Sila srdca (A Mighty Heart)
23. januára 2002 v pakistanskom meste Karáči bez stopy zmizol americký novinár Daniel Pearl. Stal sa rukojemníkom radikálnej skupiny bojujúcej za nezávislosť svojej krajiny a po mesiaci väznenia bol úkladne zavraždený. Brutálny čin, pri ktorom žurnalista prišiel o hlavu, bol zaznamenaný na kameru a prostredníctvom internetu šokoval celý svet.
Anglický režisér Michael Winterbottom (Vitajte v Sarajeve, Cesta do Guantanama) si ako predlohu pre svoj nový film zvolil memoáre Pearlovej manželky, taktiež novinárky, Mariane. Film má podobne ako predchádzajúce projekty citlivého filmára dokumentárny nádych. S absolútnou presnosťou a bez prehnaného dramatizovania zachytáva sled skutočných udalostí, ktoré sa odohrali od Danielovho zmiznutia až do dňa jeho smrti. Jediným útekom z tiesnivej atmosféry vedúcej k nezvratnému epilógu sú Marianine spomienky na spoločné chvíle so svojim manželom. Spolupráca pakistanskej polície, amerických tajných služieb a nevzdávajúcej sa ženy dáva pátraniu po únoscoch emotívny, ale stále realistický nádych.
Francúzsku reportérku v ťažkej životnej situácii stvárnila Angelina Jolie. Film zachytáva Mariane Pearlovú ako silnú ženu, ktorá napriek tehotenstvu a strachu o manžela aktívne spolupracuje s vyšetrovateľmi. Nezávislá novinárka je pri tom vystavená neustálemu tlaku miestnych i medzinárodných médií, musí sa postaviť krivému obvineniu spolupráce jej manžela so CIA a obavám z odhalenia Danielovho židovského pôvodu, ktorý by mu v danej situácii ani trochu nepomohol.
Väčšia časť natáčania prebehla z bezpečnostných dôvodov v indickej Pune, Francúzsku, Texase a Austine. Avšak zábery exteriérov s Danielom (Dan Futterman) vznikli priamo v uliciach Karáči. Menšie haló v radoch afro-americkej komunity spôsobilo obsadenie „bielej“ herečky do úlohy Mariane, ktorá má v skutočnosti kubánskych a černošských predkov. Každopádne Jolie perfektne zapadá do rozhrania Sily srdca, ktoré je tvorené vecnými dialógmi, statickou kamerou a minimálnym hudobným prikrášlením. Ak máte radi politické drámy, kde sa príliš neplytvá citmi a dej sleduje skutočné udalosti, je tento príbeh presne to, čo si môžete želať.
Citlivejšie pasáže v podobe Marianiných hodnotení situácie odznejú na začiatku i samom konci snímky, ale omnoho silnejšie pôsobí jej poďakovanie policajtom a agentom spolupracujúcim na záchrane života jej manžela. Niekoľko dní po spracovaní hroznej správy usporiada večeru pre vyšetrovateľov a prehlási: „Títo muži podobnými činmi terorizujú svet. Mňa nezastrašili! A vás?“
