Kliatba domu slnečníc (The Messengers)
Je vraj vedecky dokázané, že deti vnímajú paranormálne javy citlivejšie ako dospelí.
Vidia veci, ktoré dospelí odmietajú vidieť. Veria tomu, čo dospelí popierajú. A práve na túto tému sa rozhodli režiséri Danny Pang a Oxide Pang Chun nakrútiť film s hororovými prvkami. Škoda len, že v dobe, kedy to podobnými horormi sype ako nikdy predtým.
Rodina Solomonovcov opustila hektický život Chicaga a presťahovala sa na tiché a odlúčené miesto – na farmu v Severnej Dakote. Medzi pokojným vlnením slnečnicových polí dcéra Jess zisťuje, aké desivé toto odlúčenie od sveta môže byť. Jej malý brat Ben sa stane svedkom zjavení, ktoré nevidí nikto iný. Jessina búrlivá minulosť sa stretáva s minulosťou tých, ktorí kedysi žili v tomto dome.
Nemôžem si pomôcť, ale už pred pozretím tohto filmu som asi vedel, ako to celé dopadne. Aj keď sa režisérskych stoličiek chopili talentovaný Pang a Chun, no ich finálne prevedenie nestojí za nič. Pre písaním tejto recenzie som sa sám seba pýtal, akým spôsobom mám napísať recenziu na film, ktorý naozaj, ale naozaj nemá ani malú šancu zavážiť v duši normálne mysliaceho človeka. Je preto veľmi ťažké hľadať tie správne slová. The Messenger, u nás pod „krásne výstižným“ názvom Kliatba domu slnečníc sa začína podobne ako všetky filmy hororového žánru. Už od úvodu sa totiž na diváka sype jedno klišé za druhým, bez akejkoľvek novátorskej myšlienky. Od začiatku sa teda pozeráme na akýsi mix Kruhu, nenávisti, 3:15 Zomrieš a podobných filmov. Je to akoby si The Messengers zobrali z každého filmu niečo a pozliepali ho dokopy a hop - máme film. Čo je však závažnejšie, veľmi zlý a nudný film. Akoby tu ani neexistoval určitý dejový prechod, niečo, čo by príchod načrtlo, zauzlilo a následne vyvrcholilo v závere. Nie, my máme tu česť sa pozerať na rozhádanú rodinku, ktorá si obrába svoje, pole, párkrát odoženú vrany a zrazu už utekajú pred duchmi dávnej doby. Nie, že to znie zle, ono to aj tak na filmovom plátne vyzerá. To, o čo sa skutočne dobrý horor môže oprieť je pri Kliatbe domu slnečníc vyložene pomlčané. Napríklad za všetko stoja dopredu predvídateľné lakačky, ktoré prekukne aj malé dieťa, nie to ešte fanúšik hororového žánru. Škoda, že sa film od úvodu ponoril do nudných vôd a neprišiel z niečím novým. Ono, pozerať sa na ničo, čo sme videli asi tisíckrát a je to už priam až trápne, ako sa tieto fakty neprestajne opakujú v tomto filme. Niet, čo viac dodať, The Messengers sú slabým (ani nie priemerným) filmom, ktorý ponúka zlátaninu všetkých možných hororom, nič viac a to je na ambiciózny tím tvorcom rozhodne veľmi málo.
Hodnotiť tento film je vskutku zbytočné, pretože je to iba slabý odvar všetkých možných hororov či thrillerov. Kliatba domu slneční( opäť skvelý názov pre film od distribučnej spoločnosti...) je plný slabých momentov, béčkových hercov a ja neviem ešte čoho. Tých 84 minút je skrátka príliš veľa na to, čo sa vlastne (ne)deje na plátne a v samotnom koncipovanom príbehu. Po vzhliadnutý som mal skôr pocity psychologickej traumy než dojmu, ako by mal vyzerať správny horor. The Messengers sú iba o pár „lakačkách“, pobehujúcich mŕtvoliek z filmu Kruh a koniec. Aj takt by sa dalo prehodnotiť tento veľmi slabý odvar, hrajúci sa na „akože“ film. Vyhnúť sa tomuto filmu je asi to najlepšie, čo môžem na záver asi povedať a vo svojej podstate aj poradiť, bohužiaľ...
