž človeka, ktorý premokol na kosť v hrubom vlnenom obleku, nachladol a doslova šalel hnevom.

Scéna z filmu Spievanie v ďáždi (Singin' in the Rain, 1952)
Scéna z filmu Spievanie v ďáždi (Singin' in the Rain, 1952) Foto © Loew's Incorporated, Metro Goldwyn-Mayer

ZÁŽITKY:

  • „Snáď najzábavnejší filmový muziká – aspiruje na titul najlepšieho hollywoodskeho muzikálu všetkých dôb.“ Pauline Kaelová.
  • „Arthur Freed natočil stopercentný trhák pre Metro. Sign´in the Rain má tempo, humor, prináša kopec dobrej nálady a pritom si robí veľkú, dobromyseľnú srandu zo samotného filmového priemyslu.“ Variety, 12.marca 1952.
  • V dobe uvedenia filmu, na ktorý sa znášala chvála zo všetkých strán a najmä bol vyzdvihnutý výkon Jean Hagenovej, sa kritici zjednotili v názore, že pasáž „Broadway Melody“ je príliš dlhá a v každom prípade všetci spievali ódy na Američana v Paríži.

VŠIMNITE SI:

  • Karikatúr skutočných osobností. Rozhlasová hlásateľka, lovkyňa talentov, na začiatku snímku predstavuje významnú klebetníčku Louellu Parsonsovú. Skutočne Louelle sa film ohromne páčil. Postavu režiséra Roscoea Dextera modelovali podľa Busbyho Berkeleyho a šéf štúdia R.F.Simpson nie je nikto iný než sám Arthur Freed. Zvláštnym fórom je inak nevysvetliteľný dialóg po čísle „Broadway Melody“, keď Simpson vyrozprával Donovi a Cosmovi, že si už nedokáže vystúpenie vybaviť a že ich chce vidieť nafilmované.
  • Skutočných dejín filmu. Takmer všetky zábery z filmu a filmovania vychádzajú zo skutočných pasáží nemého filmu a z presných kópií kostýmov a vybavení. Ťažkosti, ktoré sa objavili v raných dobách filmového ozvučenia sú paródované celkom autenticky. Napríklad, keď Don Lockwood improvizuje dialóg v milostnej scéne a neustále opakuje „Milujem vás“. John Gilbert presne rovnaké slová prednášal v scéne, ktorá urýchlila jeho odchod z hovoreného filmu. Súboj v Smejúcom sa gavalierovi prevzali autori z Troch mušketierov, ktoré Kelly natočil pred 5 rokmi.
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © MGM

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...